| ECLI | ECLI:SK:USSR:2025:2.US.39.2025.1 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 29.01.2025 |
| Súd | Ústavný súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | II. ÚS 39/2025 |
| Zdroj (PDF) | www.ustavnysud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
| Heslá | preskúmanie rozhodnutia súdov, lehota-zmeškanie lehoty, spoluvlastníctvo-podielové, spoluvlastníctvo-vyporiadanie |
| Citované predpisy | 314/2018 Z. z.: § 56 |
Uznesenie Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn.: II. ÚS 39/2025 datum: 29.01.2025 SLOVENSKÁ REPUBLIKA U Z N E S E N I E Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 39/2025-13 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a sudcov Petra Molnára a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou Mgr. Luciou Chmeľovou, Púchovská 6849/8, Bratislava, proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 11C/97/2020-69 z 11. apríla 2022 takto r o z h o d o l : Ústavnú sťažnosť o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e : I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci 1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 13. januára 2025 domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom okresného súdu č. k. 11C/97/2020-69 z 11. apríla 2022, ktorým bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a sťažovateľa k nehnuteľnosti, táto bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá bola zaviazaná zaplatiť sťažovateľovi sumu 80 000 eur. Sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu, aby zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie Mestskému súdu Bratislava IV. 2. Zo sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vedeného okresným súdom pod sp. zn. 11C/97/2020, v ktorom rozhodol okresný súd ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom. Napadnutý rozsudok tvoriaci prílohu ústavnej sťažnosti obsahuje správne poučenie o možnosti podať odvolanie proti nemu, mieste a lehote na podanie odvolania proti rozsudku, ako aj obsahových náležitostiach odvolania. 3. Sťažovateľ zastúpený kvalifikovanou právnou zástupkyňou v ústavnej sťažnosti neuvádza, či toto oprávnenie využil. Ústavná sťažnosť svojou argumentáciou aj petitom smeruje výlučne k napadnutému rozsudku okresného súdu. Vzhľadom na vydanie rozsudku 11. apríla 2022 je ústavná sťažnosť podaná (13. januára 2025) aj zjavne po uplynutí zákonnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti – dvoch mesiacov od doručenia napadnutého rozhodnutia. II . Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti 4. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základných práv sťažovateľa na súdnu ochranu, spravodlivý proces a ochranu vlastníctva napadnutým rozsudkom okresného súdu. 5. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak [§ 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)]. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. 6. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o ústavných sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) je založená na princípe subsidiarity, tzn. že ústavný súd nastupuje ako nástroj ochrany základných práv a slobôd až po vyčerpaní všetkých dostupných efektívnych prostriedkov na ochranu práv uplatniteľných v zhode zo zákonom v systéme orgánov verejnej moci. 7. Tomu zodpovedá aj znenie § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavná sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd. Podľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov hodných osobitného zreteľa. 8. Iba za predpokladu, že sťažovatelia vyčerpajú všetky im dostupné právne prostriedky súdnej a inej právnej ochrany svojho základného práva alebo slobody a pri ich uplatnení nie sú úspešní, môžu sa uchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. 9. Sťažovateľ napáda rozsudok okresného súdu bez vyčerpania riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva na ochranu ním označených práv. 10. Podmienka vyčerpania právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi priznáva na ochranu jeho základných práv a slobôd, sa nevyžaduje, ak sťažovateľ preukáže, že tieto právne prostriedky nevyčerpal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Sťažovateľ však vo svojej ústavnej sťažnosti vôbec netvrdí, že tento prostriedok nápravy nevyčerpal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, nepožaduje odpustenie vyčerpania dostupného prostriedku nápravy ani žiadne dôvody nepreukazuje. 11. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd ústavnú odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde ako neprípustnú. 12. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 29. januára 2025 Ľuboš Szigeti predseda senátu
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky