| ECLI | ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.4.2020.13 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 12.03.2020 |
| Súd | Ústavný súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | PL. ÚS 4/2020 |
| Zdroj (PDF) | www.ustavnysud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
| Heslá | konanie podľa čl. 136 ústavy |
| Citované predpisy | 314/2018 Z. z.: § 226 |
| Citované rozhodnutia | PL. ÚS 4/2020 |
Uznesenie Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn.: PL. ÚS 4/2020 datum: 12.03.2020 SLOVENSKÁ REPUBLIKA U Z N E S E N I E Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 4/2020-217 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. marca 2020 v pléne zloženom z predsedu pléna Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara, Mojmíra Mamojku, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a Martina Vernarského o žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 226 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov o súhlas na vzatie do väzby, sudcu Okresného súdu Bratislava III, s prerušeným výkonom funkcie sudcu, takto r o z h o d o l : Ústavný súd Slovenskej republiky n e d á v a s ú h l a s na vzatie do väzby sudcu Okresného súdu Bratislava III, s prerušeným výkonom funkcie sudcu, stíhaného ako obvineného na základe uznesenia prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-57 z 9. marca 2020, v súvislosti so vznesením ktorého bola obmedzená jeho osobná sloboda zadržaním 11. marca 2020. O d ô v o d n e n i e : I. Žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky 1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2020 doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 226 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o súhlas na vzatie do väzby, sudcu Okresného súdu Bratislava III, s prerušeným výkonom funkcie sudcu (ďalej aj „dotknutý sudca“). 2. Podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety ústavy ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora. 3. Podľa § 226 ods. 1 zákona o ústavnom súde žiadosť o súhlas na vzatie do väzby sudcu je oprávnený podať ústavnému súdu generálny prokurátor. 4. Podľa § 227 zákona o ústavnom súde predseda ústavného súdu na základe žiadosti podľa § 226 bezodkladne zvolá plénum ústavného súdu, ktoré vec prerokuje a rozhodne, pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadrila. 5. Podľa § 228 zákona o ústavnom súde o žiadosti podľa § 226 rozhodne ústavný súd uznesením. 6. Podľa § 229 prvej vety zákona o ústavnom súde uznesenie ústavného súdu o žiadosti podľa § 226 nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o tejto žiadosti rozhodol. 7. Podľa čl. 131 ods. 1 ústavy a § 7 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde rozhoduje ústavný súd o návrhu podľa čl. 136 ods. 3 ústavy v pléne. 8. V zmysle čl. V bodu 1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola žiadosť generálneho prokurátora náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi Ľubošovi Szigetimu. 9. Z obsahu žiadosti generálneho prokurátora vyplýva, že uznesením prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-57 z 9. marca 2020 (ďalej aj „uznesenie o obvinení“) bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 207a Trestného poriadku vznesené obvinenie, sudcovi Okresného súdu Bratislava III, s prerušeným výkonom funkcie sudcu, za prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona v bode 29 výrokovej časti uznesenia, a to na tom základe, že: « v presne nezistený deň v roku 2017 v priestoroch Justičného paláca v Bratislave, na ul. Záhradníckej č. 10 v súvislosti s rozhodovaním vo viacerých právnych veciach, v ktorých vystupovali ako strany konania a Carlton Property, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 3, 811 02 Bratislava, IČO: 36 860 492, vedených na Okresnom súde Bratislava I pod doteraz nezistenými spisovými značkami, sľúbil sudcovi vyššie uvedeného súdu bližšie nešpecifikovaný úplatok so slovami „vedia sa veľmi dobre a veľkoryso odmeniť“ za to, že tento ako podpredseda daného súdu z titulu svojej funkcie bude pôsobiť na zákonných sudcov, ktorým boli pridelené vyššie uvedené súdne konania a to na základe priamych pokynov od a v prospech.» V žiadosti sa ďalej konštatuje, že skutkové zistenia majúce oporu v tzv. usvedčujúcich dôkazoch subjektívneho charakteru (výpovede svedkov) i dôkazoch objektívneho charakteru (prepisy z mobilnej aplikácie Threema, zápisníc o vydaní vecí, zápisníc z domových prehliadok) deklarujú zákonnosť jednak začatia trestného stíhania a jednak vznesenia obvinenia na základe dostatočne odôvodnených právnych záverov, že páchateľom trestného činu je dotknutý sudca. Generálny prokurátor vo svojej žiadosti uvádza, že sú splnené všetky zákonné predpoklady na to, aby ústavný súd udelil súhlas na vzatie do väzby, pretože existujú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku. Vo vzťahu k dotknutému sudcovi sa v podanej žiadosti k dôvodnosti väzby uvádza: „Menovaný je obvinený pre svoje konanie v rámci konania hotela Carlton, kedy aktívne vyhľadal sudcu a požiadal ho, aby ako podpredseda súdu ovplyvnil zákonné sudkyne v daných konaniach výmenou za nešpecifikovanú odmenu. vzhľadom na osobný spor s osobou, čo je strana konania, túto žiadosť odmietol. Je jasné, že konanie je jednoznačne korupčné a teda neprijateľné, pričom treba dodať, že bol v tom čase predsedom Okresného súdu Bratislava I. Z výsluchu svedka vyplýva aj viacero ďalších podozrení na ďalšie protiprávne konania obvineného, ktoré bude potrebné ďalej preveriť. V prípade tohto obvineného je zaujímavé, že si pozastavil výkon funkcie sudcu a súčasne začal pôsobiť ako advokát. Je teda súčasne sudcom, aj advokátom a je otázne, prečo sa nevzdal funkcie sudcu. Z uvedeného vyplýva dôvodná obava, že menovaný sa práve prostredníctvom zotrvania na funkcií sudcu, bude chcieť pokúšať ovplyvňovať súdne konania, ale aj iné osoby pôsobiace na súdoch. Keďže menovaný nie je obvinený pre svoje pôsobenie vo funkcií sudcu, ale pre de facto korumpovanie, v tejto činnosti môže pokračovať aj ako advokát, keďže má stále dostatočné kontakty v súdnom prostredí. Je preto potrebné stíhať menovaného väzobné tak z dôvodu obavy z ovplyvňovania svedkov (strana konania v kauze Carlton), ale aj pokračovania v trestnej činnosti.“ 10. Ústavný súd po predbežnom prerokovaní žiadosť generálneho prokurátora prijal na ďalšie konanie uznesením sp. zn. PL. ÚS 4/2020 z 12. marca 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť okamihom jeho prijatia (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde). II. Meritórne rozhodnutie o žiadosti generálneho prokurátora 11. Vzhľadom na charakter a účel konania o súhlase na vzatie do väzby sudcu, z ktorého vyplýva požiadavka urýchleného rozhodnutia o žiadosti generálneho prokurátora (s ohľadom na zákonné lehoty vzťahujúce sa na obmedzenie osobnej slobody podľa čl. 17 ods. 3 ústavy, pozri tiež § 227 zákona o ústavnom súde o bezodkladnom zvolaní pléna predsedom ústavného súdu), plénum ústavného súdu bezprostredne po predbežnom prerokovaní žiadosti generálneho prokurátora pristúpilo k jej meritórnemu posúdeniu. 12. V rámci meritórneho prerokovania žiadosti plénum ústavného súdu podľa § 227 zákona o ústavnom súde umožnilo sudcovi, ktorého sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadril. 13. Úlohou ústavného súdu pri vydávaní súhlasu na vzatie sudcu do väzby nie je posudzovať dôvodnosť trestného stíhania sudcu, t. j. vykonávanie prieskumu a analýzy skutkových argumentov a z toho rezultujúcich právnych záverov, ktoré u príslušného obvineného sudcu viedli k vyformovaniu dôvodného podozrenia z trestnej činnosti v zmysle kritérií, ktoré v sebe implikuje ustanovenie § 206 ods. 1 Trestného poriadku. 14. Rovnako nie je úlohou ústavného súdu vyjadrovať sa stricto sensu a ani sensu lato k existencii konkrétnych väzobných dôvodov, ktoré reprezentujú ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku, ktoré musia byť naplnené ako podmienka väzby u obvinenej osoby. 15. Úlohou ústavného súdu pri rozhodovaní o návrhu generálneho prokurátora na vyslovenie súhlasu na vzatie obvineného sudcu do väzby je vykonať prieskum výlučne v rozsahu, ktorého hranice sú teleologicky vymedzené postavením a úlohou ústavného sudu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Zmysel toho, prečo bol ústavný súd zahrnutý do procesu rozhodovania o takom zásadnom obmedzení osobnej slobody u osobitnej skupiny obvinených osôb, spočíva práve v osobitnom statuse obvinenej osoby sudcu ako reprezentanta súdnej moci. Ústavný súd nemá za úlohu v procese rozhodovania o väzbe suplovať či kontrolovať orgány činné v trestnom konaní a ani sudcu pre prípravné konanie či súd. Jeho úloha je vytvoriť ústavnú hrádzu voči prípadným pokusom neústavným spôsobom zasiahnuť do súdnej moci. 16. K takej situácii by mohlo dôjsť napríklad v tom prípade, ak by návrh na vyslovenie súhlasu na vzatie do väzby bol natoľko všeobecný či povrchný, že by z ústavného hľadiska nebolo možno ospravedlniť, prečo je nevyhnutné uprednostniť obmedzenie osobnej slobody sudcu ako reprezentanta nezávislej súdnej moci pred vykonávaním trestného stíhania jeho osoby na slobode. Iba formálne, nie vecné zdôvodnenie návrhu generálneho prokurátora na vyslovenie súhlasu na vzatie sudcu do väzby, obmedzenie sa iba na citáciu zákona bez poskytnutia adekvátnej zrozumiteľnej vysvetľujúcej argumentácie či lakonický prednes dôvodov na trestné stíhanie sudcu či obmedzenie jeho osobnej slobody väzbou by mohli predstavovať hrozbu zásahu do súdnej moci spôsobom, ktorý je ústavne neudržateľný. K tomuto zásahu pritom nemusí dôjsť cielene ako vyústenie vopred premysleného konania, ale aj v dôsledku podstatnej argumentačnej núdze žiadosti generálneho prokurátora na vyslovenie súhlasu na vzatie do väzby, ktorá je rovnako dostatočne kvalifikovaným dôvodom na vyslovenie takého úsudku. 17. Aplikujúc uvedené východiská, ústavný súd po doručení žiadosti generálneho prokurátora procesne postupoval podľa ustanovení druhého dielu dvadsiatej hlavy piatej časti zákona o ústavnom súde. Výsledky tajného hlasovania pléna ústavného súdu nasvedčujú tomu, že nedostatky žiadosti generálneho prokurátora vo vzťahu k obvinenému sudcovi spochybňujú rešpekt k ústavne formulovanej nezávislosti sudcov v miere odôvodňujúcej odopretie žiadaného súhlasu na väzbu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o žiadosti rozhodol. V Košiciach 12. marca 2020 predseda pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky