| ECLI | ECLI:SK:USSR:2022:3.US.218.2022.2 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 23.06.2022 |
| Súd | Ústavný súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | III. ÚS 218/2022 |
| Zdroj (PDF) | www.ustavnysud.sk |
| Forma rozhodnutia | Nález |
| Heslá | preskúmanie rozhodnutia súdov, organizačná zložka, konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-reštrukturalizácia, konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-prihlásenie pohľadávky, konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-reštrukturalizácia, konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-prihlásenie pohľadávky, organizačná zložka, právna subjektivita |
| Citované predpisy | 314/2018 Z. z.: § 73 |
| Citované rozhodnutia | I. ÚS 15/02, I. ÚS 139/02, II. ÚS 152/08, II. ÚS 578/2015, III. ÚS 875/2016, IV. ÚS 141/2019 |
Nález Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn.: III. ÚS 218/2022 datum: 23.06.2022 SLOVENSKÁ REPUBLIKA N Á L E Z Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky III. ÚS 218/2022-38 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku a sudcov Roberta Šorla a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky, vo veci jej organizačnej zložky ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Antovszká, s. r. o., Bárdošova 2/A, Bratislava, proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 36R/2/2020-238 zo 14. októbra 2020 takto r o z h o d o l : 1. Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 36R/2/2020-238 zo 14. októbra 2020 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základné právo na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 36R/2/2020-238 zo 14. októbra 2020 z r u š u j e . 3. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 696,44 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 4. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e. O d ô v o d n e n i e : I. Skutkové východiská 1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 3. decembra 2020 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) označeným v záhlaví tohto uznesenia (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“). Sťažovateľka navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie, priznať jej primerané finančné zadosťučinenie 3 958,48 eur a náhradu trov konania. 2. Sťažovateľka je veriteľom obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „dlžník“), proti ktorej bolo uznesením okresného súdu č. k. 36R/2/2020 z 30. júla 2020 začaté reštrukturalizačné konanie. Uznesením okresného súdu z 18. augusta 2020 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka a bol ustanovený správca, u ktorého si mali veritelia prihlásiť svoje pohľadávky v lehote 30 dní. Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručila 23. septembra 2020 prihlášku pohľadávky v celkovej sume 3 958,48 eur do elektronickej schránky správcu prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy na www.slovensko.sk. Prihláška pohľadávky adresovaná správcovi bola doručená spolu s náležitými prílohami preukazujúcimi uplatnený nárok sťažovateľky a podpísaná platným elektronickým podpisom jej právneho zástupcu. Správca predložil prihlášku sťažovateľky na posúdenie okresnému súdu s návrhom, aby sa na jej podanie neprihliadalo, pričom dôvodil tým, že sťažovateľka tak, ako bola označená v prihláške, nemá právnu subjektivitu, a teda nie je aktívne vecne legitimovaná na uplatnenie práva u správcu. Ako dôvod neprihliadnutia na prihlášku uviedol absenciu zákonných náležitostí označenia veriteľa a podpisu veriteľa v zmysle § 29 ods. 1 písm. a) a f) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“). 3. Napadnutým rozhodnutím okresný súd rozhodol, že na podanie sťažovateľky z 23. septembra 2020, doručené správcovi v ten istý deň, ktorým si uplatnila pohľadávky v celkovej sume 3 958,48 eur, sa ako na prihlášku neprihliada. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prihláška neobsahuje základné náležitosti, a to i) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa a ii) podpis, keďže spôsobilosť byť účastníkom konania má iba zahraničná fyzická alebo právnická osoba, nie organizačná zložka právnickej osoby. Z uvedeného vyplýva, že na plnomocenstvo z 22. septembra 2020 udelené vedúcim organizačnej zložky ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, Advokátskej kancelárii Antovszká, s. r. o., sa neprihliada, teda ani na podanie, ktorým táto advokátska kancelária prihlásila pohľadávky veriteľa „ , konajúca prostredníctvom “ u správcu. Organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, pričom ju nenadobúda ani zápisom do obchodného registra, nie je aktívne vecne legitimovaná na uplatnenie práva u správcu, a teda absentujú zároveň podstatné náležitosti prihlášky v zmysle § 29 ods. 1 písm. a) a f) zákona o konkurze a reštrukturalizácii. II. Argumentácia sťažovateľky 4. Napadnuté rozhodnutie spolu s jeho odôvodnením sťažovateľka považuje za arbitrárne a porušujúce jej označené práva. Aj napriek riadne a včas podanej prihláške okresný súd na základe nesprávneho právneho posúdenia veci rozhodol tak, že na podanú prihlášku sa neprihliada, čím odoprel sťažovateľke prístup k súdu. Sťažovateľka tak bola vylúčená z uplatňovania svojich práv ako účastníčka reštrukturalizačného konania spojených s prihlásenou pohľadávkou, ktoré jej vyplývajú zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii. 5. Spoločnosť, ako zahraničná spoločnosť zriadila na území Slovenskej republiky svoju organizačnú zložku ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a táto je zapísaná v Obchodom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel:, vložka č. od ⬛⬛⬛⬛. Pobočka poisťovne z iného členského štátu je organizačnou zložkou zahraničnej poisťovne umiestnená na území Slovenskej republiky. V súlade s § 21 ods. 4 Obchodného zákonníka vzniká oprávnenie na podnikanie zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky ku dňu zápisu organizačnej zložky do príslušného obchodného registra. Právnym dôsledkom zriadenia organizačnej zložky a jej zápisu do obchodného registra je vznik oprávnenia konať v mene podnikateľa voči tretím osobám. V dôsledku uvedeného teda organizačnej zložke prináleží právo uskutočňovať právne úkony v mene svojho zriaďovateľa, čo v podmienkach procesného práva napĺňa definíciu aktívnej legitimácie. Štatutárny orgán spoločnosti, ktorá má na Slovensku zriadený podnik alebo organizačnú zložku podniku, je z titulu svojej funkcie oprávnený konať aj v mene podniku alebo jeho organizačnej zložky. Práve s ohľadom na uvedené je žiaduce označovať organizačnú zložkou súčasne s jej zahraničným zriaďovateľom. Takýto postup je bežný a v súlade s ustálenou judikatúrou požadovaný. 6. S ohľadom na uvedené boli identifikačné údaje sťažovateľky ako veriteľa v podanej prihláške označené ako, konajúca prostredníctvom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛. Organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, má však právo konať v mene svojho zriaďovateľa. Sťažovateľka je preto toho názoru, že dostatočne a adekvátne identifikovala veriteľa v podanej prihláške. 7. Prihláška pohľadávky bola podaná prostredníctvom právneho zástupcu Advokátskej kancelárie Antovszká, s. r. o., ktorému sťažovateľka prostredníctvom štatutárneho orgánu organizačnej zložky udelila plnú moc na tento právny úkon. Prihláška bola riadne náležite opatrená podpisom právneho zástupcu sťažovateľky v súlade s platne udelenou plnou mocou, preto neobstojí tvrdenie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že na podanej prihláške absentuje podpis. 8. Sťažovateľka tiež poukázala na nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 30 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré sa na danú právnu vec nevzťahuje. Okresný súd mal rozhodovať v súlade s ustanovením § 122 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. 9. V neposlednom rade sťažovateľka namieta, že nebola upovedomená o podaní návrhu správcu o neprihliadnutí na jej prihlášku a nebola vyzvaná na vyjadrenie sa k tomuto návrhu, čo považuje za výrazné narušenie princípu kontradiktórnosti. Rozhodovanie o neprihliadnutí na prihlášku pohľadávky je sporovou fázou reštrukturalizačného konania, preto skutočnosť, že sťažovateľka nemala možnosť sa vyjadriť k návrhu správcu, je zásahom do jej práva na rovnosť v konaní a jej práva na spravodlivý proces. III. Vyjadrenie okresného súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky III.1. Vyjadrenie okresného súdu: 10. Podľa okresného súdu sudkyňa pri rozhodovaní vychádzala z § 13 ods. 5 Obchodného zákonníka, ktorý reguluje vonkajší vzťah, oprávnenie konať za zahraničnú osobu navonok, preto je ho potrebné vykladať z pohľadu tretích osôb. Vedúci organizačnej zložky je oprávnený konať za podnikateľa v rozsahu tých úkonov, ktoré sa z pohľadu tretích osôb zdajú ako súvisiace s organizačnou zložkou, je splnomocnený robiť všetky úkony, týkajúce sa tejto organizačnej zložky nie je však oprávnený uskutočňovať úkony spadajúce do sféry zahraničnej osoby. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia okrem iného odkázal na § 29 ods. 1, § 30 ods. 1 a § 30 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a pretože išlo o prihlasovanie pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní, nie v konkurznom konaní, je zrejmé, že len nedopatrením nebolo aplikované správne ustanovenie § 122 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. 11. V danom prípade ide o právne posúdenie skutkového stavu nezávislým súdom, pričom sťažnosť je motivovaná nesúhlasom sťažovateľa s konkrétnym rozhodnutím súdu, takýto stav však nemožno považovať za porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny. Takisto vo veci nejde o prieťahy v konaní spôsobené okresným súdom, pretože súd vykonával a vykonáva procesné úkony v primeraných lehotách. Z uvedených dôvodov je podľa okresného súdu ústavná sťažnosť neopodstatnená, preto navrhuje, aby ústavný súd sťažnosti nevyhovel. III.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby: 12. Zúčastnená osoba (dlžník, pozn.) možnosť vyjadriť sa v konaní pred ústavným súdom nevyužila. III.3. Replika sťažovateľky: 13. Sťažovateľka s vyjadrením okresného súdu nesúhlasí a uvádza, že okresný súd vo svojom vyjadrení neuviedol relevantnú argumentáciu, ktorou by vyvrátil dôvodnosť podania ústavnej sťažnosti. Podľa sťažovateľky organizačná zložka môže prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu vykonávať práva a povinnosti jej prináležiace, tieto sú však uskutočňované v mene jej zriaďovateľa. Ide o právny stav, ktorý je logickým vyústením členenia obchodných spoločností na jednotlivé hospodárske jednotky. Organizačná zložka využíva jej prináležiace právo uskutočňovať právne úkony v mene svojho zriaďovateľa, čo podporuje právny názor sťažovateľky o jej vecnej legitimácii. S poukazom na právny a skutkový stav sťažovateľka žiada, aby ústavný súd sťažnosti vyhovel a rozhodol v súlade s navrhovaným petitom. IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti 14. Východiskom sťažnostnej argumentácie je spochybnenie uplatnenia podústavného práva okresným súdom. Ústavný súd nie je povolaný uplatňovať podústavné právo ani ho interpretovať. Na to sú v našom ústavnom systéme určené všeobecné súdy. Priestor pre ingerenciu ústavného súdu v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorom sa namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu, sa však otvára v prípade, ak výklad alebo uplatnenie podústavného práva má priamy dopad na jadro (podstatu) základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. 15. V naznačenej súvislosti už Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) konštatoval, že právo na prístup k súdu je nevyhnutnou, imanentnou súčasťou práva na spravodlivý proces a tvorí jeho esenciálny prvok (rozsudok ESĽP vo veci Golder proti Spojenému kráľovstvu z 21. 2. 1975, sťažnosť č. 4451/70, body 35 36, obdobne aj III. ÚS 875/2016). 16. Prihláška pohľadávky veriteľa je v podmienkach reštrukturalizácie dlžníka zákonnou formou uplatnenia práva na prístup k súdu, tvoriaceho komponent základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (II. ÚS 578/2015, m. m. IV. ÚS 141/2019). 17. Okresný súd svoje rozhodnutie o neprihliadnutí na prihlášku sťažovateľky odôvodnil tým, že prihláška neobsahuje základné náležitosti v zmysle § 29 ods. 1 písm. a) a f) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keďže spôsobilosť byť účastníkom konania má iba zahraničná právnická osoba, nie organizačná zložka právnickej osoby. Z uvedeného dôvodu potom nemožno prihliadnuť ani na plnomocenstvo udelené vedúcim organizačnej zložky, teda ani na podanie, ktorým splnomocnená advokátska kancelária prihlásila pohľadávky veriteľa u správcu. Organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, pričom ju nenadobúda ani zápisom do obchodného registra, nie je aktívne vecne legitimovaná na uplatnenie práva u správcu. 18. V konaní nebolo sporným a preukazuje to aj obsah predloženého spisu okresného súdu sp. zn. 36R/2/2020, že sťažovateľka doručila správcovi 23. septembra 2020 prihlášku do reštrukturalizácie, v ktorej je ako veriteľ označený: , konajúca prostredníctvom , ⬛⬛⬛⬛ . Ako zástupca veriteľa je označená Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o., za ktorú prihlášku podpísala advokátka a konateľka JUDr. Alžbeta Fuchsová. Prílohou prihlášky je plnomocenstvo z 22. septembra 2020 udelené ⬛⬛⬛⬛, so sídlom, zastúpená vedúcim organizačnej zložky ⬛⬛⬛⬛, ktorým splnomocňuje Advokátsku kanceláriu Antovszká, s. r. o., na všetky právne úkony v právnej veci vymáhania pohľadávky voči dlžníkovi. Nespornou je tiež skutočnosť, že od je v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel:, vložka č. zapísaná, ⬛⬛⬛⬛, ako organizačná zložka zahraničnej osoby (ďalej aj „zahraničná osoba“), a ako vedúci tejto organizačnej zložky je od 14. marca 2017 zapísaný ⬛⬛⬛⬛. 19. Podľa § 29 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Zároveň základnými náležitosťami prihlášky sú okrem iného aj názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, a podpis. 20. Podľa § 21 Obchodného zákonníka účinného do 1. októbra 2020 podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky (ods. 3). Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Návrh na zápis podáva zahraničná osoba (ods. 4). 21. Podľa § 7 Obchodného zákonníka účinného do 1. októbra 2020 organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Odštepný závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom , že ide o odštepný závod (ods. 1). Obdobné postavenie ako odštepný závod má aj iná organizačná zložka, ak zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného registra (ods. 2). 22. Podľa § 13 ods. 5 Obchodného zákonníka vedúci organizačnej zložky podniku alebo vedúci podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky alebo podniku. 23. Ustanovením § 13 ods. 5 Obchodného zákonníka zákon priznáva osobitné oprávnenie (splnomocnenie) konať v mene podnikateľa vedúcemu organizačnej zložky podniku alebo vedúcemu podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný v obchodnom registri. Organizačné zložky tuzemských a zahraničných podnikateľov, aj keď sú zapísané v obchodnom registri, nie sú právnickými osobami (t. j. nemajú právnu subjektivitu). Vedúci organizačnej zložky koná vždy za podnikateľa, nie za organizačnú zložku. Predpokladom priznaného splnomocnenia vedúceho organizačnej zložky konať za podnikateľa je to, že ide o organizačnú zložku, ktorá je zapísaná v obchodnom registri, a súčasne, že aj jej vedúci je zapísaný v obchodnom registri. Organizačná zložka podniku musí používať obchodné meno podnikateľa, čím je zvýraznené, že nemôže vystupovať pod vlastným menom, keďže nejde o subjekt práva. Z uvedeného vyplýva, že právne úkony môžu byť platne urobené len pod obchodným menom podnikateľa, ku ktorému organizačná zložka patrí. 24. Z označenia veriteľa v prihláške sťažovateľky do reštrukturalizácie je zrejmé, že nebola podaná organizačnou zložkou, ale bola podaná zahraničnou osobou (poisťovňou z iného členského štátu) vo veci jej organizačnej zložky (pobočky), za ktorú konal vedúci tejto organizačnej zložky zapísaný v obchodnom registri v zmysle jemu daného oprávnenia podľa § 13 ods. 5 Obchodného zákonníka, ktorý na tento úkon splnomocnil právneho zástupcu – Advokátsku kanceláriu Antovszká, s. r. o., na základe plnomocenstva udeleného 22. septembra 2020, teda v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 7 ods. 1 a 2 a § 13 ods. 5) a zákona o konkurze a reštrukturalizácii [§ 29 ods. 1 písm. a) a f)]. Označenie veriteľa obchodným menom podnikateľa s dodatkom, že ide o organizačnú zložku, je vžité v obchodnej praxi, a ani v súdnej praxi nespôsobuje aplikačné problémy (pozri rozhodnutie ZSP 57/1996, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Obo 17/2000 z 1. decembra 2000). 25. Ústavný súd pre úplnosť uvádza, že tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého podnikateľ (zahraničná osoba) koná prostredníctvom organizačnej zložky, je terminologicky nesprávny, keďže toto oprávnenie zákon (v § 13 ods. 5 Obchodného zákonníka) priznáva vedúcemu organizačnej zložky zapísanému v obchodnom registri. 26. Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu a citovaných právnych predpisov, ústavný súd konštatuje, že výklad a aplikácia § 29 ods. 1 písm. a) a f) zákona o konkurze a reštrukturalizácii a § 13 ods. 5 Obchodného zákonníka okresným súdom na prípad sťažovateľky je ústavne neudržateľná. Okresný súd neprihliadnutím na riadne podanú prihlášku sťažovateľky do reštrukturalizácie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zamedzil sťažovateľke prístup k súdu, v dôsledku čoho sťažovateľka bola vylúčená z uplatňovania svojich práv ako účastníčka reštrukturalizačného konania. 27. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti dôvodne namietala aj nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 30 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ktorý sa vzťahuje na konkurzné konanie), s čím sa stotožnil aj okresný súd vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti. Vzhľadom na porovnateľnú právnu úpravu v § 122 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii uvedené pochybenie samo osebe z materiálneho hľadiska nemalo za následok porušenie označených práv sťažovateľky. 28. Skutočnosť, že sťažovateľka nemala možnosť sa vyjadriť k návrhu správcu, je zároveň porušením jej práva na rovnosť účastníkov v konaní. Konanie, v ktorom sa zisťuje, či bolo právo uplatnené riadne a včas, je sporovou časťou reštrukturalizačného konania, preto veriteľ dotknutej pohľadávky musí mať možnosť vyjadriť sa k návrhu správcu. Uvedené vyplýva tiež zo skutočnosti, že rozhodnutie súdu je konečné (proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie) s priamym dosahom na postavenie veriteľa v ďalšom priebehu konania. Ak totiž súd rozhodne, že sa na pohľadávku veriteľa neprihliada, následkom takého rozhodnutia je, že veriteľ sa nestane účastníkom reštrukturalizačného konania, resp. mu toto postavenie zanikne (§ 119 ods. 1 zákona o konkurze areštrukturalizácii). 29. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým rozhodnutím okresného súdu, ktorým neprihliadol na prihlášku sťažovateľky do reštrukturalizácie, ako aj jemu predchádzajúcim postupom, došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu). 30. Ústavný súd v súvislosti s návrhom sťažovateľky na zrušenie napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že pre dosiahnutie nápravy vo veci je nevyhnutné, aby tomuto návrhu vyhovel (bod 2 výroku nálezu). Čo sa týka návrhu sťažovateľky na vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie, tomuto návrhu nebolo možné vyhovieť (bod 4 výroku nálezu) vzhľadom na ukončenie reštrukturalizácie dlžníka uznesením okresného súdu z 15. apríla 2021 a na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok uznesením okresného súdu č. k. 60K/1/2022 z 20. apríla 2022. 31. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti požadovala aj priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 958,48 eur, teda v sume ňou prihlásenej pohľadávky. 32. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ako náhrady nemajetkovej ujmy prichádza do úvahy predovšetkým v tých prípadoch, keď porušenie základného práva alebo slobody nie je už možné napraviť, a to napríklad zrušením protiústavného rozhodnutia či opatrenia, prípadne uvedením do pôvodného stavu (napr. I. ÚS 15/02, I. ÚS 139/02, II. ÚS 152/08). Vzhľadom na to, že uznesením okresného súdu č. k. 60K/1/2022 z 20. apríla 2022 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka a veritelia boli vyzvaní, aby si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzného konania, sťažovateľke začala plynúť nová lehota na prihlásenie pohľadávky, čím sa jej otvára možnosť na uplatňovanie jej procesných práv v rámci konkurzného konania. Ústavný súd preto požiadavke sťažovateľky nevyhovel a finančné zadosťučinenie jej nepriznal (bod 4 výroku nálezu). V. Trovy konania 33. Ústavný súd priznal sťažovateľke [§ 73 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“)] nárok na náhradu trov konania v sume 696,44 eur spolu s daňou z pridanej hodnoty. 34. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2020 je 177 eur a hodnota režijného paušálu je 10,62 eur. Za úkon právnej služby vykonaný v roku 2022 patrí odmena 193,50 eur a režijný paušál 11,63 eur. Sťažovateľke vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2020 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu) a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2022 (podanie vyjadrenia k stanovisku okresného súdu). 35. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového poriadku) označenej v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 3 výroku nálezu). P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 23. júna 2022 Peter Straka predseda senátu
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky