Prihlásiť sa
ECLIECLI:SK:USSR:2018:1.US.380.2018.1
Dátum rozhodnutia14.11.2018
SúdÚstavný súd Slovenskej republiky
Spisová značkaI. ÚS 380/2018
Zdroj (PDF)www.ustavnysud.sk
Forma rozhodnutiaUznesenie
Heslápreskúmanie rozhodnutia súdov, advokát, advokácia-náhrada trov právneho zastúpenia, trovy konania-náklady konania, princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-kontradiktórnosť, princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp rovnosti zbraní v konaní, účastník konania-rovnosť

Text rozhodnutia

Uznesenie
Ústavný súd Slovenskej republiky
sp.zn.: I. ÚS 380/2018
datum: 14.11.2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 380/2018-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. novembra 2018 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná advokát JUDr. Róbert Ružbašán, vo veci namietaného porušenia základného práva domáhať sa ochrany svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 183/2016 a jeho uznesením z 12. marca 2018 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, p r i j í m a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 4. júla 2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva domáhať sa ochrany svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 183/2016 (ďalej aj „napadnuté konanie“) a jeho uznesením z 12. marca 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“). Podaním doručeným ústavnému súdu 27. júla 2018 sťažovateľka svoju sťažnosť argumentačne doplnila.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že okresný súd uznesením sp. zn. 28 Cb 183/2016 z 28. decembra 2017 rozhodol o výške trov konania sťažovateľky ako úspešnej žalobkyne a priznal jej sumu 698,14 € pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, súdneho poplatku, náhrad za stratu času a cestovných výdavkov. Proti označenému uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom podala

(ďalej len „žalovaná“), sťažnosť. Okresný súd napadnutým uznesením uznal sťažnosť žalovanej za dôvodnú, zrušil uznesenie vyššieho súdneho úradníka z 28. decembra 2017 v celom rozsahu a rozhodol, že žalovaná je povinná nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume 168,99 € pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.

3. Sťažovateľka považuje napadnuté uznesenie za neudržateľné, arbitrárne a vybočujúce z pravidiel upravujúcich civilné sporové konanie. V súvislosti s postupom okresného súdu a jeho napadnutým uznesením sťažovateľka poukazuje na porušenie princípu kontradiktórnosti, rovnosti zbraní a princípu právnej istoty, nesprávne skutkové a právne závery, svojvoľné a nedostatočné odôvodnenie, pričom v odôvodnení sťažnosti bližšie argumentuje:

«Poukazujeme na skutočnosť, že žalobcovi, t. j. sťažovateľovi, v predmetnej veci nebola doručená sťažnosť žalovaného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, sp. zn.: 28Cb/183/2016-118. Aktuálna právna úprava... je taká, že ak voči uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom podá subjekt, v neprospech ktorého bolo uznesenie vydané, sťažnosť, a ak o tejto sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie, voči takémuto rozhodnutiu už nie je možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok. Nepochybne bolo cieľom zákonodarcu zabezpečiť efektivitu a hospodárnosť konania. Práve z uvedeného dôvodu však máme za to, že je nevyhnutné, aby sa takýto typ podania doručoval aj protistrane, ktorá nemá inú možnosť oboznámiť sa s obsahom sťažnosti a najmä nemá iné efektívne prostriedky procesnej obrany proti rozhodnutiu, ktorým sa sťažnosti podanej oprávnenou osobou vyhovie. Máme za to, že tým, že sťažovateľovi ako žalobcovi nebola doručená sťažnosť žalovaného, nemohol sa oboznámiť so skutočnosťami, ktoré žalovaný v uvedenej sťažnosti uviedol a na podklade ktorých súd prvého stupňa následne sťažnosti vyhovel a zmenil uznesenie vyššieho súdneho úradníka.

... nedoručením sťažnosti sťažovateľovi ako žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, a nemožnosťou vyjadriť sa k nej, čo negatívne a neočakávane ovplyvnilo rozhodnutie súdu, došlo k narušeniu základných princípov, na ktorých stojí celý zákon č. 160/2015 Civilný sporový poriadok...

Máme za to, že tým, že sťažovateľovi nebola doručená sťažnosť žalovaného, a na základe uvedenej sťažnosti sa žalovanému vyhovelo, bol neoprávnene zvýhodnený oproti sťažovateľovi, ktorý nemal možnosť procesne sa vyjadriť k argumentácii žalovaného v podanej sťažnosti.

... sťažovateľ ako strana, ktorá dosiahla v predmetnom spore 100 % úspech bol prekvapený rozhodnutím súdu, ktorý mu následne nepriznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

... Tak súd rozhodol v neprospech žalovaného len na základe jednostranných tvrdení žalobcu.

... Náhrada trov konania sa priznáva strane konania, ktorá mala v danej konkrétnej veci úspech, t. j. trovy konania sa priznávajú buď žalobcovi alebo žalovanému..., trovy konania sa nepriznávajú právnemu zástupcovi strán, právny zástupca môže byť len určený ako platobné miesto. Ak nie je osobitne dohodnuté, trovy konania patria strane, t. j. žalobcovi alebo žalovanému... Sťažovateľovi vznikli výdavky na cestovné a stratu času právneho zástupcu, avšak Okresný súd Bratislava I, mu ich nepriznal, napriek tomu že mal plný úspech vo veci, a to iba z dôvodu, že boli priznané v inom absolútne nesúvisiacom konaní inému žalobcovi.

... v jednotlivých konaniach vystupovali úplne odlišní žalobcovia aj žalovaní, preto je irelevantné že právny zástupca sťažovateľa sa v daný deň nachádzal aj na iných pojednávaniach.

Trovy konania sa vždy vzťahujú na konkrétne jedno konanie, nie je možné spájať rôzne konania a dokonca úplne odlišných účastníkov konania. Trovami konania sú iba tie výdavky, ktoré majú priamu vecnú a časovú súvislosť s uplatňovaním alebo bránením práva, t. j priznanie straty času a cestovných náhrad v inom konaní, je pre dané konanie vedené pod sp. zn. 28Cb/183/2016 irelevantné, nakoľko iné konanie nemá priamu súvislosť s týmto konaním.

... Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I je bez akéhokoľvek racionálneho a právne podloženého podkladu, bez akéhokoľvek odôvodnenia v súvislosti s trovami konania prestavujúcimi súdny poplatok.

Okresný súd Bratislava I, napriek tomu, že sťažovateľovi bola priznaná plná náhrada trov konania, v uznesení zo dňa 12.03.2018, sp. zn. 28Cb/183/2016-124, nepriznal ani súdny poplatok uhradený sťažovateľom v konaní, a to napriek tomu, že bol riadne vyčíslený a preukázaný, pričom tento svoj postup ani nijako neodôvodnil a súdnym poplatkom vo výške 21,00 € sa v odôvodnení svojho rozhodnutia ani vôbec nezaoberal. Taktiež odôvodnenie o nepriznaní náhrad za stratu času a cestovných náhrad právnemu zástupcovi žalobcovi, spočíva v jednej vete a poukaz na komentár Civilného sporového poriadku, avšak bez akejkoľvek skutkovej alebo právnej súvislosti. Okresný súd Bratislava I sa nezaoberal ani tým, že aj keď právny zástupca sťažovateľa by bol v Bratislave, medzi jednotlivými pojednávaniami v rôznych konaniach sa tam musel zdržiavať a Okresný súd Bratislava I mal priznať minimálne stratu času medzi jednotlivými pojednávaniami v daný deň. Ani nad touto skutočnosťou sa však Okresný súd Bratislava I vôbec nezamýšľal.»

4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom rozhodol o porušení jej v záhlaví označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a priznal sťažovateľke náhradu trov konania v sume 390,50 €.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sťažnosť spĺňa všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným súdom predpísané v § 20 zákona o ústavnom súde, ako aj osobitné náležitosti, ktoré sú pre konanie o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb ustanovené v § 50 citovaného zákona, a pretože nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. novembra 2018

Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky