| ECLI | ECLI:SK:USSR:2023:2.US.557.2022.1 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 30.11.2022 |
| Súd | Ústavný súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | II. ÚS 557/2022 |
| Zdroj (PDF) | www.ustavnysud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
| Heslá | preskúmanie rozhodnutia súdov, rozhodnutie-procesnej povahy, konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-spory vyvolané konkurzom (incidenčné), práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces, konanie-prerušenie |
| Citované predpisy | 314/2018 Z. z.: § 56 |
| Citované rozhodnutia | I. ÚS 204/2010, II. ÚS 3/97, II. ÚS 4/94 |
Uznesenie Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn.: II. ÚS 557/2022 datum: 30.11.2022 SLOVENSKÁ REPUBLIKA U Z N E S E N I E Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 557/2022-11 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu a zo sudcov ⬛⬛⬛⬛ (sudca spravodajca) a ⬛⬛⬛⬛ v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky IDEA NOVA SE, Záhřebská 562/41, Praha, Česká republika, IČO 06 541 984, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s. r. o., Pred poľom 1652, Trenčín, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Dušan Ažaltovič, LL.M., proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 9 Cbi 2/2008-355 z 26. apríla 2022 takto r o z h o d o l : Ústavnú sťažnosť o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e : I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci 1. Ústavnému súdu bola 23. mája 2022 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd napadnutým uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uvedeným v záhlaví tohto uznesenia. Navrhuje zrušiť napadnuté uznesenie krajského súdu, vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a nahradiť trovy konania. 2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je žalobcom v napadnutom konaní vedenom krajským súdom, ktorého predmetom je excindačná žaloba. Krajský súd vydal uznesenie č. k. 9 Cbi 2/2008-75 z 12. novembra 2008, ktorým konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27 Cb 158/2007 (ktorého predmetom je návrh na určenie neplatnosti zmluvy o predaji podniku a ďalších zmlúv, ktorými následne došlo k nakladaniu s nehnuteľnosťami špecifikovanými v žalobe, pozn.). Označené rozhodnutie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 19. marca 2009 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Obo 5/2009-84. Sťažovateľka návrhom z 23. marca 2022 žiadala krajský súd o pokračovanie v napadnutom konaní, pretože v konaní, pre ktoré bolo napadnuté konanie prerušené, je žalobcom správca konkurznej podstaty úpadcu IDEA NOVA, ktorý nemá a nemôže mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Krajský súd o návrhu sťažovateľky rozhodol napadnutým uznesením tak, že návrh na pokračovanie v konaní zamietol. V odôvodnení svojho napadnutého uznesenia uviedol, že účinky prerušenia konania nastávajú momentom právoplatnosti uznesenia o prerušení konania a súčasná právna úprava § 165 ods. 1 Civilného sporového konania upravuje zákonný predpoklad pokračovania v prerušenom konaní, ktorý je viazaný na odpadnutie prekážky, resp. dôvodu prerušenia konania (bod 6). Krajský súd zistil, že konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 27 Cb 158/2007 nie je právoplatne skončené, preto konštatoval, že dôvod prerušenia konania neodpadol a návrh zamietol (body 7, 8). II. Argumentácia sťažovateľky 3. Sťažovateľka svojou ústavnou sťažnosťou krajskému súdu vyčíta nedostatočné a arbitrárne právne posúdenie veci. Namieta nevyhodnotenie všetkých okolností, ktoré sú pre posúdenie jej návrhu relevantné. Podstata argumentácie sťažovateľky spočíva v tom, že žalobca v konaní na okresnom súde pod sp. zn. 27 Cb 158/2007, pre ktoré je napadnuté konanie prerušené, nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, preto neexistoval dôvod na prerušenie konania od počiatku. Poukazuje pritom na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov, z ktorých vyvodzuje správnosť svojej argumentácie. Odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu preto považuje sťažovateľka za nedostatočné a arbitrárne a na tomto základe dospieva k záveru o porušení svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu. III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti 4. K porušeniu označených práv malo dôjsť zo strany krajského súdu nedostatočným zohľadnením argumentácie sťažovateľky, ktorou zdôvodňovala potrebu pokračovania v napadnutom konaní a arbitrárnym právnym posúdením jej návrhu. 5. Ústavný súd po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého uznesenia krajského súdu (bod 2) dospel k názoru, že obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom nezistil, že by tieto závery krajského súdu boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. 6. Tvrdenia sťažovateľky, že krajskému súdu preukázala dôvody na pokračovanie v napadnutom konaní s poukazom na ňou citovanú judikatúru všeobecných súdov, ústavný súd nepovažuje za spôsobilé spochybniť ústavnú udržateľnosť napadnutého uznesenia. Argumentácia sťažovateľky potenciálne mohla byť dôvodom na zamietnutie návrhu na prerušenie konania, ale v situácii, keď už bolo právoplatne rozhodnuté o prerušení konania, táto argumentácia nebola spôsobilá účinne zvrátiť právoplatné rozhodnutie o prerušení konania. V tejto súvislosti je vhodné poukázať na právnu zásadu zodpovednosti účastníka za ochranu svojich práv „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým), z ktorej vyplýva, že nedôslednú procesnú obranu sťažovateľky v riadnom konaní pred orgánmi verejnej moci nemožno dodatočne nahrádzať prostredníctvom ústavnej sťažnosti. 7. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. 8. Preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v celom rozsahu odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 30. novembra 2022 Jana Laššáková predsedníčka senátu
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky