Prihlásiť sa
ECLIECLI:SK:USSR:2017:1.US.438.2017.1
Dátum rozhodnutia31.08.2017
SúdÚstavný súd Slovenskej republiky
Spisová značkaI. ÚS 438/2017
Zdroj (PDF)www.ustavnysud.sk
Forma rozhodnutiaUznesenie
Heslápreskúmanie rozhodnutia súdov, občianske súdne konanie, dovolanie, arbitrárnosť, premlčanie
Citované rozhodnutia I. ÚS 22/03, III. ÚS 152/03, IV. ÚS 177/05, II. ÚS 349/08, II. ÚS 421/2013, I. ÚS 420/2016
Citujú toto (NS) 2Obdo/29/2025, 1Obdo/12/2025, 3ObdoK/4/2025, 4ObdoK/3/2024, 2Obdo/17/2025, 2ObdoK/1/2024, 2Obdo/30/2024, 2Obdo/28/2024, 4Obdo/3/2024, 2Obdo/29/2024, 2ObdoZ/4/2024, 2ObdoV/6/2024, 4ObdoZ/2/2023, 3Obdo/6/2024, 3Obdo/54/2024, 4Obdo/37/2023, 3Obdo/53/2024, 4Obdo/25/2024, 2Obdo/18/2023, 2ObdoV/2/2023, 4Obdo/54/2022, 4Obdo/28/2023, 4Obdo/40/2023, 4Obdo/36/2023, 2ObdoK/5/2023, 2Obdo/35/2024, 2Obdo/38/2023, 3Obdo/19/2024, 3Obdo/27/2024, 4ObdoK/7/2023, 4Obdo/41/2022, 3Obdo/14/2024, 4ObdoZ/1/2023, 2Obdo/58/2023, 4Obdo/3/2023, 3Obdo/60/2022, 2Obdo/52/2023, 3ObdoK/8/2023, 3Obdo/49/2023, 4Obdo/21/2023, 4Obdo/76/2022, 4Obdo/1/2023, 4Obdo/78/2022, 4Cdo/234/2022, 4Obdo/64/2022, 4Obdo/52/2022, 4CdoR/14/2023, 4Obdo/45/2022, 4Obdo/61/2022, 4Obdo/56/2022, 4Obdo/39/2022, 4Cdo/95/2023, 3Obdo/67/2022, 2Obdo/16/2022, 5Obdo/10/2022, 2Obdo/19/2022, 4Cdo/212/2022, 3Obdo/57/2022, 3Obdo/18/2022, 2Obdo/65/2022, 3Obdo/55/2022, 1Cdo/121/2021, 4Obdo/93/2021, 4Obdo/65/2022, 1Obdo/3/2022, 1Cdo/103/2022, 2Obdo/5/2022, 3Obdo/31/2022, 4Cdo/151/2022, 4Cdo/4/2023, 3Obdo/26/2022, 1ObdoV/4/2021, 4Cdo/161/2022, 2Obdo/77/2021, 2Obdo/59/2021, 3Obdo/36/2022, 3Obdo/10/2021, 4Cdo/266/2020, 5Obdo/22/2022, 2ObdoV/1/2022, 2Obdo/75/2021, 4Obdo/58/2021, 2Obdo/101/2021, 4Obdo/87/2021, 1Cdo/147/2020, 3Obdo/15/2022, 2Obdo/25/2022, 2Obdo/8/2022, 1Obdo/47/2021, 2Obdo/61/2021, 2Oboer/20/2021, 2Obdo/53/2020, 2Obdo/4/2021, 2Oboer/21/2021, 2Obdo/14/2021, 3Obdo/3/2022, 2Obdo/27/2021, 2Obdo/99/2020, 2Obdo/16/2021, 2Obdo/72/2021, 2Obdo/103/2020, 2Obdo/7/2021, 4Obdo/79/2020, 4Obdo/114/2020, 4Obdo/90/2020, 2Obdo/37/2020, 2Obdo/21/2021, 2Obdo/112/2020, 2Obdo/88/2020, 2Obdo/95/2020, 5Obdo/84/2020, 3Obdo/77/2020, 2Obdo/100/2020, 2Obdo/80/2020, 1Obdo/69/2021, 1Obdo/60/2020, 5Obdo/75/2020, 1VObdo/2/2021, 2Obdo/85/2020, 1Obdo/50/2020, 1Obdo/27/2020, 2Obdo/64/2020, 2Obdo/61/2020, 2Obdo/76/2020, 1ObdoV/3/2020, 2Obdo/105/2020, 2Obdo/24/2021, 2Obdo/55/2020, 2Obdo/102/2020, 2Obdo/87/2020, 2Obdo/30/2020, 2Obdo/78/2020
Citujú toto (ÚS) I. ÚS 458/2024

Text rozhodnutia

Uznesenie
Ústavný súd Slovenskej republiky
sp.zn.: I. ÚS 438/2017
datum: 31.08.2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 438/2017-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. augusta 2017 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou JUDr. Annamáriou Zátorskou, Štefanikovo námestie 5, Spišská Nová Ves, vo veci namietaného porušenia základných práv garantovaných čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17 Co 1292/2015 z 29. marca 2017 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2017 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenia základných práv garantovaných čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 17 Co 1292/2015 z 29. marca 2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Aby ústavný súd mohol pristúpiť k vecnému posúdeniu sťažnosti, je najskôr povinný skúmať, či sú naplnené všetky zákonom požadované náležitosti a či sú vôbec dané podmienky na jej prerokovanie ustanovené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). V prerokovávanom prípade k takému záveru nedospel. Obsah ústavnej sťažnosti a rozhodnutie ňou napadnuté tak nebolo potrebné bližšie reprodukovať, pretože z dôvodov ďalej vyložených bolo nutné sťažnosť odmietnuť pre neprípustnosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

3. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

4. Ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľa poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa ktorých všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobná zaručuje, preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (porovnaj I. ÚS 420/2016). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takú sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (porovnaj I. ÚS 22/03, II. ÚS 349/08, II. ÚS 421/2013, III. ÚS 152/03, IV. ÚS 177/05). Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom.

5. Jedným zo základných princípov, na ktorých je vystavaná nová procesná úprava dovolania ako mimoriadneho právneho prostriedku podľa § 421 ods. 1 CSP, je princíp uvedený v čl. 2 ods. 2 CSP, a to princíp právnej istoty, ktorý je definovaný ako stav, v ktorom každý môže očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (Najvyšší súd Slovenskej republiky, ústavný súd, Európsky súd pre ľudské práva, Súdny dvor Európskej únie).

Zásadnou zmenou v novej úprave prípustnosti dovolania podľa citovaného ustanovenia proti rozhodnutiam odvolacieho súdu s výnimkami uvedenými v § 421 ods. 2, ako aj v § 422 CSP je nerozlišovanie rozhodnutia z hľadiska jeho formy s tým obsahovým rozdielom, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení predpokladov prípustnosti dovolania definovaných v § 421 ods. 1 CSP.

6. Nevyužitie zákonnej možnosti podať dovolanie nemožno preto nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie o nej až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv; a tú možnosť sťažovateľ v tomto prípade mal.

7. Z uvedených dôvodov preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to bez prítomnosti účastníkov na neverejnom pojednávaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. augusta 2017

Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky