| ECLI | ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.7.2023.1 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 14.06.2023 |
| Súd | Ústavný súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | PL. ÚS 7/2023 |
| Zdroj (PDF) | www.ustavnysud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
| Heslá | súlad právnych predpisov, konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom, podanie-neúplné, odstránenie nedostatkov |
| Citované predpisy |
40/1964 Zb.: § 139 657/2004 Z. z.: § 18 314/2018 Z. z.: § 39 |
Uznesenie Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn.: PL. ÚS 7/2023 datum: 14.06.2023 SLOVENSKÁ REPUBLIKA U Z N E S E N I E Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 7/2023-14 Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany Baricovej, Libora Duľu, Jany Laššákovej, Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina Vernarského (sudca spravodajca) o návrhu Spoločenstva ČSA 54, 56, 58, 60, 62, Československej armády 72/60, Brezno, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky o súlade vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 503/2022 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej vody na odbernom mieste a pravidlá rozpočítavania nákladov na množstvo tepla dodaného v teplej vode, nákladov na množstvo dodaného tepla na vykurovanie, nákladov na množstvo dodaného tepla alebo množstva tepla vyrobeného v decentralizovanom zdroji tepla a ekonomicky oprávnených nákladov na teplo vyrobené v decentralizovanom zdroji tepla, s Ústavou Slovenskej republiky, Občianskym zákonníkom, zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a zákonom č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov takto r o z h o d o l : Návrh o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e : I. 1. Ústavnému súdu bolo 18. mája 2023 doručené podanie označené ako „Podnet k Vyhláške 503/2022 Z. z.“ , ktorým navrhovateľ tvrdí rozpor vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 503/2022 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej vody na odbernom mieste a pravidlá rozpočítavania nákladov na množstvo tepla dodaného v teplej vode, nákladov na množstvo dodaného tepla na vykurovanie, nákladov na množstvo dodaného tepla alebo množstva tepla vyrobeného v decentralizovanom zdroji tepla a ekonomicky oprávnených nákladov na teplo vyrobené v decentralizovanom zdroji tepla (ďalej len „vyhláška“), s čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 1 a čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), s § 3 ods. 1, § 123, § 137 ods. 1 a § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s § 6, § 7b ods. 2, § 10 ods. 6 a § 14 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, s § 2 ods. 1 a § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a s § 18 ods. 4 písm. d) zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov. II. Argumentácia navrhovateľa 2. Navrhovateľ vo svojom návrhu predkladá verziu motivácie pri prijímaní napadnutého právneho predpisu, ktorý sa venuje rozpočítavaniu nákladov na dodávky tepla v teplej vode a na vykurovanie. Motivácia má spočívať v podpore podnikateľskej činnosti výrobcov tepelnej, meracej a regulačnej techniky. 3. Navrhovateľ argumentuje, že podľa vyhlášky sa už raz z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov vypočítané platby vlastníkov bytov opäť prerozdelia tak, že tým, čo majú vysoké platby, a teda energiami plytvali, sa z platby uberie a, naopak, pridá sa tým, ktorí šetrili. Výpočet podľa § 8 ods. 1 vyhlášky člení celkové náklady na spotrebnú zložku (podľa údajov z pomerových rozdeľovačov) a základnú zložku (podľa plochy) tak, že podiel základnej zložky je 60 %, avšak vlastníci bytov sú oprávnení rozhodnúť o zmene tohto podielu, ktorý však nemôže byť nižší ako 30 %. Vyhláška však popísaný model dopĺňa o rozpočítavanie nákladov podľa rozdielov v platbách, a to bez poznania, čím sú tieto rozdiely zapríčinené. Z matematického hľadiska ide v skutočnosti o nový spôsob rozpočítavania nákladov za teplo na vykurovanie, ktorý vylučuje z rozhodovacieho procesu vlastníkov bytov a poškodzuje ich. 4. Vylúčenie vlastníkov bytov z rozhodovania o rozúčtovaní nákladov na vykurovanie napadnutý právny predpis vyvoláva zavedením tzv. špecifického nákladu podľa § 8 ods. 13 vyhlášky a naň nadväzujúceho podielu špecifických nákladov vykurovaného priestoru podľa § 8 ods. 14 vyhlášky. Rozpočítavanie nákladov na vykurovanie sa tak už neodvíja od údajov nameraných na pomerových rozdeľovačoch alebo určených meradlách, ale od vzájomného porovnania najvyššej a najnižšej platby za byty v posudzovanom bytovom dome. Získané dáta sú nepoužiteľné, zavádzajúce, neobjektívne, lebo nie je možné zistiť, za akých okolností vznikli, ako boli užívané jednotlivé byty, aké iné zdroje tepla boli v bytoch využité ani sa neuvažuje, či išlo o šetrenie alebo nadmernú spotrebu. Vyhláška neberie do úvahy mernú spotrebu tepla na m 2 daného bytového domu stanovenú projektantom. Dochádza k legalizácii nadmernej spotreby, ktorá „nahráva“ výrobcom tepla. 5. Tvorcovia vyhlášky podľa navrhovateľa zneužívajú tzv. prestup tepla medzi bytmi, tvrdiac, že sused vykuruje suseda. Tvrdia tiež, že z fyzikálneho hľadiska nemôže byť rozdiel medzi bytmi vyšší ako 2,5 násobok. V skutočnosti ide podľa navrhovateľa o fikciu a prestupy tepla medzi vlastníkmi sa zneužívajú pre odôvodnenie vyhlášky, ktorá v skutočnosti neberie do úvahy prestup tepla od suseda k susedovi cez spoločnú stenu, ale porovnáva byty v rámci celého bytového domu. V tom vidí navrhovateľ nespravodlivosť regulácie v napadnutom právnom predpise. III. Predbežné prerokovanie návrhu na začatie konania 6. Vychádzajúc z § 39 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) posudzoval ústavný súd obsahovú stránku podania navrhovateľa. Identifikuje v ňom napadnutý právny predpis (vyhlášku) a označuje aj právne predpisy vyššej právnej sily, s ktorými napadnutý právny predpis podľa jeho názoru nie je v súlade (bod 1 tohto uznesenia). Podanie obsahuje aj dôvody, ktoré vedú navrhovateľa k pochybnostiam o súlade napadnutého právneho predpisu s právnymi predpismi vyššej právnej sily (časť II tohto uznesenia). Naznačené formálne náležitosti sa kryjú s náležitosťami návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov zakotvenými v § 75 zákona o ústavnom súde. Preto pri rešpekte k zásade neformálnosti nemožno podanie navrhovateľa vyhodnotiť inak, než ako návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. b) ústavy. 7. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. b) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi. 8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. 9. Okruh aktívne legitimovaných osôb na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov v nadväznosti na čl. 130 ods. 1 ústavy ustanovuje § 74 zákona o ústavnom súde a sú nimi: a) najmenej pätina poslancov národnej rady, b) prezident c) vláda, d) súd v súvislosti s prejednávanou vecou, e) generálny prokurátor, f) predseda súdnej rady, ak ide o právny predpis týkajúci sa výkonu súdnictva, g) verejný ochranca práv, ak ďalšie uplatňovanie právneho predpisu môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. 10. Navrhovateľ do citovaného druhového výpočtu nepatrí. Preto ústavný súd predmetný návrh odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. e) zákona o ústavnom súde ako podaný zjavne neoprávnenou osobou. 11. Ústavný súd okrem toho dopĺňa, že návrh neobsahuje ani náležitosti ustanovené zákonom o ústavnom súde v § 43 ods. 1. Absentuje v ňom identifikačné číslo navrhovateľa, keďže ten je právnickou osobou, a uvedenie, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha (návrhový petit). Navrhovateľ taktiež nie je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom tak, ako to vyžaduje § 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Výnimky, ktoré predmetné ustanovenie zakotvuje, sa na navrhovateľa nevzťahujú, keďže sám advokátom nie je (§ 34 ods. 2 zákona o ústavnom súde), a nepatrí ani medzi druhovo identifikovaných navrhovateľov podľa § 35 zákona o ústavnom súde. Zákon o ústavnom súde pritom v § 56 ods. 3 tretej vete kogentne zakazuje ústavnému súdu upozorňovať navrhovateľa na nedostatky jeho návrhu, a to bez úvahy o ich prípadnej odstrániteľnosti. Preto je naplnený aj dôvod odmietnutia návrhu navrhovateľa podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 14. júna 2023 Ivan Fiačan predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky