Prihlásiť sa
ECLIECLI:SK:USSR:2023:PL.US.17.2023.1
Dátum rozhodnutia06.12.2023
SúdÚstavný súd Slovenskej republiky
Spisová značkaPL. ÚS 17/2023
Zdroj (PDF)www.ustavnysud.sk
Forma rozhodnutiaUznesenie
Heslásúlad právnych predpisov
Citované predpisy 300/2005 Z. z.: § 289
301/2005 Z. z.: § 318
314/2018 Z. z.: § 56
Citované rozhodnutia PL. ÚS 16/02, PL. ÚS 7/2012, PL. ÚS 16/2013, PL. ÚS 25/2014, PL. ÚS 43/2015, PL. ÚS 3/98, PL. ÚS 11/2017, PL. ÚS 11/2023

Text rozhodnutia

Uznesenie
Ústavný súd Slovenskej republiky
sp.zn.: PL. ÚS 17/2023
datum: 06.12.2023

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 17/2023-7

Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa), Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina Vernarského o návrhu Krajského súdu v Bratislave na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 289 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 4, čl. 47 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd takto

r o z h o d o l :

Návrh p r i j í m a na ďalšie konanie v celom rozsahu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov

1. Ústavnému súdu bol 17. októbra 2023 doručený návrh Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „navrhovateľ“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade § 289 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) s čl. 12 ods. 4, čl. 47 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

2. Z návrhu vyplýva, že navrhovateľ koná ako odvolací súd v konaní (vedenom pod sp. zn. 3 To 29/2023) o odvolaní ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „obžalovaný“) proti rozsudku Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) č. k. 0 T 25/2022 zo 7. decembra 2022, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona (ďalej aj „napadnuté ustanovenie“).

3. Navrhovateľ uvádza, že obžalovaný vo svojom odvolaní namietol nesúlad § 289 ods. 2 Trestného zákona s „vyhláškou č. 120/1976 Zb. ministra zahraničných vecí o Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach a Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorým je Slovenská republika viazaná, ako aj s Ústavou Slovenskej republiky, pretože odporuje právu neobviňovať seba samého“ . Podľa navrhovateľa sú uvedené námietky „čiastočne opodstatnené, avšak na inom právnom základe, než uvádza obhajoba“ .

4. Podľa navrhovateľa koncepcia vzniku trestnej zodpovednosti obsiahnutá v § 289 ods. 1 a 2 Trestného zákona obsahujúca skutkové podstaty trestných činov ohrozenia pod vplyvom návykovej látky spočíva v tom, že vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu je trestné vtedy, ak je v súlade s ustálenou súdnou praxou koncentrácia alkoholu v krvi vodiča 1,00 g/kg (0,4762 mg/l) a viac. Pri tejto hodnote totižto na podklade výstupov lekárskej vedy nie je žiaden vodič motorového vozidla schopný bezpečne viesť vozidlo, a teda sa nachádza v stave vylučujúcom jeho spôsobilosť.

5. Pri dokazovaní zavinenia v prípade dychovou skúškou nameraných hraničných hodnôt alkoholu je potrebné zohľadňovať aj odchýlku prístroja, ktorá je podľa údajov výrobcu prístroja zn. AlcoQuant 6020 používaného Policajným zborom na úrovni 5 %.

6. Podľa navrhovateľa spornou otázkou v konaní o podozrení zo spáchania trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v súvislosti zo zisťovaním naplnenia znaku „stav vylučujúci spôsobilosť“ je aj možnosť a význam rozdielov výsledkov meraní hodnoty alkoholu v dychu a v krvi, ktoré môžu mať zásadný vplyv na vznik trestnej zodpovednosti páchateľa.

7. Pre posúdenie, či páchateľ pod vplyvom návykovej látky vykonával činnosť v stave vylučujúcom spôsobilosť, je potrebné nielen zistenie prítomnosti alkoholu, ale aj poznanie jeho koncentrácie, na základe ktorej sa skutok posúdi buď ako trestný čin, alebo ako priestupok. Meranie koncentrácie alkoholu v tele podozrivého vyžaduje jeho súčinnosť spočívajúcu v tom, že buď poskytne vydychovaný vzduch alebo krvnú vzorku. Bez týchto vzoriek pochádzajúcich z tela podozrivého nie je možné zistiť naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

8. Skutková podstata trestného činu podľa napadnutého ustanovenia obsahuje objektívnu stránku, v zmysle ktorej pre vznik trestnej zodpovednosti postačuje, ak páchateľ odmietne poskytnúť vzorku, v dôsledku čoho sa prezumuje, že činnosť vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť. Podľa navrhovateľa „Účelom zavedenia tejto skutkovej podstaty nebolo ochraňovať autoritu policajného zboru v doprave, v takom prípade by trestný čin bol systematicky zaradený do VIII. hlavy osobitnej časti Trestného zákona, ale sledovať zlepšenie disciplíny vodičov motorových vozidiel vo vzťahu k predchádzajúcemu požitiu alkoholu a zabezpečiť prevenciu ohrozenia života a zdravia účastníkov cestnej premávky, ktoré hrozí zo strany opitých vodičov.“ .

9. Navrhovateľ vzhliada pri skutkovej podstate prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa napadnutej právnej úpravy porušenie dvoch zásad uplatňovaných v trestnom práve, a to zásady zákazu donucovania k sebaobviňovaniu ( nemo tenetur se ipsum accusare , lat.), ktorá je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva imanentnou súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru, a ústavnej zásady prezumpcie neviny.

10. Zákaz donucovania k sebaobviňovaniu predstavuje právo podozrivého alebo obvineného, aby nebol žiadnym spôsobom nútený k priznaniu sa alebo k poskytovaniu dôkazov, ktoré by ho mohli usvedčiť alebo akokoľvek spojiť s trestným činom. Navrhovateľ dodáva, že „... je povinnosťou štátu objasňovať trestné činy a zhromažďovať dôkazy bez toho, aby pod hrozbou akejkoľvek sankcie nútil podozrivých alebo obvinených, aby sa priznali, či poskytli o svojej trestnej činnosti dôkazy“ .

11. Podľa navrhovateľa „... Poskytnutie biologického materiálu osobou podozrivou zo spáchania trestného činu môže byť v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku (§ 155) orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom vynucované, ak je takýto postup nevyhnutný a slúži na dosiahnutie účelu trestného konania. Pokiaľ ale zákon s odmietnutím poskytnutia dôkazu o vine podozrivým, a to jeho biologickej vzorky alebo vzorky vydychovaného vzduchu, automaticky spája vznik trestnej zodpovednosti, vyvstáva otázka, či zákon v § 289 ods. 2 Trestného zákona neodvodzuje vznik trestnoprávneho postihu od výkonu práva odmietnuť poskytovanie dôkazného materiálu o vlastnej vine.

2) Z pohľadu zisťovania podmienok trestnej zodpovednosti za vykonávanie činnosti, pri ktorej možno ohroziť život a zdravie v stave vylučujúcom spôsobilosť sa prezumuje nielen to, že páchateľ napr. viedol vozidlo po požití alkoholu, ale aj to, že koncentrácia alkoholu v jeho krvi bola najmenej 1,00 g/kg (0,4762 mg/l). Jedná sa pritom o skutkové okolnosti, ktoré je v niektorých prípadoch náročné dokazovať, a dokazujú sa spravidla za použitia odborného alebo znaleckého postupu. Predpoklad naplnenia týchto skutkových okolností sa javí ako opak ústavnej zásady prezumpcie neviny, tzn. ako prezumpcia viny.“ .

12. Na základe uvedenej argumentácie navrhovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil nesúlad napadnutého ustanovenia s označenými článkami ústavy a dohovoru.

II.

Predbežné prerokovanie návrhu na začatie konania

13. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom [čl. 124 a čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy], pristúpil na neverejnom zasadnutí pléna k predbežnému prerokovaniu návrhu na začatie konania, a to v súlade s čl. 131 ods. 1 ústavy, ako aj s § 7 ods. 1 písm. a) a § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Účelom predbežného prerokovania návrhu je zistenie, či a v akom rozsahu možno návrh prijať na ďalšie konanie (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).

14. V posudzovanej veci je potrebné v úvode poukázať na skutočnosť, že identický návrh navrhovateľa už bol doručený ústavnému súdu 4. júla 2023. Ústavný súd tento návrh v rámci jeho predbežného prerokovania uznesením č. k. PL. ÚS 11/2023-14 z 27. septembra 2023 odmietol z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienky prerušenia konania v zmysle čl. 144 ods. 2 ústavy a § 318 ods. 1, resp. § 283 ods. 5 a § 162 Trestného poriadku (bod 12 predmetného uznesenia) tak, aby jeho návrh bolo možné považovať za návrh podaný oprávnenou osobou.

15. Pri predbežnom prerokovaní nového opakovaného návrhu navrhovateľa na začatie konania o súlade právnych predpisov sa preto ústavný súd prv zameral na preskúmanie skutočnosti, či navrhovateľ podal návrh ako subjekt procesne legitimovaný podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy [pozri tiež § 74 písm. d) zákona o ústavnom súde].

16. Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy v prípade, ak sa príslušný súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 ústavy alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1 ústavy. 16.1. Podľa § 318 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) odvolací súd preruší trestné stíhanie, ak v odvolacom konaní vyjde najavo, že po vyhlásení napadnutého rozsudku nastala niektorá z okolností uvedených v § 228 ods. 2, § 241 ods. 3, § 244 ods. 4 alebo § 283 ods. 5 alebo ak nemožno obžalovanému doručiť predvolanie na verejné zasadnutie odvolacieho súdu. 16.2. Podľa § 283 ods. 5 Trestného poriadku súd preruší trestné stíhanie, ak sa domnieva, že všeobecne záväzný právny predpis nižšej právnej sily, ktorého použitie je v danej trestnej veci rozhodujúce pre rozhodovanie o vine a treste, je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, a podá návrh na začatie konania pred ústavným súdom. 16.3. V zmysle § 162 ods. 1 Trestného poriadku súd o prerušení trestného stíhania, resp. konania rozhoduje uznesením.

17. Jedným z procesných predpokladov na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy všeobecným súdom je aj prerušenie konania vedeného pred všeobecným súdom (PL. ÚS 3/98, PL. ÚS 16/02, PL. ÚS 43/2015, PL. ÚS 11/2017, PL. ÚS 11/2023). Tento procesný predpoklad všeobecný súd preukazuje uznesením, ktoré obsahuje výrok o prerušení konania. Ak by všeobecný súd tento procesný predpoklad podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov nesplnil, jeho návrh na začatie konania podľa čl. 125 ústavy by nebolo možné považovať za návrh podaný oprávnenou osobou (PL. ÚS 11/2023). 17.1. Za prerušené konanie je podľa ústavného súdu (PL. ÚS 7/2012, PL. ÚS 16/2013, PL. ÚS 25/2014, PL. ÚS 11/2017, PL. ÚS 11/2023) potrebné považovať stav právne perfektného prerušenia konania, ktorý nastáva až po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o prerušení konania. Splnenie tohto procesného predpokladu všeobecný súd preukazuje priložením právoplatného uznesenia o prerušení konania vedeného pred všeobecným súdom (resp. pripojením celého príslušného súdneho spisu) k návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov.

18. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle čl. 144 ods. 2 ústavy v spojení s § 318 ods. 1 Trestného poriadku nevyhnutným predpokladom podania návrhu na začatie konania všeobecným súdom podľa čl. 125 ústavy v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy je prerušenie trestného stíhania, resp. konania vedeného pred všeobecným súdom, ktorý takýto návrh podáva.

19. Navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza, že trestné stíhanie vo veci sp. zn. 3 To 29/2023 prerušil, a to svojím uznesením z 18. apríla 2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť toho istého dňa. Právoplatnosť prerušenia trestného stíhania v príslušnej veci navrhovateľ nateraz už preukázal priložením právoplatného uznesenia o prerušení konania vedeného pred ním, ktoré je súčasťou príslušného súdneho spisu, ktorý pripojil k svojmu návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov. Navrhovateľ tak splnil ústavnú a zákonnú podmienku, aby jeho návrh na začatie konania podľa čl. 125 ústavy bolo možné považovať za návrh podaný oprávnenou osobou.

20. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania ďalej preskúmal, či návrh na začatie konania obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov (§ 75 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

21. Pokiaľ ide o splnenie obsahových náležitostí návrhu na začatie konania, z obsahu návrhu v súlade s ustanovením § 43 ods. 1 a § 76 zákona o ústavnom súde vyplýva, že účastníkom konania, proti ktorému návrh smeruje, je národná rada, ktorá napadnuté zákonné ustanovenia prijala.

22. Z obsahu návrhu na začatie konania ďalej vyplýva, že sú splnené všetky požiadavky ustanovené v § 39 v spojení s § 75 zákona o ústavnom súde. Navrhovateľ v návrhu presne označil ustanovenie právneho predpisu, ktorého nesúlad namieta, a uviedol dôvody, ktoré ho viedli k pochybnostiam o jeho súlade s konkrétnymi článkami ústavy a dohovoru.

23. Samotné dôvody nesúladu napadnutej právnej normy uvedené v návrhu považuje ústavný súd za vhodné podrobiť meritórnemu prieskumu.

24. Ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné návrh pri predbežnom prerokovaní čo i len v časti odmietnuť (§ 56 ods. 2 v spojení s § 55 zákona o ústavnom súde), a preto bol návrh v súlade s § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde prijatý na ďalšie konanie v celom rozsahu (výrok tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. decembra 2023

Ivan Fiačan

predseda Ústavného súdu

Slovenskej republiky

Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky