| ECLI | ECLI:SK:USSR:2023:4.US.61.2023.1 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 07.02.2023 |
| Súd | Ústavný súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | IV. ÚS 61/2023 |
| Zdroj (PDF) | www.ustavnysud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
| Heslá | preskúmanie rozhodnutia súdov, konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom, konanie-zastavenie |
| Citované predpisy | 314/2018 Z. z.: § 127 |
Uznesenie Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn.: IV. ÚS 61/2023 datum: 07.02.2023 SLOVENSKÁ REPUBLIKA U Z N E S E N I E Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 61/2023-26 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Union poisťovňa, a. s. , Karadžičova 10, Bratislava, IČO 31 322 051, zastúpenej spoločnosťou Bartošík Šváby s. r. o., Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO 35 929 049, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Igor Šváby, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1 Cdo 162/2020 z 24. augusta 2022 takto r o z h o d o l : Konanie z a s t a v u j e. O d ô v o d n e n i e : I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky 1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 12. decembra 2022 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľka navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. 2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že na Okresnom súde Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) podala ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „žalobkyňa“) proti žalovanému Groupama poisťovňa, a. s. (právny predchodca sťažovateľky), žalobu, ktorou sa domáhala (i) určenia, že dohoda o skončení pracovného pomeru uzatvorená medzi stranami sporu je neplatná, a (ii) určenia, že pracovný pomer trvá. Uznesením zo 4. mája 2015 okresný súd pripustil zmenu žaloby rozšírením o uloženie povinnosti zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy. 3. Okresný súd čiastočne rozhodol o nárokoch žalobkyne tak, že žalobu zamietol v časti o určenie neplatnosti dohody, zároveň však určil, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a sťažovateľkou trvá z dôvodu platného odstúpenia žalobkyne od dohody. O ďalších nárokoch nerozhodoval. 4. Proti II. výroku predmetného rozhodnutia podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozhodol rozsudkom č. k. 15 CoPr 12/2017 z 25. júla 2018 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) tak, že v napadnutom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil. 5. Sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie, v ktorom uplatnila dovolacie dôvody podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením č. k. 1 Cdo 162/2020 z 24. augusta 2022 dovolanie odmietol, dospejúc k názoru, že rozsudok krajského súdu netrpí vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP a zároveň sťažovateľka v dovolaní nenastolila takú otázku, ktorá by bola relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP. 6. Podľa názoru sťažovateľky je nepochybné, že okresný súd, ako aj krajský súd rozhodli bez opory vo vykonanom dokazovaní a na základe zjavnej svojvôle. Najvyšší súd nielenže nepovažoval ich postup za kvalifikovaný dovolací dôvod, ale sám sa dopustil svojvôle, keď v rozpore s výslovným jazykovým vyjadrením odôvodnení súdov nižšej inštancie explikoval ich odôvodnenia, vôbec sa konkrétne nevysporiadal s konkrétnymi námietkami sťažovateľky a niektoré podstatné námietky sťažovateľky ani len nespomenul. 7. Sťažovateľka tiež namietala, že najvyšší súd vôbec neprihliadol na ňou predložené doplnenie dovolania, čo nepochybne vyplýva aj z toho, že žiaden z argumentov nachádzajúcich sa v doplnení dovolania nie je analyzovaný v odôvodnení uznesenia najvyššieho súdu, a teda zrejme nebol ani predmetom prieskumu. 8. Sťažovateľka zastáva názor, že uznesenie najvyššieho súdu (rovnako ako rozsudok okresného súdu a rozsudok krajského súdu) je svojvoľné a arbitrárne, teda ústavne neudržateľné. 9. Sťažovateľka doručila ústavnému súdu 31. januára 2023 podanie, ktorým vzala ústavnú sťažnosť späť v celom rozsahu. Dôvodom späťvzatia ústavnej sťažnosti bolo uzatvorenie dohody a urovnanie vzájomných vzťahov medzi sťažovateľkou a žalobkyňou. 10. Podľa § 127 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak sťažovateľ vezme svoju ústavnú sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej uznesením zastaví. 11. Vzhľadom na to, že sťažovateľka vzala svoju ústavnú sťažnosť späť v celom rozsahu, ústavný súd konanie o nej podľa § 127 zákona o ústavnom súde zastavil tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 7. februára 2023 Miroslav Duriš predseda senátu
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky