Prihlásiť sa
ECLIECLI:SK:USSR:2021:1.US.182.2021.1
Dátum rozhodnutia05.05.2021
SúdÚstavný súd Slovenskej republiky
Spisová značkaI. ÚS 182/2021
Zdroj (PDF)www.ustavnysud.sk
Forma rozhodnutiaUznesenie
Heslápreskúmanie rozhodnutia iných org., práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na inú právnu ochranu
Citované predpisy 153/2001 Z. z.: § 18
475/2005 Z. z.: § 97b
314/2018 Z. z.: § 56
Citované rozhodnutia I. ÚS 265/2012, III. ÚS 265/2014

Text rozhodnutia

Uznesenie
Ústavný súd Slovenskej republiky
sp.zn.: I. ÚS 182/2021
datum: 05.05.2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 182/2021-14

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Rastislava Kaššáka a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, proti rozhodnutiu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou o zastavení konania z 24. septembra 2018 takto

r o z h o d o l :

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 5. júna 2019 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou (ďalej len „ústav na výkon trestu odňatia slobody“) označeným v záhlaví tohto uznesenia.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 24. septembra 2018 bolo ústavom na výkon trestu odňatia slobody vydané rozhodnutie o zastavení konania, ktorým pedagóg OVT ako vecne príslušný orgán podľa § 97b ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej len „zákon o výkone trestu odňatia slobody“) zastavil disciplinárne konanie (vo vzťahu k oznámeniu o disciplinárnom previnení zo 6. septembra 2018, pozn.) vedené proti sťažovateľovi podľa § 97e ods. 1 písm. b) zákona o výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „napadnuté rozhodnutie o zastavení konania“) z dôvodu, že spáchanie disciplinárneho previnenia nebolo odsúdenému preukázané.

3. Proti napadnutému rozhodnutiu o zastavení konania z 19. februára 2019 sťažovateľ podal sťažnosť, ktorá bola ústavu na výkon trestu odňatia slobody postúpená z Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“). Riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody (v zastúpení zástupcom riaditeľa pre služobné veci, pozn.) oznámil sťažovateľovi listom označeným ako „Ods. ⬛⬛⬛⬛ – oznámenie, zaslanie“ , č. 1191642/23-2019 z 25. apríla 2019 (ďalej len „oznámenie“), že napadnuté rozhodnutie o zastavení konania z 24. septembra 2018 je právoplatné a nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok podľa zákona o výkone trestu odňatia slobody, na základe čoho považuje sťažnosť sťažovateľa za nedôvodnú.

4. Z listu krajskej prokuratúry vo veci „ – upovedomenie“ , č. k. 3 Kn 20/19/2200-5 (ďalej len „upovedomenie“) z 20. mája 2019 vyplýva, že táto 7. mája 2019 dostala písomnosť sťažovateľa z 5. mája 2019 označenú ako „SŤAŽNOSŤ“, v ktorej sťažovateľ podľa krajskej prokuratúry komentuje konanie ústavu, čo sa týka disciplinárneho postupu príslušného orgánu v jeho veci. Prokurátor krajskej prokuratúry v upovedomení konštatoval, že podľa § 97e ods. 2 zákona o výkone trestu odňatia slobody proti napadnutému rozhodnutiu o zastavení konania nie je prípustné odvolanie, na základe čoho žiaden orgán nemôže o opravnom prostriedku konať a rozhodnúť. Zároveň dospel k záveru, že v postupe ústavu na výkon trestu odňatia slobody nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona, a tak vo veci nie je možné prijať žiadne opatrenie prokurátorského dozoru, na základe čoho podanie sťažovateľa ako nedôvodné odložil.

5. V súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 bola vec 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle čl. II bodu 3.1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 bola prerokovaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení Rastislav Kaššák – predseda senátu, Jana Baricová a Miloš Maďar.

II.

Argumentácia sťažovateľa

6. Proti napadnutému rozhodnutiu o zastavení konania podal sťažovateľ túto ústavnú sťažnosť, v ktorej svoje výhrady sústredil do niekoľkých argumentačných celkov: a) disciplinárna vec sťažovateľa nebola prejednaná spravodlivo;b) napadnuté rozhodnutie o zastavení konania je svojvoľné, arbitrárne, neobhájiteľné, prijaté bez opory v práve a nelegitímne, nespĺňa kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia stanovené judikatúrou ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva;c) v napadnutom rozhodnutí o zastavení konania nie je ozrejmený spôsob hodnotenia dôkazov, skutkové zistenia ani právne závery tak, aby bol výsledok rozhodovacej činnosti jasný, zrozumiteľný a dostatočne a presvedčivo odôvodnený;d) v dôsledku uvedených argumentov sťažovateľ vyjadruje pochybnosť, či bolo možné subsumovať skutkový stav jeho veci pod § 97e ods. 1 písm. b) zákona o výkone trestu odňatia slobody, podľa ktorého oprávnený orgán konanie zastaví, ak spáchanie disciplinárneho previnenia nebolo odsúdenému preukázané. Predmetnú pochybnosť odvodzuje od tej skutočnosti, že pri skutkoch, o ktoré ide v danej veci a ktoré sťažovateľ v ústavnej sťažnosti (s poukazom na argumentáciu oznamovateľa disciplinárneho previnenia, pozn.) popisuje ako „porušenie zákazu predstierať ochorenie“ a „porušenie povinnosti zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými odsúdený prichádza do styku“ , oznamovateľ týchto skutkov neuviedol a ani nevedel uviesť mená osôb, ktoré by ich spáchanie mali dosvedčiť, pričom vo veci neboli zabezpečené žiadne ďalšie dôkazy, a teda nebolo preukázané, že sa skutky vôbec stali;e) oprávnený orgán mal skutkový stav podradiť pod § 97e ods. 1 písm. a) zákona o výkone trestu odňatia slobody, podľa ktorého oprávnený orgán konanie zastaví, ak odpadol dôvod konania začatého z podnetu ktoréhokoľvek príslušníka zboru;f) zo zásady náležitého zistenia skutkového stavu vyplýva, že za ustanovením, ktoré vo svojom rozhodnutí aplikoval „disciplinárny orgán“ , sa ukrýva aj zistenie, že predmetné skutky sa stali, čo je zistenie, ktoré odporuje dôkaznej situácii;g) za popísaných okolností si nemôže účinne uplatňovať práva „obete trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona“ , nakoľko jeho trestné oznámenie v danej veci bolo odmietnuté „v podstate iba preto“ , že disciplinárne konanie (bod 2 tejto časti uznesenia, pozn.) nebolo zastavené z dôvodu, že skutky sa nestali.

7. Sťažovateľ k ústavnej sťažnosti zároveň priložil dokumenty, ktoré označuje ako dôkazy a v súvislosti s ktorými argumentuje, že sa svojich práv domáhal jednak prostredníctvom dozorujúcej prokurátorky „u najvyššie postaveného disciplinárneho orgánu ústavu“ , čo preukazuje oznámením ústavu na výkon trestu odňatia slobody, a jednak na prokuratúre, čo preukazuje upovedomením prokurátora krajskej prokuratúry. Ďalšími prílohami preukazuje svoju finančnú situáciu a požaduje ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

8. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru) napadnutým rozhodnutím o zastavení konania.

III.1. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa napadnutým rozhodnutím o zastavení konania

9. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.

10. Podľa § 96 zákona o výkone trestu odňatia slobody vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody prokurátor podľa osobitného predpisu. Zákon o výkone trestu odňatia slobody tu odkazuje na § 18 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej len „zákon o prokuratúre“).

11. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre prokurátor dozerá na to, aby v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia, boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

12. Pri výkone tejto pôsobnosti prokuratúry je prokurátor podľa § 18 ods. 3 písm. a) a c) zákona o prokuratúre povinný a) vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1 alebo odseku 2, c) písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo odseku 2 ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom.

7. Ako vyplýva z citovaných ustanovení zákona o výkone trestu odňatia slobody a zákona o prokuratúre, v prípade sťažovateľa existuje orgán, do pôsobnosti ktorého zákon zveril ochranu práv sťažovateľa pred namietaným zásahom, a ktorý má právomoc svojím rozhodnutím odstrániť účinky tohto zásahu, ak zistí, že ním došlo k porušeniu práv sťažovateľa. Sťažovateľ teda mal možnosť domáhať sa ochrany ním označených práv prostredníctvom príslušnej prokuratúry ako orgánu vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody, ktorá je oprávnená, a zároveň povinná v prípade zistenia porušenia právnych predpisov ústavom na výkon trestu odňatia slobody vo vzťahu k osobe sťažovateľa zabezpečiť nápravu nezákonného stavu (m. m. I. ÚS 265/2012).

8. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa domáhal ochrany svojich práv proti napadnutému rozhodnutiu o zastavení konania týkajúceho sa okolností zo 6. septembra 2018 aj na krajskej prokuratúre . Z upovedomenia prokurátora krajskej prokuratúry súčasne vyplýva zistenie, že v postupe ústavu na výkon trestu odňatia slobody nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona, na základe čoho nebolo možné vo veci prijať žiadne opatrenie prokurátorského dozoru, a teda podanie bolo ako nedôvodné odložené. Zároveň z neho vyplýva, že proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa § 97e ods. 2 zákona o výkone trestu odňatia slobody nie je prípustné odvolanie, čo znamená, že žiadny orgán nemôže o opravnom prostriedku rozhodnúť.

9. Z uvedeného je zrejmé, že namietané rozhodnutie o zastavení konania bolo predmetom dozoru nad zákonnosťou zo strany krajskej prokuratúry, ktorá sa s ním, resp. s disciplinárnym postupom ústavu na výkon trestu odňatia slobody vo veci sťažovateľa z 6. septembra 2018 vysporiadala, a to upovedomením z 20. mája 2019. Tým realizovala svoju právomoc, ktorá jej vyplýva z už citovaných ustanovení zákona o výkone trestu odňatia slobody a zákona o prokuratúre. Sťažovateľ síce predložil ústavnému súdu aj upovedomenie krajskej prokuratúry, ktoré však ďalej nenamieta a explicitne ho označuje len ako dôkaz toho, že využil prostriedok, ktorý mu zákon o prokuratúre v nadväznosti na zákon o výkone trestu odňatia slobody na nápravu ním namietaných skutočností poskytoval. V žiadnej časti ústavnej sťažnosti sa však nedomáha jeho prieskumu zo strany ústavného súdu, a preto ústavný súd s poukazom na § 45 zákona o ústavnom súde považuje túto časť tvrdení sťažovateľa len za súčasť jeho ústavnoprávnej argumentácie vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu o zastavení konania.

10. Na základe uvedeného je tak vylúčená právomoc ústavného súdu na prieskum ústavnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia ústavu na výkon trestu odňatia slobody o zastavení disciplinárneho konania sťažovateľa. Z tohto dôvodu bolo potrebné ústavnú sťažnosť odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [(ďalej len „zákon o ústavnom súde“), bod 1 výroku uznesenia]. III.2. K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

11. Vo vzťahu k žiadosti sťažovateľa o ustanovenie mu právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom je potrebné poznamenať, že ústavný súd môže v zmysle § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu (t. j. advokáta), ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej majetkové pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom ustanoviť (m. m. III. ÚS 265/2014).

12. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že v danej veci nie je daná jeho právomoc, ústavná sťažnosť je oneskorená, neprípustná alebo zjavne neopodstatnená, uvedený záver zároveň znamená, že v danej veci ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, a teda nie je splnený jeden z predpokladov pre vyhovenie žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

13. Vzhľadom na výsledok posúdenia tejto ústavnej sťažnosti ústavným súdom (ako to vyplýva z časti III.1 odôvodnenia tohto uznesenia) je evidentné, že išlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, teda v danom prípade neboli splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. Z tohto dôvodu ústavný súd tejto žiadosti sťažovateľa (podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde) nevyhovel (bod 2 výroku uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Bratislave (detašované pracovisko) 5. mája 2021

Rastislav Kaššák

predseda senátu

Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky