Prihlásiť sa
ECLIECLI:SK:USSR:2016:PL.US.49.2015.1
Dátum rozhodnutia28.10.2015
SúdÚstavný súd Slovenskej republiky
Spisová značkaPL. ÚS 49/2015
Zdroj (PDF)www.ustavnysud.sk
Forma rozhodnutiaUznesenie
Heslásúlad právnych predpisov, súlad-súlad právnych predpisov, právna istota-predvídateľnosť práva, zdravotné poistenie, právny štát, súlad-súlad právnych predpisov, práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na ochranu zdravia, zdravotná starostlivosť-bezplatná
Citované predpisy 577/2004 Z. z.: § 3
Citované rozhodnutia PL. ÚS 19/98, PL. ÚS 38/03, PL. ÚS 13/09

Text rozhodnutia

Uznesenie
Ústavný súd Slovenskej republiky
sp.zn.: PL. ÚS 49/2015
datum: 28.10.2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 49/2015-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 28. októbra 2015predbežne prerokoval návrh prezidenta Slovenskej republiky na začatie konania podľačl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 3 ods. 4 zákona č. 577/2004Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotnéhopoistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znenízákona č. 53/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahuzdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poisteniaa o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v zneníneskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s čl. 1 ods. 1, čl. 40a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

1. Návrh prezidenta Slovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 3 ods. 4 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahuzdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poisteniaa o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení zákonač. 53/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnejstarostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za službysúvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým samenia a dopĺňajú niektoré zákony, s čl. 1 ods. 1 a čl. 40 Ústavy Slovenskej republikyp r i j í m a na ďalšie konanie.

2. Návrhu na pozastavenie účinnosti § 3 ods. 4 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahuzdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poisteniaa o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení zákonač. 53/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnejstarostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za službysúvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým samenia a dopĺňajú niektoré zákony, n e v y h o v u j e.

3. Návrh prezidenta Slovenskej republiky vo zvyšnej časti o d m i e t a ako zjavneneopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 21. septembra2015 doručený návrh prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“alebo „navrhovateľ“) č. 5023-2015-KPSR na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 37 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“). Prezident ústavnému súdu navrhol rozhodnúť o nesúlade § 3 ods. 4zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základeverejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovanímzdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 53/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákonč. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejnéhozdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnejstarostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony(ďalej len „zákon č. 577/2004 Z. z.“), s čl. 1 ods. 1, čl. 40 a čl. 152 ods. 4 ústavy.

Prezident v návrhu informuje, že napriek využitiu jeho ústavného oprávneniapodľa čl. 102 ods. 1 písm. o) ústavy Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národnárada“) opätovne schválila zákon, ktorý bol 28. marca 2015 publikovaný v Zbierke zákonovSlovenskej republiky pod číslom 53 a prostredníctvom ktorého sa napadnuté ustanoveniestalo súčasťou platného a účinného právneho poriadku.

Podľa názoru prezidenta § 3 ods. 4 zákona č. 577/2004 Z. z. vytvára „priestor na takmer neobmedzené vyberanie rozličných úhrad od pacientov“ . Nadväzne prezidentdôvodí, že «takto koncipovaná norma je spôsobilá zasiahnuť do podstaty a zmyslu základného práva zaručeného čl. 40 ústavy, konkrétne do rozsahu bezplatnej zdravotnej starostlivosti.

... V osobitnej časti dôvodovej správy sa k § 3 ods. 4 uvádza, že sa „ustanovujú súčasti zdravotného výkonu“.

Navrhovanou právnou úpravou sa, podľa zákonodarcu, zamedzí zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vyberať úhradu za to, čo je súčasťou zdravotného výkonu.

... Podľa môjho názoru... explicitne vymedzené úkony, ktoré sú v napadnutom ustanovení zákona... definované ako súčasti zdravotného výkonu a za ktoré sa nesmie vyberať od pacientov žiadna úhrada (ďalej len „negatívne vymedzenie úkonov“), sú právnou úpravou, ktorá je značne nejasná, nezrozumiteľná a pripúšťajúca jej zneužitie. Základnou námietkou je to, že:

- po prvé, negatívne vymedzenie úkonov umožňuje poskytovateľom zdravotnej starostlivosti ľubovoľným spôsobom určovať a spoplatňovať ďalšie úkony, ktoré sa pravidelne vyskytujú pri poskytovaní zdravotných výkonov; tu sa v celom rozsahu môže pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti uplatniť čl. 2 ods. 3 ústavy...;

- po druhé, táto možnosť môže viesť k vytvoreniu reálnych prekážok v prístupe ku zdravotnej starostlivosti, ktoré budú spočívať v ekonomickom a sociálnom zaťažení pacientov.» .

Ďalej navrhovateľ namieta: «- negatívne vymedzenie úkonov je síce formulované jednoznačne, avšak v rozpore s judikatúrou ústavného súdu, podľa ktorého zaradenie úkonov a činností v napadnutom ustanovení zákona č. 577/2004 Z. z. v znení zákona č. 53/2015 Z. z. do jednotky zdravotnej starostlivosti odporuje výkladu čl. 40 ústavy v náleze ústavného súdu PL. ÚS 38/03, podľa ktorého tieto úkony a činnosti môžu byť len službami súvisiacimi s poskytovaním zdravotnej starostlivosti; tento rozpor s citovaným nálezom Ústavného súdu nebol zákonodarcom nijako vysvetlený;

- adresáti tejto normy sú pacienti a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti; kým poskytovatelia zdravotnej starostlivosti z nejasnosti a nezrozumiteľnosti napadnutého ustanovenia § 3 ods. 4 zákona č. 577/2004 Z. z.... môžu, na úkor pacientov, ťažiť určením ďalších úkonov za úhradu, ktoré nie sú zahrnuté v citovanom ustanovení, tak pacienti sa stávajú „obeťami“ takto formulovaného paragrafu, pretože sa nemôžu brániť odkazom na jednoznačnú a predvídateľnú právnu normu, ale sú vystavení, v podstate neobmedzeným možnostiam vyberania ďalších úhrad;

- niet tu takého výkladu napadnutého ustanovenia § 3 ods. 4 zákona č. 577/2004 Z. z...., ktorý by ochránil pacientov pred dôsledkami uvedenými v predošlom odseku, a teda ich ochranu nedokáže zabezpečiť ani orgán verejnej moci (v tomto prípade vyšší územný celok), ktorého úlohou je vykonávať v tejto oblasti dozor nad konaním poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Orgán verejnej moci v tomto prípade dozoruje len formálne plnenie povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (napríklad zverejnenie cenníka úkonov za úhradu).

... Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva požadovaná úroveň presnosti zákona, ktorý však nemôže pokryť každú eventualitu, závisí do značnej miery od jeho obsahu, oblasti, ktorú má regulovať, aj počtu a postavenia tých ktorým je adresovaný (Harshman and Harrup v The United Kingdom, sťažnosť č. 25594/94, ECHR 1999-VIII).

Aj keď v iných skutkových a právnych súvislostiach tento právny názor ESĽP dopadá aj na napadnuté ustanovenie...

Toto ustanovenie sa týka zdravia, t. j. oblasti, ktorá sa vzťahuje na každého obyvateľa Slovenskej republiky; navyše, dotýka sa postavenia tých, ktorí sú odkázaní na zdravotnú starostlivosť, t. j. pacientov ako ľudí v oslabenom sociálnom postavení. Preto by také ustanovenia mali byť čo najpresnejšie, aby úplne vylúčili také postupy orgánov verejnej moci, ale aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť ekonomické a sociálne postavenie pacientov . »

Podľa prezidenta „národná rada pri schvaľovaní napadnutého ustanovenia... nevzala... náležitým spôsobom do úvahy jej viazanosť ústavou a zasiahla tak do zaručeného obsahu základného práva garantovaného čl. 40 ústavy bez toho, aby na to existovali primerané a objektívne zdôvodniteľné okolnosti.

Podstatou tvrdeného prekročenia ústavných limitov, ktoré v tomto konkrétnom prípade zaväzovali národnú radu, je to, že napadnutá zákonná úprava... sa môže interpretovať a aplikovať tak, že jej praktické uplatňovanie zasiahne do podstaty a zmyslu základného práva zaručeného čl. 40 ústavy.

Ak totiž podľa citovaného článku ústavy na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, je povinnosťou zákonodarcu toto právo chrániť a prostredníctvom zákonov čo najpresnejšie definovať a taxatívne ohraničiť služby či úkony súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, za ktoré môže poskytovateľ požadovať úhradu. Absencia takéhoto zákonného, právne vynútiteľného a predvídateľného mechanizmu, ako to už ukazuje krátka doba skutočného praktického používania napadnutej zákonnej úpravy niektorými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, môže niesť k tomu, že sa značne relativizuje pojem bezplatná zdravotná starostlivosť; pojem bezplatnosť sa doslova môže takou a podobnou praxou vyprázdniť.

Nedajú sa totiž vylúčiť situácie, v ktorých pacienti, kvôli nanovo ustanoveným úhradám, ktorých zavedeniu napadnuté ustanovenie... nielenže nebráni, ale priam im napomáha, sa k poskytnutiu bezplatnej zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia ani nedostanú; dôvodom bude neschopnosť uhradiť platby, ktoré budú fakticky podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti v najvlastnejšom zmysle slova, alebo budú s poskytovaním tejto zdravotnej starostlivosti priamo súvisieť.“ .

Prezident v návrhu poukazuje aj na to, že «Uplatnenie požiadavky predvídateľnosti správania určeného právnou úpravou pri skúmaní súladu právnej normy s čl. 1 ods. 1 ústavy je v úzkej spojitosti s čl. 152 ods. 4 ústavy. Ústavný súd k tomu už uviedol: „Princíp právneho štátu proklamovaný v čl. 1 ústavy je základným ústavnoprávnym princípom v Slovenskej republike. Ak právna norma obsiahnutá v ustanovení zákona nie je formulovaná jednoznačne a pre jej adresáta nie je dostatočne zrozumiteľná, pričom tento nedostatok nemožno odstrániť ani výkladom podľa čl. 152 ods. 4 ústavy, jej obsah nie je v súlade s obsahom princípu právneho štátu vyjadreným v čl. 1 ústavy.“ (PL.ÚS 19/98).».

Prezident navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho návrhu na ďalšie konanie vo vecisamej nálezom takto rozhodol:

„§ 3 ods. 4 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 53/2015 Z. z.

nie je v súlade

s čl. 1 ods. 1, čl. 40 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.“

Súčasne navrhovateľ žiada pozastaviť účinnosť napadnutého ustanovenia,pretože „z dôvodov uvedených pod II. a III. Tohto zákona vyplýva, že napadnuté ustanovenie... môže ohroziť obsah a kvalitu základného práva zaručeného v čl. 40 ústavy“ .

II.

Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonovs ústavou...

Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a)až f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnympredpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, môžu podať ústavnémusúdu návrh na začatie konania.

Podľa čl. 130 ods. 1 písm. b) ústavy i podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnomsúde ústavný súd začne konanie, ak návrh podá prezident Slovenskej republiky.

Ústavný súd návrh na začatie konania prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonao ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie súdôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa§25ods.2zákonao ústavnomsúdenávrhyvoveciach,na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitostipredpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právnyštát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa čl. 40 ústavy každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotnéhopoistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotníckepomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonova ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 577/2004 Z. z. súčasťou zdravotného výkonu je aj

a) objednanie poistenca na vyšetrenie vrátane objednania na konkrétny čas,

b) vypísanie lekárskeho predpisu alebo vypísanie lekárskeho poukazu,

c) vypísanie odporúčania na poskytnutie špecializovanej ambulantnej starostlivostialebo vypísanie odporúčania na poskytnutie ústavnej starostlivosti,

d) vypísanie návrhu na kúpeľnú liečbu,

e) potvrdenie o návšteve lekára alebo potvrdenie o návšteve iného zdravotníckehopracovníka.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní doručeného návrhu konštatuje, že prezidentje podľa čl. 130 ods. 1 písm. b) ústavy v spojení s § 18 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnomsúde aktívne legitimovaný na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnychpredpisov, pričom jeho návrh obsahuje všetky náležitosti ustanovené zákonom o ústavnomsúde. Na základe tohto zistenia ústavný súd dospel k záveru, že v časti, v ktorej prezidentnavrhol rozhodnúť o nesúlade § 3 ods. 4 zákona č. 577/2004 Z. z. s čl. 1 ods. 1 a čl. 40ústavy, nie sú dôvody na odmietnutie jeho návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde, a preto ho v tomto rozsahu prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákonao ústavnom súde (bod 1 výroku tohto uznesenia).

III.

1. Podľa čl. 125 ods. 2 ústavy ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľaodseku 1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadneniektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné právaa slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

Podľa § 38 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prijme návrh na začatiekonania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy, môže uznesenímpozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ichustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobodyalebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanovenýmzákonom (ďalej len „základné práva alebo slobody“), ak hrozí značná hospodárska škodaalebo iný vážny nenapraviteľný následok.

Podľa § 38 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže rozhodnúťo pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ichustanovení aj na návrh účastníka konania. Návrh na pozastavenie účinnosti musí obsahovaťkonkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočnosti,ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľnýnásledok. O tomto návrhu rozhodne ústavný súd bez zbytočného odkladu.

K uplatneniu svojej právomoci podľa čl. 125 ods. 2 ústavy pristupuje ústavný súdvo svojej doterajšej judikatúre len v dostatočne odôvodnených prípadoch, a pritom celkomvýnimočne, t. j. keď sú spôsob ohrozenia označených základných práv a slobôd,resp. hrozba hospodárskej škody alebo iného nenapraviteľného následku v návrhudostatočne konkretizované, pričom z okolností prípadu zjavne vyplýva, že ide o tvrdenienavrhovateľov, ktoré možno považovať za preukázané, a teda opodstatnené (napr.PL. ÚS 13/09).

Návrh na pozastavenie účinnosti § 3 ods. 4 zákona č. 577/2004 Z. z. navrhovateľodôvodňuje ohrozením základného práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základezdravotného poistenia (čl. 40 ústavy) u občanov dotknutých napadnutým ustanovením.Doslova uvádza, že „z dôvodov uvedených pod II. a III. tohto návrhu vyplýva, že napadnuté ustanovenie... môže ohroziť obsah a kvalitu základného práva zaručeného v čl. 40 ústavy“ .Pritom systematické časti odôvodnenia prezidentovho návrhu označené ako „II.“ a „III.“ sa výlučne koncentrujú na argumentáciu podporujúcu návrh na rozhodnutie vo veci samej.

Dôvody navrhovateľa teda smerujú iba k jednému z ústavne aprobovanýcha variantne koncipovaných determinantov využitia právomoci ústavného súdu podľa čl. 125ods. 2 ústavy, a to k ohrozeniu základného práva alebo slobody. In abstracto ústavný súdkonštatuje, že pre aplikáciu uvedenej ústavnej normy postačuje zistenie len jednéhoz predmetných podmieňujúcich faktorov.

In concreto však ústavný súd vyhodnotil, že navrhovateľ svoj návrh na pozastavenieúčinnosti napadnutého zákonného ustanovenia založil v podstate na odkaze k dôvodom,na ktorých založil svoj petit vo veci samej. Stotožňuje teda formulované dôvody nesúladus ústavou s dôvodmi na pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia. Akceptovanietakto odôvodneného návrhu by znamenalo, že ústavný súd v každom prípade prijatia návrhupodľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy namietajúceho rozpor so základným právomalebo slobodou na ďalšie konanie musí rozhodnúť aj o pozastavení účinnosti napadnutýchustanovení právnych predpisov. Citovaná ústavná ani zákonná úprava však tejto konštrukciinezodpovedá.

Ústavný súd nezistil dôvody alebo okolnosti, ktoré by pri prijatí predloženého návrhuna ďalšie konanie mali viesť k uplatneniu jeho právomoci podľa čl. 125 ods. 2 ústavy,preto tomuto návrhu navrhovateľa nevyhovel (bod 2 výrokovej časti tohto rozhodnutia).

V relácii k prezidentovmu odkazu na informácie o uplatňovaní kritizovanej právnejnormy obsiahnuté v elektronických médiách (strana 7 návrhu) ústavný súd uvádza,že k pozastaveniu účinnosti napadnutého ustanovenia nepristúpil aj so zreteľom na krátkeobdobie uplatňovania § 3 ods. 4 zákona č. 577/2004 Z. z. Preto zároveň pripomína, že ak sav ďalšom priebehu konania preukáže splnenie podmienok podľa čl. 125 ods. 2 ústavy(alebo niektorej z nich), nič nebráni, aby pozastavil účinnosť predmetného ustanovenia,a to aj bez návrhu účastníka konania.

2. Prezident v návrhu namieta aj nesúlad napadnutého ustanovenia s čl. 152 ods. 4ústavy, pričom poukazuje na súvislosť so skúmaním predvídateľnosti správania určenéhoprávnou normou pri posudzovaní jej súladnosti s čl. 1 ods. 1 ústavy. Prezident dáva zároveňdo pozornosti rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/98, v ktorom ústavný súdkonštatoval, že ak právna norma nie je formulovaná jednoznačne a pre adresáta nie jedostatočne zrozumiteľná, pričom tento nedostatok nemožno odstrániť ani výkladom podľačl. 152 ods. 4 ústavy, jej obsah nie je v súlade s princípom právneho štátu podľa čl. 1ústavy.

Článok 152 ods. 4 ústavy predstavuje podľa názoru ústavného všeobecnéinterpretačné pravidlo pre každého, kto pri svojej činnosti aplikuje alebo vykladápodústavnú právnu normu, a je zároveň ústavným imperatívom toto pravidlo dodržiavať.Toto ustanovenie ústavy nesporne tiež súvisí s konaním o súlade právnych predpisovs ústavou podľa čl. 125 ods. 1 ústavy, ak jadrom kritiky je „kvalita“ zákona alebo jehojednotlivých ustanovení (ako to je v tomto prípade). Pre svoju povahu interpretačnéhopravidla má svoje miesto v konaní ústavného súdu v rámci tzv. konkrétnej kontrolyústavnosti, nie je však referenčným ustanovením pre vyslovenie nesúladu posudzovanéhoprávneho predpisu s ústavou. Nepresnosť, nejasnosť či nezrozumiteľnosť zákonnej normysa primárne dotýka princípov vyplývajúcich z čl. 1 ods. 1 ústavy, osobitne princípu právnejistoty. Vzhľadom na to ústavný súd neidentifikoval príčinnú súvislosť medzi napadnutýmustanovením zákona č. 577/2004 Z. z. a čl. 152 ods. 4 ústavy, dôvody uvedené v návrhuv tejto súvislosti považoval iba za súčasť celkovej argumentácie a návrh prezidenta v tejtočasti odmietol už pri jeho predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde ako zjavne neopodstatnený (bod 3 výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2015

Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky