| ECLI | ECLI:SK:USSR:2022:2.US.513.2022.1 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 09.11.2022 |
| Súd | Ústavný súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | II. ÚS 513/2022 |
| Zdroj (PDF) | www.ustavnysud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
| Heslá | prieťahy, práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov, konanie pred ústavným súdom-prípustnosť, trestné konanie, prieťahy v konaní |
| Citované predpisy | 314/2018 Z. z.: § 56 |
| Citované rozhodnutia | II. ÚS 31/09, IV. ÚS 296/2010, IV. ÚS 113/2012, II. ÚS 531/2017, III. ÚS 263/2021, I. ÚS 264/2022 |
| Citujú toto (ÚS) | IV. ÚS 110/2026, I. ÚS 153/2026, I. ÚS 27/2026, II. ÚS 9/2026, III. ÚS 551/2025, I. ÚS 295/2025, I. ÚS 103/2025, III. ÚS 662/2024, III. ÚS 646/2024, I. ÚS 656/2024, II. ÚS 540/2024, I. ÚS 590/2024, II. ÚS 266/2024, II. ÚS 558/2023, II. ÚS 403/2023, IV. ÚS 332/2023, II. ÚS 243/2023, IV. ÚS 5/2023 |
Uznesenie Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn.: II. ÚS 513/2022 datum: 09.11.2022 SLOVENSKÁ REPUBLIKA U Z N E S E N I E Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 513/2022-15 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom proti postupu Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 52/2017 takto r o z h o d o l : Ústavnú sťažnosť o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e : I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci 1. Ústavnému súdu bola 29. septembra 2022 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 52/2017 (ďalej len „napadnuté konanie“). 2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na základe trestného oznámenia podaného sťažovateľom ako poškodeným bolo ⬛⬛⬛⬛ vznesené obvinenie a následne 13. novembra 2017 obžaloba. Do podania ústavnej sťažnosti nebolo v napadnutom konaní okresným súdom o predmetnej obžalobe rozhodnuté. II. Argumentácia sťažovateľa 3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti v podstatnom namieta, že od podania obžaloby (t. j. od 13. novembra 2017) okresný súd v napadnutom konaní, v ktorom sťažovateľ vystupuje ako poškodený, nevykonal žiaden úkon. Trestná vec nie je podľa názoru sťažovateľa právne ani fakticky zložitá, a preto nič nebránilo okresnému súdu, aby v jeho veci už dávno rozhodol. 4. Na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie označených práv napadnutým postupom okresného súdu, prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 eur a náhradu trov konania. III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti 5. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie jeho označených práv napadnutým postupom okresného súdu. Podľa názoru sťažovateľa v napadnutom trestnom konaní vedenom na okresnom súde, v ktorom vystupuje ako poškodený, došlo k zbytočným prieťahom, keďže okresný súd ani po takmer piatich rokoch nevykonal žiaden úkon a nerozhodol o predmetnej obžalobe. 6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). 7. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde. 8. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované argumenty ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné odmietnuť ako neprípustnú podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde v spojení s § 55 písm. d) zákona o ústavnom súde a § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde. 9. Podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, ktorý je neprípustný. 9.1. Podľa § 55 písm. d) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania je neprípustný, ak to ustanovuje zákon o ústavnom súde v § 132 ods. 2 alebo § 142 ods. 2. 9.2. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde je ústavná sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd. 10. Podľa § 10 ods. 10 druhej vety Trestného poriadku v konaní pred súdom je stranou aj poškodený. Podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku ak je dôvodný predpoklad, že došlo k prieťahom v príprave prejednania veci súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia alebo k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť na nadriadenom súde, aby určil primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu; ak sa nepostupuje podľa odseku 4, súd musí bez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať spolu so spisom, svojím stanoviskom a so stanoviskom predsedu súdu nadriadenému súdu. 11. Ústavný súd už opakovane judikoval, že sťažnosť podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku možno považovať v zmysle § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde za účinný právny prostriedok, ktorý zákon sťažovateľom na ochranu ich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorého použitie sú sťažovatelia oprávnení podľa osobitného predpisu – Trestného poriadku (II. ÚS 31/09, IV. ÚS 296/2010, IV. ÚS 113/2012, II. ÚS 531/2017, III. ÚS 263/2021, I. ÚS 264/2022). Obdobný názor vo vzťahu k porovnateľnej právnej úprave § 91 rakúskeho Gerichtsorganisationsgesetz (zákona o organizácii súdov) zaujal aj Európsky súd pre ľudské práva (pozri rozsudok vo veci Holzinger proti Rakúsku z 30. 1. 2001, sťažnosť č. 23459/94, bod 16 a nasl.). 12. Ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti konštatuje, že sťažovateľ v rámci nej netvrdil, o to menej preukázal, vyčerpanie tohto právneho prostriedku na ochranu svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. 13. Vzhľadom na to, že sťažovateľ nevyužil právny prostriedok ochrany svojich práv, ktorý mu osobitný predpis (Trestný poriadok) účinne poskytuje a na ktorého použitie je ako poškodený oprávnený, bolo potrebné jeho ústavnú sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní odmietnuť ako neprípustnú podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde v spojení s § 55 písm. d) zákona o ústavnom súde a § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde. 14. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti. 15. Ústavný súd na záver dopĺňa, že už uvedené nevylučuje možnosť sťažovateľa opätovne sa obrátiť na ústavný súd po uplatnení (vyčerpaní) sťažnosti podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku, ak by sa domnieval, že ňou nedosiahol odstránenie stavu namietaného porušovania svojich práv. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 9. novembra 2022 Jana Laššáková predsedníčka senátu
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky