| ECLI | ECLI:SK:USSR:2021:2.US.342.2021.1 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 29.06.2021 |
| Súd | Ústavný súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | II. ÚS 342/2021 |
| Zdroj (PDF) | www.ustavnysud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
| Heslá | preskúmanie rozhodnutia súdov, majetok-majetok obce |
| Citované predpisy | 314/2018 Z. z.: § 56 |
| Citované rozhodnutia | III. ÚS 196/2017, II. ÚS 342/2021 |
Uznesenie Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn.: II. ÚS 342/2021 datum: 29.06.2021 SLOVENSKÁ REPUBLIKA U Z N E S E N I E Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 342/2021-14 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa mesto Košice, Trieda 48/A, Košice, IČO 00 691 135, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Tokár, spol. s r. o, Werferova 1, Košice, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ján Tokár, proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Sžr 3/2019 zo 4. novembra 2020 takto r o z h o d o l : 1. Ústavnú sťažnosť p r i j í m a na ďalšie konanie v celom rozsahu. 2. Vykonateľnosť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Sžr 3/2019 zo 4. novembra 2020 o d k l a d á do právoplatného skončenia konania vo veci samej. O d ô v o d n e n i e : I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci 1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 10. februára 2021 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) označeným v záhlaví tohto uznesenia. Navrhuje, aby ústavný súd napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a uložil mu povinnosť uhradiť mu trovy konania pred ústavným súdom. Sťažovateľ sa zároveň domáha, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 2. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva čl. 6 ods. 1 dohovoru. Svoje tvrdenie odôvodňuje predovšetkým tým, že najvyšší súd - založil napadnutý rozsudok na skutkových záveroch, ktoré sú v extrémnom rozpore s obsahom listín a ďalších dôkazov, na ktoré sa vo svojom rozhodnutí odvoláva, - nerešpektoval právny názor ústavného súdu vyslovený v náleze č. k. III. ÚS 196/2017-65 z 12. septembra 2017 (ďalej len „nález z 12. septembra 2017“) v časti týkajúcej sa vytýkaného svojvoľného a nelogického vyhodnotenia skutkového stavu a arbitrárnych záverov vyjadrených v jeho predchádzajúcom rozsudku č. k. 4 Sžr 32/2016 z 8. júna 2016, ktorý ústavný súd citovaným nálezom zrušil, - napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil a svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi realizovať jeho procesné práva garantované ústavou a dohovorom. II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti 3. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde. 4. Ústavný súd zistil, že sú splnené všetky ústavné a zákonné predpoklady na prijatie ústavnej sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie v celom rozsahu, pričom otázku opodstatnenosti tvrdení v nej obsiahnutých bude potrebné posúdiť v konaní vo veci samej, a preto ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde prijal na ďalšie konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia). 5. V ďalšom konaní bude ústavný súd predovšetkým skúmať, či najvyšší súd - rešpektoval právne názory ústavného súdu vyslovené v náleze z 12. septembra 2017, - dospel k svojmu rozhodnutiu ústavne akceptovateľným postupom, - napadnutý rozsudok riadne odôvodnil a či sú skutkové a právne závery, na ktorých je založený, z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné. 6. V konaní o prijatej ústavnej sťažnosti ústavný súd následne rozhodne aj o ďalších požiadavkách sťažovateľa uplatnených v petite ústavnej sťažnosti. III. Odloženie vykonateľnosti napadnutého rozsudku najvyššieho súdu 7. Súčasťou ústavnej sťažnosti je aj návrh sťažovateľa na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozsudku najvyššieho súdu. 8. Sťažovateľ návrh na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozsudku odôvodňuje predovšetkým tým, že nadobudnutie jeho právoplatnosti môže vyvolať zápis do katastra nehnuteľností, ktorým dôjde k zmene priebehu hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice. Sťažovateľ argumentuje, že tento zápis do katastra nehnuteľností bude mať reálny dopad na jeho právne postavenie, a to najmä s ohľadom na aplikáciu zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov na nový právny stav, ktorá je spôsobilá vyvolať v roku 2021 stratu sťažovateľa na daňových príjmoch v sume približne 2,5 milióna eur, ako aj ďalšiu hrozbu výpadku daňových príjmov v nadväznosti na prerušené daňové konania vo veci vyrubenia dane z nehnuteľnosti za rok 2020, a to spolu v sume 2 419 486,79 eur. Podľa sťažovateľa hroziaca strata jeho príjmov vyvolaná zmenou katastrálnej hranice v dôsledku realizácie právnych dôsledkov napadnutého rozsudku najvyššieho súdu bude už nezvrátiteľná, keďže daň vyrubí iný správca dane (obec Sokoľany), ktorému bude povinný túto daň daňovník uhradiť. Sťažovateľ v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ujma, ktorá mu hrozí, je omnoho väčšia, než aká môže vzniknúť iným osobám po odložení vykonateľnosti napadnutého rozsudku. 9. Podľa § 129 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh sťažovateľa odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak by právnymi následkami napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu hrozila závažná ujma a odloženie vykonateľnosti nie je v rozpore s verejným záujmom. 10. Podľa § 131 ods. 1 zákona o ústavnom súde odklad vykonateľnosti aj dočasné opatrenie zanikajú najneskoršie právoplatnosťou rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o ich skoršom zrušení. 11. Ústavný súd po preskúmaní argumentácie sťažovateľa, ktorou odôvodňuje svoj návrh na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, dospel k záveru, že sťažovateľovi v dôsledku právnych následkov napadnutého rozsudku hrozí závažná ujma, pričom odloženie jeho vykonateľnosti nie je v rozpore s verejným záujmom, a preto rozhodol tak, ako je uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 29. júna 2021 Peter Molnár predseda senátu
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky