Prihlásiť sa
ECLIECLI:SK:USSR:2016:PL.US.4.2016.1
Dátum rozhodnutia06.04.2016
SúdÚstavný súd Slovenskej republiky
Spisová značkaPL. ÚS 4/2016
Zdroj (PDF)www.ustavnysud.sk
Forma rozhodnutiaUznesenie
Heslásúlad právnych predpisov, zásah, zasahovanie, hazard-hazardná hra, práva a slobody – politické-petičné právo, samospráva-územná, obec-samosprávna pôsobnosť, legislatíva, legislatívna činnosť, normotvorba-samosprávnych orgánov, obec-všeobecne záväzné nariadenie obcí a miest
Citované rozhodnutia IV. ÚS 154/05, PL. ÚS 5/2012

Text rozhodnutia

Uznesenie
Ústavný súd Slovenskej republiky
sp.zn.: PL. ÚS 4/2016
datum: 06.04.2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 4/2016-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. apríla 2016 v plénezloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa, MariannyMochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval návrh skupiny31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených advokátom Mgr. MichalomKičom, Prievozská 4/B, Bratislava, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ÚstavySlovenskej republiky o súlade § 10 ods. 5 písm. d) v časti „za podmienok podľa odseku 6“ a v časti „a musí sa vzťahovať na všetky hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i)“ a § 10 ods. 6 v časti „Všeobecne záväzné nariadenie podľa odseku 5 písm. d) môže obec vydať, ak sa obyvatelia obce petíciou sťažujú, že sa v obci narúša verejný poriadok v súvislosti s hraním hazardných hier, pričom takúto petíciu musí podporiť najmenej 30 % obyvateľov obce, ktorí dovŕšili vek 18 rokov veku“ zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardnýchhrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1,čl. 27 ods. 1, čl. 64, čl. 64a, čl. 67 ods. 1 prvou vetou a ods. 3 a čl. 68 Ústavy Slovenskejrepubliky a s čl. 3 ods. 1 a 2 prvou vetou a čl. 4 ods. 2 a 4 Európskej charty miestnejsamosprávy, ako aj o návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení a takto

r o z h o d o l :

1. Návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky p r i j í m a naďalšie konanie.

2. Návrhu skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na pozastavenieúčinnosti § 10 ods. 5 písm. d) v časti „za podmienok podľa odseku 6“ a v časti „a musí sa vzťahovať na všetky hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i)“ a § 10 ods. 6 v časti „Všeobecne záväzné nariadenie podľa odseku 5 písm. d) môže obec vydať, ak sa obyvatelia obce petíciou sťažujú, že sa v obci narúša verejný poriadok v súvislosti s hraním hazardných hier, pričom takúto petíciu musí podporiť najmenej 30 % obyvateľov obce, ktorí dovŕšili vek 18 rokov veku“ zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 18. januára 2016doručený návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len„navrhovatelia“ alebo „skupina 31 poslancov“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade § 10 ods. 5 písm. d)v časti „za podmienok podľa odseku 6“ a v časti „a musí sa vzťahovať na všetky hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i)“ a § 10 ods. 6 v časti „Všeobecne záväzné nariadenie podľa odseku 5 písm. d) môže obec vydať, ak sa obyvatelia obce petíciou sťažujú, že sa v obci narúša verejný poriadok v súvislosti s hraním hazardných hier, pričom takúto petíciu musí podporiť najmenej 30 % obyvateľov obce, ktorí dovŕšili vek 18 rokov veku“ zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hazarde“, spolu aj „napadnutáprávna úprava“) s čl. 1 ods. 1, čl. 27 ods. 1, čl. 64, čl. 64a, čl. 67 ods. 1 prvou vetou a ods. 3a čl. 68 ústavy a s čl. 3 ods. 1 a 2 prvou vetou a čl. 4 ods. 2 a 4 Európskej charty miestnejsamosprávy (ďalej len „charta“).

Prílohou návrhu je písomné splnomocnenie opatrené podpismi 31 poslancovNárodnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“) advokáta pre Mgr. MichalaKiču, Prievozská 4/B, Bratislava, na ich zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.Navrhovatelia vo svojom návrhu v podstatnom uviedli: «Dňa 1. januára 2013 nadobudol účinnosť zákon č. 439/2012 Z. z., ktorým bol zákon o hazarde o. i. v ustanovení § 10 ods. 5 písm. d) a ods. 6 zmenený a doplnený do súčasného znenia. Normotvorná právomoc obce pri regulácii hazardu na jej území bola obmedzená a podmienená petíciou 30 % obyvateľov obce, ktorí sa sťažujú, že v súvislosti s prevádzkovaním hazardu dochádza na jej území k narušovaniu verejného poriadku. Ustanovenie § 10 ods. 5 písm. d) a ods. 6 zákona o hazardných hrách po novelizácii zákonom č. 439/2012 Z. z. znie:

,,/ods. 5/ Obec môže za podmienok podľa odseku 6 ustanoviť všeobecne záväzným nariadením, že hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e), a i) nie je možné prevádzkovať na jej území, pričom toto všeobecne záväzné nariadenie musí platiť na celom území obce a musí sa vzťahovať na všetky hazardné hry podľa $ 3 ods. 2 písm. b), dl e) a i): na prevádzkovateľa hazardnej hry, ktorému bola udelená individuálna licencia na prevádzkovanie hazardnej hry pred nadobudnutím účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, sa toto všeobecné záväzné nariadenie nevzťahuje do doby skončenia platnosti tejto individuálne licencie.

/ods. 6/ Všeobecne záväzné nariadenie podľa odseku 5 písm. d) môže obec vydať, ak sa obyvatelia obce petíciou sťažujú, že sa v obci narúša verejný poriadok v súvislosti s hraním hazardných hier, pričom takúto petíciu musí podporiť najmenej 30 % obyvateľov obce, ktorí dovŕšili 18 rokov veku. Prijatie takéhoto všeobecne záväzného nariadenia obec oznámi bezodkladne ministerstvu s uvedením dátumu jeho účinnosti.“»

Navrhovatelia vo svojom návrhu poukázali na skutočnosť, že vydávanie všeobecnezáväzných nariadení vo veciach územnej samosprávy v čl. 68 ústavy bolo od 1. júla 2001rozšírené o vydávanie všeobecne záväzných nariadení na zabezpečenie úloh vyplývajúcichpre samosprávu zo zákona a toto oprávnenie je podľa nich relevantné aj vo vzťahuk regulácii hazardu. Rozšírenie pôsobností obcí o vydávanie všeobecne záväzných nariadenínielen vo veciach samosprávy v najužšom zmysle (tak ako ich vymenúva zákon Slovenskejnárodnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov), avšak ajvo veciach, v ktorých úlohy vyplývajú pre samosprávu zo zákona, bolo aplikačne vyloženév následnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (napr. rozhodnutia sp. zn.IV. ÚS 154/2005 a sp. zn. PL. ÚS 5/2012), pričom podľa uvedených záverov možno potompodľa navrhovateľov na reguláciu hazardu obcami dôvodiť, že nielen normotvorná činnosťobcí (teda vydanie všeobecne záväzných nariadení o obmedzení hazardu na ich území),avšak aj ďalšia činnosť obcí v zmysle zákona o hazarde (udeľovanie individuálnychlicencií) je samosprávnou pôsobnosťou, keďže zákon o hazarde a ani iný zákon nikdevýslovne neustanovuje, že pôsobnosť obcí v zmysle zákona o hazarde je prenesenýmvýkonom štátnej správy.

Podľa navrhovateľov je zákonodarca pri voľbe legislatívneho zásahu dosamosprávnej pôsobnosti obcí v rámci regulácie hazardu viazaný všetkými označenýmiustanoveniami ústavy i charty.

Pre posúdenie predmetu tohto konania vyvstáva podľa navrhovateľov ako kľúčováotázka prípustnosti a dovolenosti neskôr prijatej napadnutej právnej úpravy podmieňujúcejvýkon normotvornej činnosti obce (teda prijatia všeobecnej záväzného nariadeniazakazujúceho hazard na území obce) petíciou 30 % registrovaných obyvateľov obcea súladnosť tejto podmienky s povahou a princípmi ústavou garantovaného práva nasamosprávu, jej zlučiteľnosť s chartou a zásadou, že do samosprávnej pôsobnosti obcí môžeštát zasahovať len v nevyhnutnom rozsahu a sledujúc legitímny cieľ.

Podľa navrhovateľov ústavodarca prijatie obmedzenia právomocí orgánov obce, takako je vymedzené v § 10 ods. 6 zákona o hazarde, nepredpokladal, a preto takýtolegislatívny zásah spočívajúci vo výkone samosprávy až po predchádzajúcej kvalifikovanejrealizácii petičného práva určitou skupinou obyvateľov narúša nezávislé ústavné postaveniesamosprávy, ktorej prípustné formy realizácie sú ustanovené v čl. 67 ods. 1 ústavy(zhromaždenie obyvateľov, miestne referendum a orgány obce). Uvedené legislatívneriešenie podľa navrhovateľov ústave priamo odporuje.

Podľa navrhovateľov sa prijatá napadnutá právna úprava na prvý pohľad môže javiťako prejav snahy zákonodarcu o participatívny prístup obyvateľov obce na správe vecíverejných, avšak nie je to tak, predovšetkým s prihliadnutím na to, že základný spôsobkreovania vôle v zastupiteľskom systéme demokracie a jeho záväznosť (voľby) nie jepodmienený účasťou predpísaného minimálneho množstva voličov, a preto ani výkonsamosprávnej pôsobnosti v určitej oblasti rovnako nemôže byť podmienený uplatnenímpetičného práva kvalifikovaného počtu obyvateľov obce, pretože sa takýmto postupompopiera právo na samosprávu tých obyvateľov, ktorí prejavili záujem o správusamosprávnych záležitostí a zúčastnili sa vo voľbách.

Napadnutá právna úprava podľa navrhovateľov vylučuje najvyššiu a priamu formurealizácie vôle občanov obce prostredníctvom obecného referenda, pretože v prípade, ak byobyvatelia v obecnom referende teoreticky rozhodli o obmedzení hazardu, obecnézastupiteľstvo by podľa nich všeobecne záväzné nariadenie bez doručenia petície 30 %obyvateľov obce, ktorým by vyhovelo výsledkom obecného referenda, nemohlo prijať.Navrhovatelia napokon poukázali aj na to, že v jednotlivých formách spôsobu výkonusamosprávy nie je pre jej realizáciu predpokladané plnenie žiadnych ďalších povinnostíobyvateľmi, t. j. uloženie povinnosti obyvateľom obce adresovať petíciu obecnémuzastupiteľstvu, ak sa chcú domôcť regulácie určitej oblasti pri výkone miestnej samosprávy,podľa nich odporuje ustanoveniu čl. 67 ods. 1 ústavy.

Zvolené legislatívne riešenie podľa navrhovateľov neobstojí ani z hľadiska testuproporcionality a legitimity zásahu, pretože uvedené skutočnosti popierajú legitimitu zásahudo rozhodovacej právomoci orgánov obce, a taktiež preto, že reštrikcia obsiahnutáv napadnutej právnej úprave nesleduje podľa nich žiaden legitímny cieľ. Postupzákonodarcu podľa navrhovateľov citeľne obmedzuje možnosť územnej samosprávyprostredníctvom volených orgánov vykonávať svoju pôsobnosť, a preto sa javí akosvojvoľný.

Ústavné zakotvenie a ochrana územnej samosprávy nedovoľuje podľa navrhovateľovani zákonodarcovi legislatívnym zásahom autonómiu územnej samosprávy zužovať čiobmedzovať, a preto by zásadné a dôležité záujmy obce nemal formulovať a vymedzovaťzákonodarca účelovo reštriktívnou úpravou, avšak mali by to byť práve orgány obce, ktorésú na to obdarené priamym a obnovovaným mandátom udeleným vo voľbách obyvateľmiobce. Tento záver možno potom podľa navrhovateľov aplikovať aj na hodnotenie napádanejúpravy z hľadiska iných možností na dosiahnutie sledovaného cieľa.

Keďže zákonodarca rovnako ako pri otázke regulácie hazardu nepostupoval ani priiných minimálne rovnako závažných otázkach z hľadiska kvality života v obci a jej rozvoja,akými sú napríklad územný rozvoj (územné plány, stavebná uzávera) či odpadovéhospodárstvo, ku ktorým môže obec prijímať všeobecne záväzné nariadenia bez obmedzení,jeho postup prijatý v napadnutej právnej úprave sa javí ako selektívny a svojvoľný,favorizujúci ochranu podnikania v oblasti hazardu nad iné regulované činnosti, a to na úkorsamosprávnej pôsobnosti miest a obcí.

Zákonodarca prijatou právnou úpravou podľa navrhovateľov poprel priamosťmandátu volených orgánov, ktoré ho nemôžu vykonať napriek tomu, že ho v zákonnejvolebnej procedúre nadobudli a za jeho výkon aj zodpovedajú, čo odporuje zakotveniupráva na samosprávu ako súčasti pojmu demokratický a právny štát.

Obmedzením možnosti prijať všeobecne záväzné nariadenie zakazujúce na územíobce prevádzkovanie hazardu sa zasahuje aj do požiadaviek na efektívnosť rozhodovaniaorgánov miestnej samosprávy, tak ako ich vyžaduje v čl. 3 ods. 2, 3 a 4 charta.

Podmienku petície v napadnutej právnej úprave nemožno podľa navrhovateľovvnímať ako prípustnú procesnú požiadavku, ktorá by bola zlučiteľná s ústavougarantovaným právom obce normovať samosprávne, ako aj ďalšie zákonom vymedzenéoblasti v zmysle čl. 68 ústavy, ale podľa nich ide o materiálnu podmienku či prekážku,ktorou ústavodarca výkon tejto pôsobnosti nezamýšľal podmieňovať, ktorá z tohto hľadiskapredstavuje zásah do práva na samosprávu a jeho vymedzenia ako súčasti pojmu právnyštát.

Napadnutá právna úprava je podľa navrhovateľov v rozpore aj s čl. 27 ods. 1 ústavyupravujúcim petičné právo, pretože uplatnenie petičného práva musí byť vždy slobodné,a to nielen čo sa týka jeho samotného výkonu, ale aj z hľadiska jeho obsahu, teda vznesenejpožiadavky, ktorá sa petíciou sleduje, resp. inej skutočnosti, ktorá sa petíciou vytýka.V danom prípade ale napadnutou právnou úpravou zákonodarca vymedzil obsah petície,a tým iné dôvody, pre ktoré by sa občania mohli domáhať zákazu hazardných hier na územíobce, okrem narúšania verejného poriadku, nepripustil ako relevantné pre prijatieobmedzujúceho všeobecne záväzného nariadenia zakazujúceho hazard, resp. nespája s nimižiaden právny následok.

Rozhodovaciu autonómiu ako podstatu samosprávneho princípu tak zákonodarcanapadnutou právnou úpravou podľa navrhovateľov úplne potiera, čo je podľa nichnezlučiteľné s právom na samosprávu, ako je formulované ústavou a medzinárodnýmizmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Územná samospráva ako pojmový znakprávneho štátu požíva ústavnú ochranu aj pred samotným zákonodarcom. Pre zákonnúfavorizáciu a ochranu podnikania v oblasti hazardu nie je v tomto smere podľanavrhovateľov žiaden legitímny dôvod, ktorý by oprávňoval suspendovať či obmedziťsamosprávu miest a obcí a ich autonómiu pri určení dôvodov na obmedzenie hazardu.

Navrhovatelia ďalej poukázali na to, že aj Zmluva o fungovaní Európskej úniepredpokladá reguláciu hazardu z dôvodov výslovne ustanovených v čl. 51 a čl. 52 alebo aksú v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)opodstatnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu. Judikatúra Súdneho dvorarešpektuje, že právna úprava hazardných hier je súčasťou tých oblastí, v ktorých existujúvýznamné rozdiely morálneho, náboženského a kultúrneho charakteru medzi členskýmištátmi. Vnútroštátne orgány tak majú dostatočnú voľnú úvahu na určenie požiadaviek, ktoréprináša ochrana spotrebiteľa a verejného poriadku, a pokiaľ sú okrem toho dodržanépodmienky stanovené v judikatúre Súdneho dvora, každému členskému štátu prináleží, abyposúdil, či je v kontexte legitímnych cieľov, ktoré sleduje, nevyhnutné úplne alebočiastočne zakázať činnosti týkajúce sa hier a stávok alebo ich stačí len obmedziť a stanoviťna tento účel prísnejšie či menej prísne spôsoby kontroly (napr. bod 76 rozsudku Súdnehodvora v spojených veciach C-316/07, C-358/07 až C-360/07, C-409/07 a C-410/07, Stoßa iní/Land Baden-Württemberg alebo bod 46 rozsudku Súdneho dvora vo veci C-46/08,Carmen Media Group Ltd./Land Schleswig-Holstein a Innenminister des Landes Schleswig-Holstein).

Podľa navrhovateľov z hľadiska legitimity zásahu neobstojí ani časť napádanejprávnej úpravy, a to ustanovenie § 10 ods. 5 písm. d) zákona o hazarde slová „a musí sa vzťahovať na všetky hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i)“ , ktorou zákonodarcabez legitímneho cieľa vylúčil autonómiu územnej samosprávy vo veci posúdeniakonkrétnych dopadov rozličných typov prevádzok hazardných hier, ktoré môžu mať odlišnýdopad na kvalitu života.

Ako dôvod ústavnej diskonformity napadnutej právnej úpravy možno podľanavrhovateľov napokon uviesť aj jej diskriminačné pôsobenie na mestské časti hlavnéhomesta Slovenskej republiky Bratislavy a mesta Košice, ktorá tieto mestské časti spĺňajúcepojmové znaky jednotiek územnej samosprávy bez ďalšieho samostatne vylučujezo súčasnej striktnej právnej úpravy regulácie hazardu, čo je v rozpore s čl. 1 ods. 1 ústavya princípom materiálnej rovnosti ako znaku právneho štátu.

Navrhovatelia žiadali, aby ústavný súd pozastavil účinnosť napadnutých ustanovenízákona o hazarde podľa § 38 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postaveníjeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“),argumentujúc takto:

„Počas súčasného protiprávneho stavu prevádzkovatelia hazardných hier získavajú individuálne licencie, ktoré budú môcť využívať počas celej doby ich platnosti, a to s ohľadom na ochranu ich dobre viery a prezumpciu ústavnosti právnej úpravy. Dôsledky protiprávneho stavu, rozporu napádanej právnej úpravy s Ústavou a Chartou, budú pretrvávať dlhé obdobie po prípadnom vyhovení návrhu, v závažnej miere, teda v časovo citeľnom pokračovaní v prevádzke hazardu proti vôli obyvateľov. Tento dôsledok sa týka veľkého množstva obyvateľov, prakticky všetkých obyvateľov miest a obcí. Preto z dôvodu reálnej ochrany práva obyvateľov miest a obcí na samosprávu navrhovatelia vzhliadajú naliehavosť požiadavky na pozastavenie účinnosti napádanej právnej úpravy.“

Navrhovatelia zároveň požiadali o prednostné prerokovanie ich návrhu v zmysle § 26zákona o ústavnom súde.

Na základe uvedených skutočností navrhovatelia navrhli, aby ústavný súd prijalnávrh skupiny 31 poslancov národnej rady na ďalšie konanie a po jeho meritórnomprerokovaní nálezom takto rozhodol:

«Ustanovenia § 10 ods. 5 písm. d) slová „za podmienok podľa odseku 6“ a slová „a musí sa vzťahovať na všetky hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i)“ a ustanovenia §10 ods. 6 slová „Všeobecne záväzné nariadenie podľa odseku 5 písm. d) môže obec vydať, ak sa obyvatelia obce petíciou sťažujú, že sa v obci narúša verejný poriadok v súvislosti s hraním hazardných hier, pričom takúto petíciu musí podporiť najmenej 30 % obyvateľov obce, ktorí dovŕšili 18 rokov veku.“, zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s ustanoveniami čl. 1 ods. 1, 27 ods. 1, 64, 64a, 67 ods. 1 veta prvá, 67 ods. 3 a 68 Ústavy Slovenskej republiky a ustanoveniami čl. 3 ods. 1, ods. 2 veta prvá a čl. 4 ods. 2, ods. 4 Európskej charty miestnej samosprávy, prijatej dňa 15. októbra 1985 v Štrasburgu (oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 336/2000 Z. z., č. 602/2002 Z. z. a 587/2007 Z. z.).»

II.

Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy rozhoduje ústavný súd o súlade zákonovs ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlasNárodná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobomustanoveným zákonom.

Podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd začne konanie,ak návrh podá najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)zástupca.

Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a)až písm. f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnympredpisom vyššej právnej sily, môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania.

Podľa § 37 ods. 3 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okremvšeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať

a) označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily sanamieta, s vyjadrením, či navrhovateľ napáda predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti,prípadne v jednotlivom ustanovení,

b) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanoveniealebo označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia, s ktorýmnapadnutý predpis nie je v súlade.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonao ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie súdôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, návrhy, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde predbežne prerokoval návrhskupiny 31 poslancov národnej rady a dospel k názoru, že návrh spĺňa náležitostiustanovené v § 20 a § 37 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ako aj procesné podmienky,za ktorých ústavný súd môže vec prerokovať a rozhodnúť o nej. Na základe týchtoskutočností ústavný súd rozhodol o prijatí návrhu na ďalšie konanie (§ 25 ods. 1 a 3 zákonao ústavnom súde).

Ústavný súd návrhu skupiny 31 poslancov národnej rady na pozastavenie účinnostinamietaných ustanovení zákona o hazarde nevyhovel. Navrhovateľmi uvádzané dôvodyv nadväznosti na oprávnenie obce na vydávanie licencií časovo obmedzených (§ 22 zákonao hazarde) nie sú spôsobilé privodiť nenapraviteľný následok, a taktiež ústavný súd nemal vtomto štádiu konania dostatočné informácie, aby dospel k záveru, že aplikáciounamietaných ustanovení by mohlo dôjsť k ohrozeniu základných práv a slobôdgarantovaných ústavou.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2016

Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky