Prihlásiť sa
ECLIECLI:SK:USSR:2016:PL.US.27.2014.1
Dátum rozhodnutia19.11.2014
SúdÚstavný súd Slovenskej republiky
Spisová značkaPL. ÚS 27/2014
Zdroj (PDF)www.ustavnysud.sk
Forma rozhodnutiaUznesenie
Heslásúlad právnych predpisov, dôchodok-starobný, práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na primerané hmotné zabezpečenie, diskriminácia-zákaz, dôchodok-zmluva o dôchodku, práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok
Citované predpisy 461/2003 Z. z.: § 167
43/2004 Z. z.: § 31, § 33, § 33a, § 46, § 46e, § 46f
Citujú toto (ÚS) PL. ÚS 12/2016

Text rozhodnutia

Uznesenie
Ústavný súd Slovenskej republiky
sp.zn.: PL. ÚS 27/2014
datum: 19.11.2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 27/2014-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. novembra 2014v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, PetraBrňáka, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Marianny Mochnáčovej a Ladislava Oroszapredbežne prerokoval návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,zastúpených advokátom JUDr. Jozefom Zámožíkom, PhD., Hlavná 31, Trnava, na začatiekonania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 32, § 33a § 46f zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplneníniektorých zákonov v znení zákona č. 183/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákonč. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,a súlade § 167 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisovs čl. 12 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky p r i j í m ana ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 3. októbra 2014doručený návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len„navrhovatelia“ alebo „skupina 30 poslancov“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade § 32, § 33 a § 46fzákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorýchzákonov (ďalej len „zákon o starobnom dôchodkovom sporení“) v znení zákona č. 183/2014Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporenía o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa meniaa dopĺňajú niektoré zákony, a o súlade § 167 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistenív znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) s čl. 12 ods. 2a čl. 20 ods. 1 ústavy. Prílohou návrhu je písomné splnomocnenie navrhovateľov preadvokáta JUDr. Jozefa Zámožíka, PhD., na ich zastupovanie v konaní pred ústavným súdomopatrené ich podpismi (návrh na začatie konania je síce opatrený podpismi 34 poslancov,avšak splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom je opatrené podpismi30 poslancov).

Navrhovatelia uviedli, že Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národnárada“) na svojej 35. schôdzi schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákono starobnom dôchodkovom sporení. Schválený zákon bol uverejnený v Zbierke zákonovSlovenskej republiky pod č. 183/2014 Z. z. (ďalej len „zákon č. 183/2014 Z. z.“) a nanovozadefinoval tri rôzne spôsoby výplaty starobného dôchodku a predčasného starobnéhodôchodku, a to: (i) doživotný dôchodok, (ii) dočasný dôchodok a (iii) programový výber.Zákon č. 183/2014 Z. z. nadobudol účinnosť od 1. júla 2014, resp. niektoré jeho ustanovenianadobudnú účinnosť od 1. januára 2015. Spoločne s namietanými ustanoveniami zákonao starobnom dôchodkovom sporení je podľa názoru navrhovateľov potrebné posúdiť ajprotiústavnosť inštitútu rezervného garančného fondu podľa § 167 zákona o sociálnompoistení.

Navrhovatelia vo vzťahu k namietanému nesúladu § 32 zákona o starobnomdôchodkovom sporení s označenými článkami ústavy uviedli, že pokiaľ „je na rozhodnutí poistiteľa (ktorý stanovuje najnižšiu sumu, ktorú je ochotný vyplácať), či bude sporiteľ poberať starobný dôchodok formou doživotného dôchodku“ , uvedený stav „je možné považovať za znevýhodňujúci (diskriminačný), a to na základe jeho iného postavenia v systéme starobného dôchodkového sporenia v ktorom je sporiteľovi prostredníctvom certifikátu, čiže elektronického potvrdenia o sume zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu sporiteľa v eurách ku dňu odpísania dôchodkových jednotiek z osobného dôchodkového účtu sporiteľa určené, či má nárok na výplatu starobného dôchodku formou doživotného dôchodku alebo nie. Skupina nízkopríjmových sporiteľov týmto nastavením podmienok vyplácania doživotného dôchodku tak stratí možnosť získať nasporené peniaze práve touto formou výplaty starobného dôchodku.“ . Uvedená právnaúprava je podľa navrhovateľov v rozpore s čl. 12 ods. 2 ústavy, pretože je obmedzujúcaa diskriminačná k značnej časti sporiteľov. Jediná prípustná forma diskriminácie je možnálen vtedy, ak je dostatočne odôvodnená verejnými hodnotami a ak pri stanovení práva povinností skupine osôb zákonodarca nepostupoval so zjavnou svojvôľou. V prípadeobmedzenia prístupu nízkopríjmových sporiteľov k výplate starobného dôchodku formoudoživotného dôchodku takéto obmedzovanie nie je dostatočne odôvodnené.

Z ustanovenia § 32 zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý upravuje ajdedenie nevyplatených nasporených úspor sporiteľa, podľa názoru navrhovateľov vyplývaaj rozpor s čl. 20 ods. 1 ústavy, keďže uvedené ustanovenie ustanovuje, že pokiaľ „sporiteľ splní podmienky na výplatu starobného dôchodku formou doživotného dôchodku, uzavrie s poisťovateľom zmluvu o poistení dôchodku a následne zomrie po siedmych rokoch (84 mesiacov) od začatia poberania mesačnej výplaty dôchodku, tak zvyšné nasporené úspory presahujúce sumu 84 mesačných súm doživotného dôchodku sa nestávajú predmetom dedenia podľa Občianskeho zákonníka a ani nie sú poukázané oprávnenej osobe v zmysle § 40a zákona o starobnom dôchodkovom sporení“ . Predmetom dedenia sastávajú tieto sumy len vtedy, ak sporiteľ zomrie pred tým, ako mu bude vyplatených 84mesačných súm doživotného dôchodku (obdobie 7 rokov).

Podľa navrhovateľov by predmetom dedenia mala byť „Aktuálna hodnota osobného dôchodkového účtu zomretého sporiteľa, a to ku dňu smrti sporiteľa starobného dôchodku, ak sporiteľ v zmluve neurčil inú oprávnenú osobu, ktorej majú byť po jeho smrti vyplatené v celej zostávajúcej výške (tohto názoru je pritom aj dostupná právna literatúra, ktorá má za to, že aktuálna hodnota osobného dôchodkového účtu zomretého sporiteľa ku dňu smrti je predmetom dedenia)“ . Pre porovnanie navrhovatelia poukázali na znenie zákonao starobnom dôchodkovom sporení pred nadobudnutím platnosti zákona č. 183/2014 Z. z.,v zmysle ktorého sa za predmet dedenia považoval aktuálny zostatok účtu ku dňu smrtisporiteľa. Novozavedenou úpravou dedenia podľa navrhovateľov hrozí, že ústavou zaručenéprávo dediť podľa čl. 20 ods. 1 ústavy bude dedičovi upreté.

Ustanovenie § 32 zákona o starobnom dôchodkovom sporení podľa názorunavrhovateľov „pri voľbe výplaty starobného dôchodku formou doživotného dôchodku núti sporiteľa uzavrieť so životnou poisťovňou písomnú zmluvu o poistení dôchodku, ktorej súčasťou je aj samostatná a podľa navrhovateľov protiústavná úprava dedenia, ktorá sa obmedzuje na 84 mesačných súm dôchodkového sporenia, pričom z oficiálnych štatistík jednoznačne vyplýva, že drvivá väčšina sporiteľov sa dožije viac ako 84 mesiacov na dôchodku (t. j. 7 rokov života), čím stráca produkt obmedzeného resp. limitovaného dedenia takmer úplne svoje opodstatnenie. Takýto mechanizmus zavedený zákonom č. 183/2014 Z. z. obmedzuje sporiteľa na prístup k svojmu majetku ešte za života a po jeho smrti obmedzuje aj jeho dedičov v práve na dedenie tohto majetku.“ .

Navrhovatelia tiež uviedli, že ustanovením § 33 zákona o starobnom dôchodkovomsporení sa zavádza úplne nový inštitút dočasného dôchodku, v zmysle ktorého je táto formavýplaty starobného dôchodku vyplácaná poistiteľom iba počas doby dohodnutej v zmluveo poistení. Z uvedeného súčasne vyplýva, že ak sporiteľ zomrie počas dohodnutej dobyvyplácania starobného dôchodku, nevyplatená časť nasporenej sumy z tzv. II. piliera nie jepredmetom dedenia a ani nedochádza k jej výplate oprávnenej osobe určenej v zmluveo poistení dôchodku tak, ako to je v prípade doživotného starobného dôchodku. Zostatoknasporených prostriedkov sa stáva príjmom poisťovateľa (životnej poisťovne).Navrhovatelia sú toho názoru, že takéto obmedzenie dedenia je v rozpore s čl. 20 ods. 1ústavy.

Navrhovatelia ďalej poukazujú na protiústavnosť samotnej zmluvy o poistenídôchodku upravenej v § 46f zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorú budeuzatvárať poistiteľ (životná poisťovňa) a poistený (sporiteľ) pre účely vyplácaniastarobného dôchodku formou doživotného dôchodku alebo dočasného dôchodku.Z uvedeného ustanovenia podľa navrhovateľov vyplýva, že v prípade, ak sporiteľ splnípodmienky pre výber formy výplaty starobného dôchodku a rozhodne sa pre jednu z týchtoforiem, má povinnosť uzatvoriť so životnou poisťovňou zmluvu o poistení dôchodku.Uvedená povinnosť sa vzťahuje aj na „sporiteľov, ktorým nevznikol pôvodne nárok na výplatu starobného dôchodku formou dočasného dôchodku, ale požiadali Sociálnu poisťovňu o výplatu starobného dôchodku formou dočasného dôchodku (keďže každá poisťovňa je schopná vyplácať starobný dôchodok z II. piliera aspoň v minimálnej sume, ktorú si určí a zaeviduje do ponukového systému v zmysle ust. § 46e ods. 8 zákona č. 43/2004 Z. z.). Tento mechanizmus, ale nie je možné uplatniť pri doživotnom dôchodku, keďže pri výplate doživotného dôchodku nie je stanovená zákonná možnosť sporiteľa požiadať o túto formu výplaty starobného dôchodku v prípade, ak poistiteľ oznámi v deň vydania certifikátu cez ponukový systém, že ponuku doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku nevyhotoví z dôvodu, že suma uvedená v certifikáte nepostačuje ani na výplatu (i) doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku aspoň v minimálnej sume, ktorú určí poisťovateľ a zaeviduje do ponukového systému v zmysle § 46e ods. 8 zákona č. 43/2004 Z. z. alebo (ii) doživotného predčasného starobného dôchodku v sume potrebnej na splnenie podmienky podľa § 31 písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. [§ 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z.].

Z vyššie uvedeného vyplýva, že sporiteľ, ktorý nespĺňa podmienky na výplatu starobného dôchodku formou doživotného dôchodku nemá možnosť dohodnúť vyplácanie starobného dôchodku formou doživotného dôchodku, aj keď v prípade nesplnenia podmienok na výplatu starobného dôchodku formou dočasného dôchodku (§ 33 ods. 3 zákona č. 43/2004 Z. z.) a nesplnenia podmienok na výplatu starobného dôchodku formou programového výberu (§ 33a ods. 3 zákona č. 43/2004 Z. z.) zákon túto možnosť pripúšťa.“ .Uvedené obmedzenie možnosti sporiteľov dohodnúť si vyplácanie starobnéhodôchodku formou doživotného dôchodku aj bez splnenia podmienok jeho výplatyvyplývajúce z § 32 v spojitosti s § 33 ods. 3 a § 33a ods. 3 zákona o starobnomdôchodkovom sporení je podľa názoru navrhovateľov diskriminačné a protiústavné, pretožeje v rozpore s čl. 12 ods. 2 ústavy.

Navrhovatelia v súvislosti s povinnosťou uzatvoriť zmluvu o poistení dôchodkupoukazujú aj na z nej vyplývajúce oprávnenie životných poisťovní požadovať úhradujednorazového poistného za poistenie rizika dlhovekosti a smrti poisteného pri doživotnomdôchodku alebo za poistenie rizika dožitia pri dočasnom dôchodku z prostriedkov sporiteľa,čo je v neprospech sporiteľa. Podľa názoru navrhovateľov poisťovateľ nie je «oprávnený požadovať poistné za pokrytie rizika dožitia, nakoľko nejde v tomto prípade o náhodnú a nepredvídateľnú udalosť (rozdiel je poistenie dlhovekosti, ktoré zabezpečuje sporiteľovi, ktorý sa dožije „viac ako predpokladá poisťovňa“ neustále až do smrti výplatu starobného dôchodku). V prípade dočasného dôchodku však navrhovatelia považujú súčasnú právnu úpravu (po nadobudnutí účinnosti zákona č. 183/2014 Z. z.) za protiústavnú, nakoľko poistník je povinný platiť poistné za to, že sa dožije určitý vymedzený vopred dohodnutý čas (5, 7 alebo 10 rokov), pričom ak sa nedožije celého tohto výplatného obdobia, zvyšná suma sa stáva príjmom poistiteľa.» .

Vylúčenie možnosti dedenia nasporených nevyplatených súm odvedených do tzv.II. piliera v prípade uzavretia zmluvy o poistení dôchodku, na základe ktorej sa vyplácadočasný dôchodok alebo obmedzenie ich prevodu oprávnenej osobe určenej v zmluveo poistení dôchodku vyplývajúce z ustanovení § 46f zákona o starobnom dôchodkovomsporení, je preto podľa navrhovateľov v rozpore s čl. 20 ods. 1 ústavy.

Navrhovatelia súčasne namietajú aj protiústavnosť právnej úpravy rezervného fondusolidarity upraveného v § 167 zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného ustanovenia, akoaj z ustanovenia § 121 zákona o starobnom dôchodkovom sporení, na ktoré sa § 167 ods. 1zákona o starobnom dôchodkovom sporení odvoláva, vyplýva, že odvod sporiteľov do tzv.I. piliera vo výške 4,75 % z vymeriavacieho základu (sadzba poistného do rezervnéhofondu) je podľa názoru navrhovateľov potrebné posudzovať ako odvod, ktorý by mal byťsúčasťou poistného na starobné poistenie a mal by mať vplyv na výšku dôchodkovýchdávok poskytovaných z tzv. I. piliera. Napriek tomu tento odvod nie je zohľadňovanýpri výpočte výšky dôchodkovej dávky konkrétneho sporiteľa, ale je použitý na úhradudávok, na ktorých úhradu nie je dostatok finančných prostriedkov v príslušnom základnomfonde a na úhradu škody spôsobenej dôchodkovou správcovskou spoločnosťoua depozitárom, hoci tieto by mali byť hradené zo štátneho rozpočtu. Navrhovatelia vyslovilinázor, v zmysle ktorého nie je udržateľné, aby sa „sporitelia povinne skladali Sociálnej poisťovni na úhradu nedostatku finančných prostriedkov spôsobených zlým hospodárením“ alebo uhrádzali škody, ktoré spôsobili svojimi nezákonnými rozhodnutiami a postupmidôchodkové správcovské spoločnosti. Navrhovatelia sa preto domnievajú, že právna úpravarezervného fondu uvedená v § 167 zákona o starobnom dôchodkovom sporení je v rozpores právom vlastniť majetok zaručeným čl. 20 ods. 1 ústavy.

Navrhovatelia na základe uvedených skutočností navrhli, aby ústavný súd nálezomtakto rozhodol:

„Ustanovenia § 32, § 33 a § 46f zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 183/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a ustanovenie § 167 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s ustanoveniami článku 12 ods. 2 a článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“

II.

Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy rozhoduje ústavný súd o súlade zákonovs ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlasnárodná rada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.Podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní predním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) ústavný súd začne konanie ak návrh podá najmenej pätina poslancov Národnej radySlovenskej republiky.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)zástupca.

Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a)až písm. f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnympredpisom vyššej právnej sily, môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania.

Podľa § 37 ods. 3 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okremvšeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať

a) označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily sanamieta, s vyjadrením, či navrhovateľ napáda predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti,prípadne v jednotlivom ustanovení,

b) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanoveniealebo označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia, s ktorýmnapadnutý predpis nie je v súlade.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonao ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie súdôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde predbežne prerokoval návrhskupiny 30 poslancov a dospel k názoru, že návrh spĺňa náležitosti ustanovené v § 20 a § 37ods. 3 zákona o ústavnom súde, ako aj procesné podmienky, za ktorých ústavný súd môževec prerokovať a rozhodnúť o nej. Na základe týchto skutočností ústavný súd rozhodolo prijatí návrhu na ďalšie konanie (§ 25 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. novembra 2014

Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky