| ECLI | ECLI:SK:USSR:2021:3.US.146.2021.1 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 16.02.2021 |
| Súd | Ústavný súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | III. ÚS 146/2021 |
| Zdroj (PDF) | www.ustavnysud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
| Heslá | prieťahy, preskúmanie rozhodnutia súdov, maloletý, prieťahy v konaní |
| Citujú toto (ÚS) | IV. ÚS 575/2021 |
Uznesenie Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn.: III. ÚS 146/2021 datum: 16.02.2021 SLOVENSKÁ REPUBLIKA U Z N E S E N I E Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 146/2021-13 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. februára 2021 v senáte zloženom z predsedu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a zo sudcov Petra Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť zastúpeného pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 16 Dohovoru o právach dieťaťa a práva na ochranu rodičovských práv podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 7 a čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 2 P 20/2020 a takto r o z h o d o l : 1. Ústavnú sťažnosť v časti, v ktorej namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 2 P 20/2020, p r i j í m a na ďalšie konanie. 2. Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e : I. 1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. januára 2021 doručená ústavná sťažnosť, ktorou sa sťažovateľ domáhal vyslovenia porušenia v záhlaví označených základných práv postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní o nariadenie návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu. 2. Sťažovateľ uvádza, že návrh podal už 29. marca 2020 a do dnešného dňa nebolo toto konanie skončené ani na prvom stupni. Poukazuje na to, že ústne pojednávanie bolo 11-krát odročené bez jeho zavinenia a od 6. novembra 2020 súd nenariadil žiadne pojednávanie. Okresný súd dosiaľ nevybavil ani sťažnosti na prieťahy. Okresný súd teda koná neefektívne a jeho konanie je poznačené aj nečinnosťou. 3. Sťažovateľ poukazuje na ustanovenie čl. 11 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, podľa ktorého sú justičné orgány povinné v konaní o návrat dieťaťa konať bez odkladu, pričom toto ustanovenie počíta so šesťtýždňovou lehotou na vydanie rozhodnutia. V nadväznosti na to aj podľa § 134 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ak neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, vydá súd rozhodnutie spravidla do šiestich týždňov od začatia konania; ak vydá súd rozhodnutie po uplynutí tejto lehoty, uvedie v odôvodnení rozhodnutia skutočnosti, pre ktoré nebolo možné lehotu dodržať. Sťažovateľ poukazuje na to, že v jeho rodinnoprávnej veci hrá čas dôležitú úlohu. V dôsledku odďaľovania rozhodnutia sa vzťah medzi sťažovateľom a maloletými deťmi môže postupne strácať a jeho obnova bude zložitejšia. Zásahy do rodinného a súkromného života sťažovateľa spôsobené neoprávneným premiestnením maloletých tak v dôsledku postupu súdu pretrvávajú. Špecificky dochádza k zásahom do práva sťažovateľa na starostlivosť o maloletých a ich výchovu, priznaných čl. 41 ods. 1 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 7 a čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa. Sťažovateľ, aj keď má priznané rodičovské práva a povinnosti, nemôže ich prakticky vykonávať. 4. Sťažovateľ vzhľadom na uvedené skutočnosti požaduje tiež priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1 000 € a náhradu trov konania. II. Predbežné posúdenie veci 5. Ústavný súd po oboznámení sa s návrhom sťažovateľa konštatuje, že ide o návrh, k prerokovaniu ktorého má ústavný súd právomoc, sťažovateľ je osobou oprávnenou na jeho podanie a je riadne zastúpený, návrh spĺňa obsahové náležitosti vyžadované zákonom č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), je podaný včas a je prípustný. Ústavný súd sa ďalej zaoberal otázkou, či je daný dôvod na odmietnutie návrhu pre zjavnú neopodstatnenosť v zmysle § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde. A. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru 6. Zo skutočností predostretých sťažovateľom sa javí, že postupom okresného súdu môže dochádzať k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. na prejednanie veci v primeranej lehote, preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti prijal na ďalšie konanie. B. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 4 a čl. 46 ústavy, podľa čl. 6 a čl. 8 dohovoru a podľa čl. 7, 16 a čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa 7. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práv podľa čl. 16 a čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa je sťažnosť podaná neoprávnenou osobou, keďže tieto ustanovenia dohovoru nesmerujú k ochrane práv rodičov, ale detí. V tejto časti je ústavná sťažnosť podaná zjavne neoprávnenou osobou podľa § 56 ods. 2 písm. e) zákona o ústavnom súde. Článok 18 Dohovoru o právach dieťaťa obsahuje záväzky štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru. Toto ustanovenie nie je priamo vykonateľné, keďže z neho nevyplývajú subjektívne práva. V tejto časti je ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde. 8. Vo vzťahu k základným právam podľa čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 4 a čl. 46 ústavy a k právam podľa čl. 6 a čl. 8 dohovoru sťažovateľ odvodzuje záver o porušení z toho, že k premiestneniu maloletých detí došlo neoprávnene. Táto otázka však bude zodpovedaná až v meritórnom rozhodnutí okresného súdu. O ochrane práv sťažovateľa sa rozhoduje v súdnom konaní, v ktorom si uplatnil svoje práva. Preto v tejto časti ústavný súd nemá právomoc na prerokovanie ústavnej sťažnosti podľa § 132 ods. 1 v spojení s § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 16. februára 2021 Robert Šorl predseda senátu
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky