| ECLI | ECLI:SK:USSR:2025:2.US.161.2025.1 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 26.03.2025 |
| Súd | Ústavný súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | II. ÚS 161/2025 |
| Zdroj (PDF) | www.ustavnysud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
| Heslá | preskúmanie rozhodnutia iných org., práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu, minister, ministerstvo, trestné konanie, väzba, dovolanie-nepodanie |
| Citované rozhodnutia | III. ÚS 435/2010, IV. ÚS 471/2011, II. ÚS 112/2024 |
Uznesenie Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn.: II. ÚS 161/2025 datum: 26.03.2025 SLOVENSKÁ REPUBLIKA U Z N E S E N I E Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 161/2025-10 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného JUDr. Kristínou Mitrovou Polkovou, advokátkou, Na Priekope 174/13, Žilina, proti postupu a oznámeniu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 000047/2023/218 z 29. decembra 2023 takto r o z h o d o l : Ústavnú sťažnosť o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e : I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci 1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 1. marca 2024 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a oznámením ministerstva spravodlivosti a ministra spravodlivosti označeným v záhlaví tohto uznesenia. Žiada ústavný súd o jeho zrušenie a vrátenie veci označenému orgánu verejnej moci na nové konanie a o priznanie náhrady trov právneho zastúpenia. 2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ adresoval ministrovi spravodlivosti podnet na podanie dovolania podľa § 371 ods. 2 Trestného poriadku v trestnej veci vedenej pred Špecializovaným trestným súdom pod sp. zn. 13T/2/2021, a to konkrétne proti väzobným rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tost/42/2020 z 13. októbra 2020 a sp. zn. 4Tos/55/2020 z 11. januára 2021 a Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 13T/2/2021 z 3. marca 2021. Oznámením ministra spravodlivosti č. 000047/2023/218 z 29. decembra 2023 bol sťažovateľ vyrozumený, že jeho trestná vec, v rámci ktorej boli označené väzobné rozhodnutia vydané, už bola meritórne právoplatne ukončená, nie je možné napádať väzobné rozhodnutie, keďže zásah do osobnej slobody už netrvá, a preto vo veci dovolanie podávať nebude a podnet sťažovateľa odkladá. II. Argumentácia sťažovateľa 3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ formuluje argumentáciu, v ktorej prezentuje právny názor, že označené trestné konanie je síce formálne ukončené, ale toto konanie „de iure neexistuje“ , keďže podľa vyjadrenia sťažovateľa orgány činné v trestnom konaní v označenej veci postupovali pri vznesení obvinenia a pri rozhodovaní o sťažnosti podanej proti uzneseniu o vznesení obvinenia v rozpore s čl. 148 ods. 4 a 5 ústavy, pretože sťažnosť nebola predložená na rozhodnutie vecne príslušnému prokurátorovi, ktorým bol v zmysle ústavy generálny prokurátor. Sťažovateľ, poukazujúc na judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej prepustenie z väzby neprotirečí záujmu o preskúmanie ústavnej udržateľnosti pozbavenia osobnej slobody, takisto odmieta argumentáciu ministra spravodlivosti o nemožnosti preskúmať ex post zásah do jeho osobnej slobody. 4. Sťažovateľ v postupe ministra spravodlivosti, ktorý jeho podnetu na podanie dovolania nevyhovel, vidí porušenie všetkých svojich označených práv. III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti 5. Podstatou argumentácie ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho práv v dôsledku postupu ministra spravodlivosti, ktorým nevyhovel jeho podnetu na podanie dovolania proti označeným väzobným rozhodnutiam v jeho trestnej veci s odôvodnením, že zásah do osobnej slobody už netrvá. 6. Ústavný súd v rámci svojej judikatúry opakovane uviedol, že podnet na podanie dovolania podľa § 369 ods. 1 Trestného poriadku nie je riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom a z hľadiska trestného práva procesného ho možno považovať iba za informáciu ministrovi spravodlivosti ako oprávnenému na jeho podanie, ktorá bez ďalšieho nezakladá zákonom ustanovené právne dôsledky. Ustanovenie § 369 ods. 1 Trestného poriadku neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť podnetu. Je na úvahe ministra spravodlivosti posúdiť a rozhodnúť, či podá, alebo nepodá dovolanie (táto úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné podmienky na podanie dovolania sú splnené). Oprávnenie na podanie podnetu na podanie dovolania nemôže mať preto charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (m. m. III. ÚS 435/2010, IV. ÚS 471/2011, II. ÚS 112/2024). 7. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 26. marca 2025 Ľuboš Szigeti predseda senátu
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky