| ECLI | ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.2.2016.1 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 02.03.2016 |
| Súd | Ústavný súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | PL. ÚS 2/2016 |
| Zdroj (PDF) | www.ustavnysud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
| Heslá | súlad právnych predpisov, voľby, volebné právo-obmedzenie, konanie-splnenie podmienok konania, konanie pred ústavným súdom-dočasné opatrenie, volebné právo-aktívne, volebné právo-obmedzenie, voľby |
| Citované predpisy |
180/2014 Zb.: § 4 180/2014 Z. z.: § 4 |
| Citované rozhodnutia | PL. ÚS 6/08, PL. ÚS 5/2014, PL. ÚS 40/2014, PL. ÚS 40/2015 |
Uznesenie Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn.: PL. ÚS 2/2016 datum: 02.03.2016 SLOVENSKÁ REPUBLIKA U Z N E S E N I E Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 2/2016-17 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2016 v plénezloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej (sudkyňaspravodajkyňa), Ľudmily Gajdošíkovej, Milana Ľalíka, Marianny Mochnáčovej, LajosaMészárosa, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval návrh verejnejochrankyne práv na začatie konania o súlade § 4 písm. b) zákona č. 180/2014 Z. z.o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 2 ods. 1 v spojení s čl. 30 ods. 1 prvouvetou a ods. 3 prvou vetou Ústavy Slovenskej republiky, čl. 3 Dodatkového protokoluk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 25 písm. a)a b) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a takto r o z h o d o l : 1. Návrh verejnej ochrankyne práv na začatie konania o súlade § 4 písm. b) zákonač. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 2 ods. 1 v spojenís čl. 30 ods. 1 prvou vetou a ods. 3 prvou vetou Ústavy Slovenskej republiky, čl. 3Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 25písm. a) a b) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právachp r i j í m ana ďalšie konanie. 2. Návrhu na pozastavenie účinnosti § 4 písm. b) zákona č. 180/2014 Z. z.o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov n e v y h o v u j e. O d ô v o d n e n i e : I. 1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 18. februára2016 doručený návrh verejnej ochrankyne práv (ďalej aj „navrhovateľka“) na začatiekonania o súlade § 4 písm. b) zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebnéhopráva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon o podmienkach výkonu volebného práva“ alebo „volebný zákon“) s ustanoveniamičl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 2 ods. 1 v spojení s čl. 30 ods. 1 prvou vetou a čl. 30 ods. 3prvou vetou Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 3 Dodatkového protokoluk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dodatkovýprotokol“), ako aj s čl. 25 písm. a) a b) Medzinárodného paktu o občianskych a politickýchprávach (ďalej aj,,medzinárodný pakt“). 2. Navrhovateľka svoj návrh na začatie konania odôvodňuje takto: «Môj vzťah k riešeniu problému v tejto konkrétnej veci je založený písomným podnetom, ktorý obdržala Kancelária verejného ochrancu dňa 13. januára 2016 od,... Dňa 13.januára 2016 obdržala Kancelária verejného ochrancu práv písomný podnet od,. Podnecovateľ sa nachádza v ÚVTOS, kde vykonáva trest odňatia slobody pre obzvlášť závažný zločin. Podnecovateľ vo svojom podnete poukazuje na skutočnosti z roku 2014, keď mu Okrsková volebná komisia v zmysle vtedy platného a účinného zákona č. 331/2003 Zb. zákon o voľbách do Európskeho parlamentu neumožnila zúčastniť sa na voľbe do Európskeho parlamentu. Dôvodom pre toto vylúčenie bol práve fakt, že podnecovateľ je vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za obzvlášť závažný zločin. Z toho istého dôvodu mu v roku 2014 Okrsková volebná komisia odoprela aj účasť na priamej voľbe prezidenta Slovenskej republiky, a to údajne na základe vtedy platného a účinného zákona č. 333/2004 Zb. zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Nakoľko osoby vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý im bol uložený za spáchanie obzvlášť závažného zločinu, sú aj v zmysle platného a účinného zákona o podmienkach výkonu volebného práva aj naďalej vylúčené z aktívneho volebného práva, podnecovateľ sa na mňa obrátil so žiadosťou, aby som využila svoje ústavné oprávnenie a obrátila sa na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) s návrhom na začatie konania podľa čl. 125 ústavy.» 3. V odôvodnení svojho návrhu navrhovateľka ďalej uvádza, že napadnutéustanovenie § 4 písm. b) je súčasťou zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorýbol na základe návrhu vlády Slovenskej republiky schválený Národnou radou Slovenskejrepubliky (ďalej aj,,národná rada“) 29. mája 2014. Pôvodný text § 4 vládneho návrhu zákona však znel: „ Prekážkou práva voliť je na základe osobitného predpisu ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia.“ V dôvodovej správe sa k navrhovanému zneniu konštatovalo: „Podmienky obmedzenia volebného práva upravuje navrhovaný zákon v súlade s čl. 3 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a čl. 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Navrhovaná úprava výslovne upravuje ako prekážku aktívneho volebného práva pre všetky druhy volieb len obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia.“ Výsledkom prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej radySlovenskej republiky v druhom čítaní bol pozmeňujúci a doplňujúci návrh Výboru Národnejrady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet (tlač č. 659), ktorý v čl. I navrhol zmenua doplnenie § 4 vládneho návrhu volebného zákona v tomto znení: „§ 4 Prekážky práva voliť Prekážkou práva voliť je a) zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia, b) výkon trestu odňatia slobody uložený za spáchanie obzvlášť závažného zločinu, c) pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.“ Odôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu podľa navrhovateľky len stručnekonštatovalo: „V nadväznosti na rozpravu v prvom čítaní navrhujem do zákona zakotviť ďalšiu prekážku aktívneho volebného práva. Doterajšie zákony takúto prekážku ustanovovali. Zastávam názor, že ten, kto sa dopustí zločinu, za ktorý súd ukladá spravidla vysoké tresty odňatia slobody, nemá mať právo podieľať sa na správe vecí verejných voľbou zástupcov ľudu . “ 4. Navrhovateľka konštatuje, že zákon o podmienkach výkonu volebného práva,ktorý komplexne upravuje voľby do národnej rady, voľby do Európskeho parlamentu,voľbu prezidenta, ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, voľbydo orgánov územnej samosprávy a spôsob vykonania referenda vyhláseného podľa čl. 93 ažčl. 99 ústavy, prevzal podmienky obmedzenia volebného práva doslovne z predchádzajúcichprávnych úprav zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskejrepubliky v znení neskorších predpisov, zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbáchdo Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej radyč. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisova zákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplneníObčianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Za paradoxnú navrhovateľkav tejto súvislosti považuje skutočnosť, že uvedené obmedzenie volebného právaneobsahovala úprava volieb prezidenta Slovenskej republiky v zákone č. 46/1999 Z. z.o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolanía o doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, no na základenapadnutej právnej úpravy zákona o podmienkach výkonu volebného práva sa totoobmedzenie vzťahuje aj na túto voľbu. Zákonodarca tak podľa navrhovateľky urobil „bez uvedenia legitímneho cieľa resp. bez odôvodnenia tohto obmedzenia relevantným verejným záujmom“. 5. K namietanému nesúladu napadnutého ustanovenia zákona o podmienkach výkonuvolebného práva s čl. 30 ods. 1 prvou vetou ústavy a čl. 30 ods. 3 prvou vetou ústavy, čl. 3dodatkového protokolu a s čl. 25 písm. a) a b) medzinárodného paktu navrhovateľkauvádza: « Podľa judikatúry ESĽP právo voliť nie je výsada, ktorá by patrila iba určitým privilegovaným skupinám. Základným princípom demokratického štátu je volebné právo, ktoré je všeobecné, t.j. prislúcha každému bez rozdielu postavenia. Je síce pravda, že l. 30 ods. 3 druhá veta ústavy oprávňuje zákonodarcu, aby podmienky volebného práva upravil zákonom a ani ESĽP nevníma právo voliť ako právo absolútne a výslovne pripúšťa, že štáty disponujú určitou voľnou úvahou, v rámci ktorej sú oprávnené dotvárať podmienky výkonu volebného práva . Na druhej strane však ESĽP jasne uvádza, že rámec voľnej úvahy, ktorým štáty disponujú nie je absolútny a vše obsiahly. V prvom rade, akékoľvek obmedzenia volebného práva musia sledovať legitímny cieľ a akékoľvek prijaté opatrenia musia byť primerané vo vzťahu k sledovanému cieľu. Predovšetkým, akékoľvek podmienky výkonu volebného práva nesmú zmariť slobodnú vôľu ľudu pri voľbe zákonodarcu. Všetky obmedzenia musia byť zamerané na zaistenie integrity a efektivity volieb, a to tak, aby prostredníctvom všeobecných volieb mohla byť identifikovaná vôľa ľudu. Opierajúc sa o právny názor ESĽP Ústavný súd pri aplikácií čl. 30 ods. 1, 3 a 4 ústavy a čl. 31 ústavy taktiež vychádza z všeobecnej zásady, že volebné právo je obmedziteľné za podmienok ustanovených v čl. 13 ods. 2, 3 a 4 ústavy. Podľa Ústavného súdu: „V demokratickom štáte, kde je volebné právo všeobecné, musí pre každé jeho obmedzenie a zvlášť pre čo i len dočasné odňatie možnosti jeho výkonu existovať a byť deklarovaný legitímny cieľ spočívajúci v dôležitom verejnom záujme. Na takéto odňatie práva sa vzťahuje princíp proporcionality“. V súvislosti s obmedzením aktívneho volebného práva osobám vo výkone trestu odňatia slobody sa Ústavný súd už v minulosti vyjadril, že podľa jeho názoru neexistuje žiadny relevantný verejný záujem smerujúci k tomu, aby im bol odopretý výkon aktívneho volebného práva vo voľbách do Národnej rady. Tento argument podporuje aj skutočnosť, že organizačno-technické zabezpečenie výkonu volebného práva nie je spojené s ohrozením žiadneho verejného záujmu. Vzhľadom na to, že výkon volebného práva je aj podľa v súčasnosti platnej legislatívy zabezpečovaný priamo v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody v spolupráci s okrskovou volebnou komisiou, som presvedčená, že za daných podmienok jednak neexistuje žiaden legitímny dôvod a ani cieľ, ktorý by ospravedlňoval prekážku vo výkone aktívneho volebného práva pre osoby, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody. Navyše prijaté opatrenie neobstojí v teste proporcionality, nakoľko výkon volebného práva osobami vo výkone trestu, ktorý im bol uložený za obzvlášť závažný zločin, nie je spojené s ohrozením žiadneho verejného záujmu. V neposlednom rade pokladám za potrebné zdôrazniť, Že život osôb vo výkone trestu odňatia slobody je, aj napriek ich obmedzenej osobnej slobode, priamo ovplyvňovaný činnosťou Národnej rady ako aj Európskeho parlamentu. Táto skutočnosť tvorí aj v judikatúre ESĽP jednu z rozhodujúcich podmienok pri skúmaní, či bolo alebo nebolo porušené právo na slobodné voľby upravené v čl. 3 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V prípade, že sa jedná o orgán, ktorého rozhodnutia sa priamo dotýkajú osôb namietajúcich porušenie svojho práva, ESĽP sa prikláňa na stranu o najširšieho volebného práva. Napadnuté ustanovenie zákona o podmienkach výkonu volebného práva nie je podľa môjho názoru ani v súlade so záväzkami, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (vyhl. č. 120/1976 Zb.)... V zmysle všeobecného výkladu č. 25(57), ktorý bol prijatý Výborom OSN pre ľudské práva 12. júla 1996 „sú štáty v rámci ich spravodajskej povinnosti povinné indikovať legislatívne akty, na základe ktorých môžu byť občania zbavení práva voliť. Dôvody pre odňatie práva voliť majú byť objektívne a rozumné. V prípade, že dôvodom pre obmedzenie volebného práva je odsúdenie za trestný čin, toto obmedzenie by malo byť primerané vo vzťahu k trestnému činu a trestu. Osoby, ktoré boli pozbavené osobnej slobody, ale ktoré neboli odsúdené by nemali byť zbavené volebného práva“. Ako som poukázala vyššie, prekážka v práve voliť, ktorú obsahuje súčasné znenie zákona o podmienkach výkonu volebného práva nie je ani primeraná, nakoľko nediferencuje za aký typ obzvlášť závažného zločinu je postihnutá osoba vo výkone trestu odňatia slobody a či výkon aktívneho volebného práva takouto osobou môže ohroziť chránený verejný záujem. Na základe týchto argumentov som presvedčená, že napadnuté ustanovenie § 4 písm. b) zákona č. 180/2014 Zb. o podmienkach výkonu volebného práva v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 prvá veta, s čl. 2 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 30 ods. 1 prvá veta a čl. 30 ods. 3 prvá veta ústavy a s čl. 3 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 25 písm. a) a b) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.» 6. K namietanému rozporu napadnutého ustanovenia zákona o podmienkach výkonuvolebného práva s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a s čl. 2 ods. 1 ústavy navrhovateľka v návrhuuvádza: « Je nesporné, že právny štát je charakterizovaný dodržiavaním určitých všeobecných zásad medzi ktoré patrí „inter alia“ aj dodržiavanie základných práv a slobôd a princíp proporcionality. Princíp proporcionality vyžaduje, aby bol jednotlivec chránený pred zbytočnými zásahmi verejnej moci. Ak už je zásah do jeho ústavných práv nevyhnutný, musí mať zákonný podklad, musí byť dostatočne určitý čo do obsahu, predmetu, účelu a rozsahu, aby ho občan dokázal jasne rozpoznať. Ako uvádzam vyššie v tomto návrhu, som presvedčená, že ust. § 4 písm. b) zákona o podmienkach výkonu volebného práva nemožno ospravedlniť žiadnym legitímnym verejným záujmom. Obmedzenie aktívneho volebného práva osobám vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý im bol uložený za obzvlášť závažný zločin, zároveň nepovažujem za primerané opatrenie. V tejto súvislosti pokladám za potrebné opätovne zdôrazniť, že zákonodarca svoje rozhodnutie nijakým spôsobom neodôvodnil a už vôbec neuviedol, akému účelu resp. na ochranu akého verejného záujmu má slúžiť... K podobnému záveru v konečnom dôsledku dospel aj Ústavný súd v náleze ÚS PL. 6/08 z 11 februára 2009, v ktorom konštatoval: „... v demokratickom a právnom štáte je neprípustné, aby bola akákoľvek veľká skupina občanov alebo čo i len jeden občan bez závažného verejného záujmu vylúčená z volieb a zároveň jej bolo odopreté na určitú dobu vykonávať jedno z jej ústavou garantovaných práv, ak k takémuto opatreniu neexistuje legitímny cieľ (ciele) a súčasne nie sú s jeho prípadným odstránením ohrozené iné dôležité verejné záujmy“. » Z ustanoveniačl.2ods.1ústavyjepodľanavrhovateľkyzrejmé,že „v demokratickom a právnom štáte pochádza štátna moc od občanov. Ak je teda niektorému občanovi alebo dokonca celej skupine občanov neoprávnene odňaté aktívne volebné právo, dochádza podľa môjho názoru automaticky aj k porušeniu čl. 2 ods. 1 ústavy. Rovnaký názor vyslovil aj Ústavný súd v náleze ÚS PL. 6/08 z 11. februára 2009. Podľa Ústavného súdu, ustanovenia čl. 30 ods. 1 prvá veta ústavy a čl. 30 ods. 3 prvá veta ústavy organicky nadväzujú na ústavný princíp suverenity ľudu vyjadrený v čl. 2 ods. 1 ústavy, ktorý je nerozlučne spätý s podstatou demokratického štátu. Preto porušením týchto ustanovení dochádza zároveň aj k porušeniu l. 2 ods. 1 ústavy. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody som toho názoru, že napadnuté ustanovenie zákona o podmienkach výkonu volebného práva je v rozpore s čl. 1 ods. 1 prvá veta a s čl. 2 ods. 1 ústavy.“. 7. Na základe uvedeného navrhovateľka navrhuje, aby ústavný súd podľa čl. 125ods. 1 písm. a) ústavy a § 37 až § 41b zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) vydal tento nález: « Ustanovenie § 4 písm. b) zákona č. 180/2014 Zb. o podmienkach výkonu volebného práva v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o podmienkach výkonu volebného práva“) nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 prvá veta, s čl. 2 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 30 ods. 1 prvá veta a čl. 30 ods. 3 prvá veta ústavy, s l. 3 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 25 písm. a) a b) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach . » Zároveň navrhovateľka navrhuje, aby ústavný súd v súlade s čl. 125 ods. 2 ústavya § 38 ods. 2 zákona o ústavnom súde „pozastavil účinnosť ustanovenia § 4 písm. b) zákona o podmienkach výkonu volebného práva“. Návrh na pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia navrhovateľkaodôvodňuje skutočnosťou, že voľby do národnej rady sa uskutočnia 5. marca 2016, a pretoak by ústavný súd neskôr vyhovel jej návrhu a zároveň by nepozastavil účinnosťnapadnutého ustanovenia, mala by táto skutočnosť za následok neodstrániteľný zásahdo základného práva dotknutých osôb podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety a ods. 3 prvej vetyústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a čl. 2 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 3 dodatkovéhoprotokolu a čl. 25 písm. a) a b) medzinárodného paktu. II. 8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochranyústavnosti. 9. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonovs ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlasnárodná rada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. 10. Podľa čl. 125 ods. 2 ústavy ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľaodseku 1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadneniektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné právaa slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. 11. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. g) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrhverejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1, ak ichďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské právaa základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republikaratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. 12. Podľa čl. 151a ods. 2 ústavy verejný ochranca práv môže predložiť ústavnémusúdu návrh na začatie konania podľa čl. 125, ak všeobecne záväzný právny predpis porušujezákladné právo alebo slobodu priznanú fyzickej osobe alebo právnickej osobe. 13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobekonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. 14. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania saústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca. 15. Podľa § 37 ods. 3 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okremvšeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať a) označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily sanamieta, s vyjadrením, či navrhovateľ napáda predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti,prípadne v jednotlivom ustanovení, b) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanoveniealebo označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia, s ktorýmnapadnutý predpis nie je v súlade. 16. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežneprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. 17. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený. 18. Podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa návrh neodložil aleboneodmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uzneseniao prijatí návrhu. 19. Podľa § 4 písm. b) zákona o podmienkach výkonu volebného práva prekážkoupráva voliť je výkon trestu odňatia slobody uložený za spáchanie obzvlášť závažnéhozločinu. 20. Podľa čl. 1 ods. 1 prvej vety ústavy Slovenská republika je zvrchovaný,demokratický a právny štát. 21. Podľa čl. 2 ods. 1 ústavy štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajúprostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. 22. Podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy občania majú právo zúčastňovať sana správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. 23. Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy volebné právo je všeobecné, rovné a priamea vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon. 24. Podľa čl. 3 dodatkového protokolu vysoké zmluvné strany sa zaväzujú konaťv rozumných intervaloch slobodné voľby s tajným hlasovaním za podmienok, ktorézabezpečia slobodné vyjadrenie názorov ľudu pri voľbe zákonodarného zboru. 25. Podľa čl. 25 písm. a) a b) medzinárodného paktu každý občan má právoa možnosť bez akýchkoľvek rozdielov uvedených v článku 2 (podľa rasy, farby, pohlavia,náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu,majetku, rodu alebo iného postavenia, pozn.) a bez neodôvodnených obmedzení: a) zúčastňovať sa na vedení verejných záležitostí priamo alebo prostredníctvomslobodne volených zástupcov; b) voliť a byť volený v pravidelných voľbách, ktoré sa budú konať na základevšeobecného a rovného hlasovacieho práva, tajným hlasovaním zabezpečujúcim sloboduhlasovania. III. 26. Ústavný súd návrh navrhovateľky predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutípléna ústavného súdu podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde. 27. Z citovaného čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy vyplýva, že do právomoci ústavnéhosúdu patrí rozhodovanie o súlade zákonov s ústavou a s kvalifikovanými medzinárodnýmizmluvami. 28. Splnenie procesnej podmienky podania návrhu procesne aktívne legitimovanýmsubjektom posudzoval ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou týkajúcou sapodávania návrhov na konanie o súlade právnych predpisov verejným ochrancom práv(napr. PL. ÚS 5/2014, PL. ÚS 40/2014, PL. ÚS 40/2015). 29. Ústavný súd v uznesení vo veci sp. zn. PL. ÚS 5/2014 dospel k záveru,že na rozdiel od iných procesne legitimovaných subjektov podľa čl. 130 ods. 1 ústavyverejný ochranca práv môže namietať neústavnosť len takého zákona, ktorý upravujezákladné práva a slobody a ktorého aplikácia pripadá do úvahy vo veci, ktorú preskúmavav konaní o podnete právnickej alebo fyzickej osoby alebo z vlastnej iniciatívy bez podnetu,ale v súvislosti s konkrétnou svojou činnosťou v rámci ústavou zverenej právomoci. 30. Podľa ústavného súdu (PL. ÚS 40/2014) kontrola ústavnosti právnych predpisovje najtypickejšou kompetenciou ústavných súdov, a to bez ohľadu na to, či ide o kontrolukonkrétnu alebo abstraktnú. Konkrétna kontrola ústavnosti je v našom priestore známa skôrv súvislosti s rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov [pozri čl. 144 ods. 2 ústavyosobitne slovné spojenie „ktoré sa týka prejednávanej veci“ a § 18 ods. 1 písm. d) zákonao ústavnom súde], kedy súd v súvislosti s rozhodovaním o konkrétnej veci môže prerušiťkonanie a predložiť vec ústavnému súdu. Naproti tomu pri abstraktnej kontrole noriem jenapadnutý právny predpis preskúmavaný bez priamej súvislosti s konkrétnym prípadomaplikácie tohto predpisu. Postavenie verejného ochrancu práv v Slovenskej republike je de constitutione lata viac podobné súdom ako iným aktérom, najmä politickej povahy (skupinaposlancov, prezident či vláda). Podľa ústavného súdu aj preto ústavodarca v čl. 151a ods. 2ústavy podmienil oprávnenie verejného ochrancu práv podať návrh podľa čl. 125 ústavyspôsobom, „ak všeobecne záväzný právny predpis porušuje základné právo alebo slobodupriznanú fyzickej osobe alebo právnickej osobe“. 31. To znamená, že pre prijatie návrhu navrhovateľky na ďalšie konanie je potrebné,aby navrhovateľka preukázala svoj vzťah k riešeniu problému v konkrétnej veci, v ktorejpodala návrh na vyslovenie nesúladu právnej normy podľa čl. 125 ods. 1 ústavy a § 37zákona o ústavnom súde. Inak ústavný súd návrh odmietne podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde ako podaný zjavne neoprávnenou osobou (PL. ÚS 5/2014). 32. Z listinných dôkazov pripojených navrhovateľkou k návrhu vyplýva, že svojnávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy zakladána podnete podanom konkrétnou fyzickou osobou vykonávajúcou trest odňatia slobodyza spáchanie obzvlášť závažného zločinu, ktorý jej bol doručený 13. januára 2016. Autorpodnetu sa počas výkonu trestu v priebehu roka 2014 domáhal umožnenia výkonuvolebného práva vo voľbách do Európskej parlamentu a vo voľbách prezidenta. V obochprípadoch mu bol výkon aktívneho volebného práva okrskovou volebnou komisiouodopretý s poukazom na v tom čase platné ustanovenia príslušných právnych predpisovs tým, že v jeho prípade predstavuje výkon trestu odňatia slobody uloženého za obzvlášťzávažný zločin prekážku práva voliť. Tieto skutkové okolnosti potvrdzuje vyjadrenieÚstavu na výkon trestu odňatia slobody vzo 16. februára 2016, v ktorom siautor podnetu uložený trest odpykáva. Autor podnetu namieta, že takáto prekážka výkonuvolebného práva je v rozpore s nálezom ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 6/08 z 11. februára2009 a porušuje jeho základné práva zaručené ústavou. Nová právna úprava podmienokvýkonu volebného práva obsiahnutá v § 4 písm. b) zákona o podmienkach výkonuvolebného práva pritom sporné obmedzenie práva voliť z dôvodu výkonu trestu odňatiaslobody uloženého za obzvlášť závažný zločin opätovne prevzala. Autor podnetu sa pretou verejnej ochrankyne práv domáha „využitia všetkých dostupných právnych prostriedkov na dosiahnutie zrušenia sporného ustanovenia“ s poukazom na to, že iné právneprostriedky nápravy v danom prípade neexistujú. 33. Z ustanovenia § 4 písm. b) zákona o podmienkach výkonu volebného práva jezrejmé, že jeho obsahom je úprava prekážok výkonu volebného práva, ktoré je akozákladné, resp. ľudské právo zaručené v čl. 30 ods. 1 a 3 ústavy, ako aj v čl. 3 dodatkovéhoprotokolu a v čl. 25 písm. a) a b) medzinárodného paktu. Podnet adresovaný verejnejochrankyni práv v danom prípade spĺňa náležitosti kvalifikovaného podnetu v zmysle § 13a nasl. zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov.Návrh navrhovateľky na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1ústavy je preto v posudzovanom prípade potrebné považovať za návrh spĺňajúci vymedzenéústavné požiadavky aktívnej legitimácie verejného ochrancu práv, keďže súvisíso základnou ústavnou právomocou verejného ochrancu práv spočívajúcou v ochranekonkrétnych, a nie abstraktných práv fyzických a právnických osôb. 34. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatoval, že návrh bol podanýaktívne legitimovaným subjektom v súlade s čl. 130 ods. 1 písm. g) v spojení s čl. 151aods. 2 ústavy. 35. Návrh podľa názoru ústavného súdu spĺňa taktiež predpísané náležitosti návrhuna začatie konania ustanovené v § 20 a § 37 ods. 3 zákona o ústavnom súde. 36. Ústavný súd po preskúmaní návrhu na začatie konania nezistil žiadne dôvodyna jeho odmietnutie v rámci predbežného prerokovania a dospel k záveru, že spĺňa všetkyústavou a zákonom o ústavnom súde predpísané predpoklady na jeho prijatie na ďalšiekonanie (§ 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde), preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode1 výroku tohto uznesenia. Posúdenie súladu napadnutého ustanovenia § 4 písm. b) zákonao podmienkach výkonu volebného práva s ustanoveniami ústavy, dodatkového protokolua medzinárodného paktu označenými navrhovateľom bude predmetom konania vo vecisamej. IV. 37. Ústavný súd nevyhovel návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutéhoustanovenia § 4 písm. b) zákona o podmienkach výkonu volebného práva. 38. Účelom inštitútu pozastavenia účinnosti právnych predpisov (alebo ichjednotlivých ustanovení), ktorých súlad s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnouzmluvou má byť predmetom posúdenia v konaní podľa čl. 125 ústavy, je zaistenie účinneja efektívnej ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) v súlade so zásadami vyplývajúcimiz princípu právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy). 39. V záujme rešpektovania požiadaviek obsiahnutých v princípe právneho štátu jepri tomto type rozhodnutia potrebné zachovať primeranú rovnováhu medzi požiadavkouúčinného a neodkladného opatrenia v prospech ochrany základných práv a slobôd aleboochrany iného verejného záujmu vymedzeného v čl. 125 ods. 2 ústavy relevantnéhoz hľadiska ochrany ústavnosti, resp. ústavných hodnôt na jednej strane a požiadavkourešpektovania zákonodarnej moci (vzhľadom na ústavný princíp deľby moci) a s ňousúvisiacej prezumpcie ústavnosti právnych predpisov na strane druhej. 40. V posudzovanom prípade sa navyše návrh na pozastavenie účinnosti právnehopredpisu týka ustanovenia volebného zákona, pričom bol podaný v čase bezprostrednepredchádzajúcom termínu konania volieb (návrh bol ústavnému súdu doručený 18. februára2016) aj napriek tomu, že napadnuté ustanovenie zákona o podmienkach výkonu volebnéhopráva je súčasťou tohto právneho predpisu od jeho schválenia národnou radou a obdobnáprávna úprava bola súčasťou aj predchádzajúcich právnych predpisov (ako to napokonvyplýva aj z obsahu samotného návrhu). Navrhovateľkou akcentovaný záujem na ochranezákladných práv skupiny fyzických osôb, ktorá by mohla byť napadnutým ustanovenímzákona o podmienkach výkonu volebného práva dotknutá, sa tak nevyhnutne dostávado kolízie s ústavnou požiadavkou zaistenia integrity a nerušeného priebehu volebnéhoprocesu vyplývajúcou z princípu suverenity ľudu, pretože akýkoľvek mocenský zásahústavného súdu do volebných pravidiel v takom krátkom období bezprostrednepredchádzajúcom samotnému hlasovaniu by nevyhnutne vyvolal ich narušenie.V posudzovanom prípade je to nepochybné už len s ohľadom na fakt, že zohľadneniepozastavenia účinnosti napadnutého ustanovenia zákona o podmienkach výkonu volebnéhopráva by si vyžiadalo nadväzne vykonanie ďalších nezanedbateľných opatrení organizačnej,technickej a právnej povahy, ktorých úspešná realizácia je vzhľadom na štádium prípravyvolebného procesu otázna. 41. Ústavný súd považuje v tejto súvislosti za potrebné poznamenať, že priakomkoľvek výkone svojej právomoci, ak sa dotýka volieb, je pri zásahoch do priebehualebo výsledku volieb zdržanlivý s ohľadom na fundamentálny štrukturálny význam tohtoinštitútu v demokraticky usporiadanej spoločnosti, keďže prostredníctvom neho dochádzak periodickej obnove demokratickej legitimity štátnej (verejnej) moci a k realizáciiuž spomenutého ústavného princípu suverenity ľudu (čl. 2 ods. 1 ústavy). V konanívo volebných veciach (čl. 129 ods. 2 ústavy) sa tento prístup prejavuje napr. tým, že ústavnýsúd zasiahne do volebného výsledku (zruší výsledok volieb alebo ich vyhlási za neplatné)len prípade takých závažných pochybení, ktoré sú vzhľadom na svoju intenzitu a rozsahspôsobilé spochybniť výsledok volieb ako demokraticky a legitímne prejavenej vôlevoličov. 42. Pri posudzovaní návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutého ustanoveniazákona o podmienkach výkonu volebného práva bolo potrebné taktiež prihliadnuť na to,že prípadné ohrozenie integrity a nerušeného priebehu volebného procesu mocenskýmzásahom ústavného súdu v takých pokročilých štádiách volebného procesu by mohlopredstavovať negatívny zásah do základného práva ostatných skupín voličov zúčastňovať sana správe verejných vecí slobodnou voľbou svojich zástupcov. Samotné ohrozeniezákladných práv skupiny fyzických osôb dotknutej napadnutým ustanovením zákonao podmienkach výkonu volebného práva pritom navrhovateľka odôvodňuje v zásadehypoteticky, t. j. tým, že k neodstrániteľnému porušeniu základných práv dôjde „... v prípade, že ústavný súd neskôr vyhovie môjmu návrhu...“. Aj napriek tomu, že návrhobsahuje argumentáciu, ktorú nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú, čo vyjadrujevýrok ústavného súdu o jeho prijatí na ďalšie konanie, opodstatnenosť argumentovobsiahnutých v návrhu je potrebné starostlivo preskúmať v ďalšom štádiu konaniaa konečný výsledok rozhodnutia ústavného súdu nemožno v danej fáze konania (v rámcipredbežného prerokovania) prejudikovať. 43.Vzhľadomnauvedenéskutočnostidospelústavnýsúdk záveru,že v posudzovanom prípade prevažuje z hľadiska požiadaviek týkajúcich sa ochranyústavnosti záujem na ponechaní účinnosti napadnutého ustanovenia právneho predpisu,ktorého namietaný nesúlad s ústavou a medzinárodnými ľudsko-právnymi zmluvami budepredmetom posúdenia zo strany ústavného súdu v konaní o prijatom návrhu. 44. Ústavný súd preto návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia§ 4 písm. b) zákona o podmienkach výkonu volebného práva nevyhovel a rozhodol tak, akoje to uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 2. marca 2016
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky