Prihlásiť sa
ECLIECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1
Dátum rozhodnutia19.03.1997
SúdÚstavný súd Slovenskej republiky
Spisová značkaII. ÚS 3/97
Zdroj (PDF)www.ustavnysud.sk
Forma rozhodnutiaUznesenie
Hesláprieťahy
Citujú toto (NS) 5Obdo/7/2025, 7Cdo/118/2024, 2Cdo/147/2024, 4Cdo/162/2024, 1Cdo/142/2024, 8CdoR/16/2025, 2Cdo/179/2024, 8Cdo/165/2025, 1Cdo/134/2024, 5CdoPr/1/2026, 7CdoPr/14/2025, 5Cdo/54/2025, 4Cdo/3/2025, 2Cdo/142/2024, 4Cdo/169/2025, 2CdoR/12/2025, 4Cdo/38/2025, 1CdoR/15/2025, 2Cdo/127/2025, 9CdoPr/12/2025, 8Cdo/6/2025, 3Cdo/10/2025, 3Cdo/103/2025, 3Cdo/27/2025, 9Cdo/96/2024, 9Cdo/80/2024, 3CdoR/1/2026, 3CdoPr/12/2025, 9Cdo/121/2024, 3CdoPr/13/2025, 5ObdoK/2/2025, 5ObdoK/1/2026, 4Cdo/135/2025, 4Cdo/16/2025, 2Cdo/29/2025, 5Obdo/1/2025, 8Cdo/59/2025, 8Cdo/53/2025, 8CdoPr/13/2024, 8CdoR/13/2025, 8CdoVP/9/2026, 8Cdo/27/2025, 8Cdo/185/2025, 6Cdo/176/2024, 4Cdo/44/2024, 4Cdo/5/2025, 2Cdo/9/2025, 6Cdo/72/2025, 5Cdo/47/2025, 5Cdo/168/2025, 4Cdo/127/2025, 5Cdo/15/2025, 5Cdo/22/2025, 6Cdo/22/2025, 6Cdo/132/2025, 5CdoR/13/2025, 6Cdo/12/2025, 5Cdo/169/2025, 5CdoR/12/2025, 4Cdo/30/2025, 9CdoPr/9/2025, 9Cdo/2/2025, 4CdoPr/3/2025, 8Cdo/114/2024, 4Cdo/122/2024, 3Cdo/116/2024, 4Cdo/131/2024, 4Cdo/52/2024, 1Cdo/2/2024, 9Cdo/83/2024, 1Cdo/131/2024, 4Cdo/18/2025, 3Cdo/91/2024, 1Cdo/21/2024, 1CdoPr/8/2025, 1Cdo/110/2024, 4Cdo/29/2025, 3Cdo/26/2025, 1Cdo/56/2025, 7Cdo/46/2025, 7Cdo/134/2025
Citujú toto (ÚS) II. ÚS 273/2026, III. ÚS 292/2026, IV. ÚS 245/2026, IV. ÚS 212/2026, IV. ÚS 213/2026, IV. ÚS 209/2026, I. ÚS 240/2026, III. ÚS 213/2026, III. ÚS 176/2026, II. ÚS 179/2026, I. ÚS 148/2026, II. ÚS 146/2026, II. ÚS 158/2026, III. ÚS 171/2026, I. ÚS 129/2026, I. ÚS 133/2026, II. ÚS 132/2026, IV. ÚS 90/2026, IV. ÚS 124/2026, IV. ÚS 91/2026

Text rozhodnutia

Uznesenie
Ústavný súd Slovenskej republiky
sp.zn.: II. ÚS 3/97
datum: 19.03.1997

II. ÚS 3/97

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 1997 vo veci podnetu ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného JUDr. Elenou Ľalíkovou, komerčnou právničkou, o porušení práva priznaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd po predbežnom prerokovaní takto

r o z h o d o l :

Podnet ⬛⬛⬛⬛ na začatie konania o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavný súd Slovenskej republiky dostal 8. januára 1997 podnet ⬛⬛⬛⬛, v ktorom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne JUDr. Eleny Ľalíkovej, komerčnej právničky Bratislava 35 - Rača, Kafendova 6, namietol porušenie práva na spravodlivý a nestranný súdny proces, priznaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K porušeniu uvedených práv došlo podľa predkladateľa podnetu v konaní na všeobecných súdoch.

spolu s manželkou, ktorá je t. č. umiestnená v Ústave sociálnej starostlivosti v Drábsku, a ktorej je opatrovníkom, podali 21. 11. 1991 na Okresný súd v Banskej Bystrici žalobu o vyslovenie neplatnosti kúpnych zmlúv uzavretých 10. 6. 1969 a 25. 3. 1983. Vo veci konal Okresný súd v Banskej Bystrici, ktorý v konaní 8 C 256/91 rozsudkom zo dňa 25. 6. 1992 rozhodol, že návrh navrhovateľov na určenie neplatnosti kúpnych zmlúv zamietol a vyhovel vzájomnému protinávrhu. Odporcovi - SAV, Ústav teórie riadenia a robotiky Bratislava, priznal výlučné vlastnícke právo titulom vydržania. Krajský súd v Banskej Bystrici svojím rozsudkom z 3. 12. 1992 uvedený rozsudok potvrdil a pripustil možnosť podať voči nemu dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Uvedenú možnosť ⬛⬛⬛⬛ využil a na základe podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v konaní 3 Cdo 26/93 rozsudkom z 31. 5. 1993 zrušil rozsudok Okresného súdu i Krajského súdu v Banskej Bystrici a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu. Okresný súd v Banskej Bystrici vo veci opätovne konal a rozsudkom č. 13 C 128/93 - 107 z 10. 6. 1994 rozhodol, že uzavreté kúpne zmluvy sú neplatné a konanie, ktorým sa malo určiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním zastavil. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. 11 Co 79/95 - 129 z 8. 6. 1995 potvrdil rozsudok okresného súdu v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti kúpnych zmlúv, nedotknutý zostal vo výroku zastavenia konania o vzájomnom návrhu a proti rozsudku pripustil dovolanie. Na základe dovolania podaného SAV - Ústavom teórie riadenia a robotiky v Bratislave, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. 2 Cdo 17/96 z 29. 4. 1996 zrušil rozsudok Krajského i Okresného súdu v Banskej Bystrici v časti týkajúcej sa výroku o určení neplatnosti kúpnych zmlúv a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude právny názor odvolacieho súdu záväzný. V čase podania podnetu na Ústavný súd Slovenskej republiky nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté všeobecným súdom.

Predkladateľ podnetom namietal porušenie práva priznaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky: "Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.". Podľa čl. 36 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd: "Každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.". Znenie príslušného článku Ústavy Slovenskej republiky a Listiny základných práv a slobôd je takmer identické.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd: "Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu požadovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spravodlivosti.".

Predkladateľ podnetu ⬛⬛⬛⬛, zastúpený komerčnou právničkou, potvrdzuje vedomosť o tom, že Ústavný súd Slovenskej republiky nepatrí do sústavy súdov všeobecných, napriek tejto skutočnosti požiadavka na rozhodnutie, ako ju nastolil, by znamenala skúmanie zákonnosti postupu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodovacom procese o podanom dovolaní. Ústavný súd Slovenskej republiky nie je orgánom, ktorý je oprávnený preskúmavať zákonnosť rozhodovania súdov všeobecných.

Prvok spravodlivosti procesu vedeného na súde, ktorý obsahuje ustanovenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe nezahŕňa záruku úspechu v konaní. Takéto riešenie nie je možné dosiahnuť v sporových konaniach. Očakávaný neúspech v konaní odvodzuje predkladateľ podnetu z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým bude Okresný súd v Banskej Bystrici pri svojom rozhodovaní ako súd prvého stupňa viazaný.

Ústavný súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že predkladateľ podnetu namietal svojím podnetom nezákonnosť postupu všeobecného súdu a neboli zistené porušenia označených ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, Listiny základných práv a slobôd a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Na základe uvedených skutočností Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 1997

Za správnosť vyhotovenia: ⬛⬛⬛⬛ JUDr. Július Č e r n á k

predseda senátu

Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky