Prihlásiť sa
ECLIECLI:SK:USSR:2016:3.US.351.2016.1
Dátum rozhodnutia31.05.2016
SúdÚstavný súd Slovenskej republiky
Spisová značkaIII. ÚS 351/2016
Zdroj (PDF)www.ustavnysud.sk
Forma rozhodnutiaUznesenie
Heslápreskúmanie rozhodnutia súdov, konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom, účastník konania-vedľajší účastník konania, arbitrárnosť, vykonateľnosť-odklad, rozhodnutie-odôvodnenie
Citované predpisy 99/1963 Zb.: § 250b
Citované rozhodnutia III. ÚS 351/2016

Text rozhodnutia

Uznesenie
Ústavný súd Slovenskej republiky
sp.zn.: III. ÚS 351/2016
datum: 31.05.2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 351/2016-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2016predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Feiglerov dom, a. s., Dorastenecká10082/46, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou SKLEGAL, s. r. o., Mostová 2,Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Milan Banas, ktorou namietaporušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a porušenie čl. 20 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konanívedenom pod sp. zn. 2 S 176/2015 a jeho uznesením z 21. decembra 2015, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť spoločnosti Feiglerov dom, a. s., p r i j í m a na ďalšie konanie.

2.O d k l a d ávykonateľnosť uznesenia Krajského súdu v Bratislaveč. k. 2 S 176/2015-83 z 21. decembra 2015 v časti výroku, ktorým Krajský súd v BratislaveodložilvykonateľnosťrozhodnutiamestskejčastiBratislava-StaréMestosp. zn. 591/42341/2014/STA/Ors z 29. septembra 2014, do právoplatnosti rozhodnutiaÚstavného súdu Slovenskej republiky vo veci samej.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. februára2016 doručená sťažnosť spoločnosti Feiglerov dom, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorounamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej len „dohovor“) a porušenie čl. 20 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 Dodatkovéhoprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dodatkovýprotokol“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konanívedenom pod sp. zn. 2 S 176/2015 a jeho uznesením z 21. decembra 2015.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je stavebníčkou stavby „Prestavba bytového domu, “ , o ktorej umiestnení v územnom konaní rozhodla mestskáčasť Bratislava-Ružinov rozhodnutím sp. zn. SÚ-2009/21577/6495-3/Hor/Pix zo 17. júna2009 (ďalej len „územné rozhodnutie“), pričom ju ako stavbu „Nadstavba a prístavba objektu - bytový dom na “ v stavebnom konaní povolilamestská časť Bratislava-Staré Mesto rozhodnutím sp. zn.591/42341/2014/STA/Orsz 29. septembra 2014 (ďalej aj „stavebné rozhodnutie“). Po právoplatnosti stavebnéhorozhodnutia stavebníčka začala s realizáciou stavby.

Žalobou doručenou krajskému súdu 10. augusta 2015 sa tretia osoba, spoločnosť,(ďalej len „žalobkyňa“), domáhalapreskúmania zákonnosti stavebného rozhodnutia namietajúc, že jej ako subjektu, ktorý malbyť účastníkom dotknutého stavebného konania, nebolo stavebné rozhodnutie riadnedoručené, a súčasne žiadala odloženie vykonateľnosti tohto rozhodnutia.

Ako z uznesenia krajského súdu vyplýva, tento uložil mestskej časti Bratislava-StaréMesto (ďalej aj „stavebný úrad“) povinnosť žalobkyni stavebné rozhodnutie v lehote 20 dnídoručiť a odložil vykonateľnosť tohto rozhodnutia.

Krajský súd dôvodil, že v tomto štádiu konania sa zaoberal výlučne otázkamikľúčovými pre aplikáciu § 250b ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),t. j. najmä statusom žalobkyne ako opomenutého účastníka. Uviedol, že túto otázkuposudzoval bez toho, aby si vyžiadal administratívny spis vo veci, považujúc za dostatočnépodklady skutočnosti tvrdené žalobkyňou v jej žalobe, napadnuté stavebné rozhodnutiea územné rozhodnutie. Bol toho názoru, že žalobkyňa splnila podmienky účastníctvav stavebnom konaní a napadnuté rozhodnutie jej malo byť doručené do vlastných rúk, čovyvodil tiež zo skutočnosti, že pôvodný vlastník nehnuteľností [spoločnosť

, (bez uvedenia vzťahu k sťažovateľke alebo žalobkyni, pozn.)],bol účastníkom územného konania a územné rozhodnutie mu bolo doručované do vlastnýchrúk.

K spôsobu doručovania, kedy stavebný úrad v stavebnom konaní zvolil doručovanieverejnou vyhláškou, krajský súd uviedol: „Nie je možné tolerovať, aby stavebný úrad (z pohľadu práv účastníka je irelevantné, že išlo o dva stavebné úrady) ohľadne tej istej stavby a bez podstatnej zmeny okolností, raz doručoval písomnosti do vlastných rúk a inokedy použil verejnú vyhlášku, o ktorej sa prakticky nikto nikdy nedozvie, pretože správny orgán písomnosť vyvesí iba na svojej úradnej tabuli a ešte na úradnej tabuli na svojej internetovej stránke, pričom nemožno reálne očakávať, že účastníci konania budú tieto pravidelne navštevovať. Povinnosťou správneho orgánu je postupovať tak, aby sa o veci (písomnosti) dozvedel čo najväčší počet účastníkov a nie, aby o nej nikto nevedel, resp. sa o nej dozvedel len nepatrný počet účastníkov. Ak by v danej veci aj boli splnené podmienky pre doručovanie verejnou vyhláškou (avšak tieto splnené neboli), žalovaný mal v zmysle zásady zákonnosti a transparentnosti zverejniť písomnosť napr. na dočasnej úradnej tabuli na mieste stavby, čo by viac zabezpečilo dostupnosť doručovanej písomnosti.“ Dospelk záveru, že v danej veci neboli splnené podmienky pre doručovanie stavebnéhorozhodnutia verejnou vyhláškou.

Návrhu žalobkyne na odklad vykonateľnosti podľa § 250c ods. 1 OSP krajský súdvyhovel skonštatujúc, že žalobkyňa poukázala na viaceré nedostatky pri uskutočňovanístavby (okrem iného namietala opomenutie tienenia susedných nezastavaných parciel)s tým, že neodloženie vykonateľnosti stavebného rozhodnutia „by malo za následok dokončenie stavby, čím by žalobcom namietané nedostatky stratili de facto svoju relevanciu a došlo by k neposkytnutiu spravodlivej ochrany jeho právam pred nepriaznivými účinkami formálne právoplatného rozhodnutia žalovaného. Žalobcovi by v dôsledku pokračujúceho výkonu napadnutého rozhodnutia vznikla závažná ujma. Ak by stavebník stavbu celkom dokončil, ďalšie konanie by bolo zrejme zbytočné a bolo by možné hovoriť o tom, že neskorá spravodlivosť nie je spravodlivosťou.“.

Porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľkavidela v tom, že krajský súd nepostupoval nestranne a nezávisle, v konaní bol na stranežalobkyne a rozhodol na základe jej tvrdení, ktoré sťažovateľka označila za nepravdivé aúčelové, pričom tieto nekonfrontoval s obsahom správnych spisov, ktoré si vôbecnevyžiadal. Vydaním uznesenia tak poskytol ochranu výlučne právom chránených záujmovžalobkyne, ktorá jej v podstate ani neprináleží.

Sťažovateľka poukázala na to, že hoci predmetné uznesenie krajského súdu nie jemeritórnym rozhodnutím, zasahuje do jej základných práv a slobôd. Zdôraznila, že okreminého sa krajský súd pred vydaním uznesenia vôbec nezaoberal dopadom odkladuvykonateľnosti staveného rozhodnutia. Krajský súd mal podľa jej názoru zisťovať, čiposkytnutím takejto ochrany práv a právom chráneným záujmom žalobkyne nedôjdek zásahu do práv sťažovateľky, ktorá, ako vyplýva z uznesenia krajského súdu, bolaúčastníčkou konania pred ním vedeným. Tým, že krajský súd nedal sťažovateľke žiadnumožnosť vyjadriť sa k návrhu žalobkyne na odklad vykonateľnosti pred jeho povolením,mal sa dopustiť porušenia jej práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na ochranu vlastníctva podľačl. 20 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 dodatkového protokolu sťažovateľka uviedla,že krajskému súdu mohlo byť vzhľadom na uplynutú dobu od právoplatnosti stavebnéhorozhodnutia zrejmé, že v čase jeho rozhodovania už na stavbe budú vykonané rozsiahlestavebné práce, konkrétne je „stavba... pred dokončením hrubej stavby a 27 z 28 bytových jednotiek, ktoré sa v stavbe nachádzajú bolo už predaných klientom... V prípade, ak stavba ostane v takomto stave, hrozia škody v dôsledku poveternostných vplyvov a staticky nezabezpečených prvkov nielen na samotnej stavbe, ale môžu spôsobiť škodu na zdraví a majetku tretích osôb, vrátane majetku spoločnosti.“.

Keďže sťažovateľka bola toho názoru, že uznesenie vykazuje znaky nezákonnéhorozhodnutia a jeho ďalším výkonom jej vzniká reálne väčšia ujma, než aká môže teoretickyvzniknúť iným subjektom, podala súčasne so sťažnosťou aj návrh na nariadenie dočasnéhoopatrenia podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorým byústavný súd odložil vykonateľnosť uznesenia vo výroku, ktorým krajský súd odložilvykonateľnosť stavebného rozhodnutia, a to až do rozhodnutia o jej sťažnosti. Zdôraznila,že ďalší výkon uznesenia bude mať vzhľadom na zastavenú výstavbu stavby „Nadstavba a prístavba objektu - bytový dom, na “ nepriaznivé aždeštrukčné následky. Dodala, že vydaním navrhovaného dočasného opatrenia nehrozí tretímosobám vznik žiadnej ujmy, a to ani žalobkyni, ale bude poskytnutá ochrana majetku, životaa zdravia aj tretím osobám.

Zastavenie projektu a stavebných prác v poslednom štádiu realizácie projektu akonásledok napadnutého uznesenia má podľa sťažovateľky až likvidačný účinok a zároveň jespôsobilé podstatne ovplyvniť jej povesť a jej meno na relevantnom trhu, keďžev konečnom dôsledku môže byť vnímaná ako neseriózna a nedôveryhodná. Je preto tohonázoru, že porušenie jej práv na súdnu a inú právnu ochranu a práva pokojne užívať majetokje takej povahy, že jej prináleží poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia (§ 56ods. 4 zákona o ústavnom súde), ktoré si vo výške 50 000 eur súčasne uplatnila.

Na základe vyššie uvedených skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd jejsťažnosť predbežne prerokoval, túto prijal na ďalšie konania, návrhu na nariadeniedočasného opatrenia vyhovel a vydal nasledovné uznesenie:

„Ústavný súd Slovenskej republiky odkladá vykonateľnosť uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. 2S 176/2015-83 o preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 591/42341/2014/STA/Ors zo dňa 29.09.2014 a o postupe podľa § 250b ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a to v časti jeho výroku, ktorým Krajský súd v Bratislave odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia č. 591/42341/2014/STA/Ors zo dňa 29.09.2014“.

Vo veci samej sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd jej sťažnosti vyhovel a vydalnasledovný nález:

1. Základné právo Sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu (článok 46 Ústavy Slovenskej republiky) bolo porušené Uznesením, t. j. rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. 2 S 176/2015-83 o preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 591/42341/2014/STA/Ors zo dňa 29.09.2014 a o postupe podľa § 250b ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

2. Základné právo Sťažovateľa vlastniť majetok a nakladať sním (článok 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a jeho práva pokojne užívať svoj majetok (článok 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) bolo porušené Uznesením, t. j. rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. 2 S 176/2015-83 o preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 591/42341/2014/STA/Ors zo dňa 29.09.2014 a o postupe podľa § 250b ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje Uznesenie, t. j. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. 2 S 176/2015-83 o preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 591/42341/2014/STA/Ors zo dňa 29.09.2014 a o postupe podľa § 250b ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 50.000 EUR (päťdesiattisíc eur), Ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov po právoplatnosti tohto nálezu.

5. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Krajskému súdu v Bratislave povinnosť uhradiť Sťažovateľovi trovy konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky do 7 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každú sťažnosť predbežneprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnomprerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa § 250b ods. 2 OSP ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutiesprávneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať,súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovisprávne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súduje správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súduna rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súduna doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgáno tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí.

Hoci zákon výslovne neukladá súdu, akým spôsobom má overiť správnosť tvrdeniao tom, že osoba žalobcu je tzv. opomenutým účastníkom, krajský súd si tento záver urobillen na základe tvrdení žalobkyne v konaní ním vedenom a ňou predložených písomností.Pritom, ako z jeho uznesenia vyplýva, v tom čase už bola uznesením č. k. 2 S 176/2015-78z 30. novembra 2015 pribratá do konania sťažovateľka, ktorá je stavebníkom predmetnejstavby, ktorej vyjadrenie si súd nežiadal, resp. ak aj bolo podané, pri rozhodovanía posudzovaní veci ho nereflektoval.

Ako z uvedeného vyplýva, po predbežnom prerokovaní ústavný súd zistil, že v tejtoveci sú splnené všetky ústavné a zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti na ďalšiekonanie, a preto rozhodol o jej prijatí tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia (§ 25ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde). To, či možné pochybenie krajského súdu založiloporušenie sťažovateľkou označených práv, bude ústavný súd skúmať v ďalšom konanína základe pripojeného spisového materiálu a relevantných vyjadrení.

Podľa § 52 ods. 1 zákona o ústavnom súde podanie sťažnosti nemá odkladný účinok.Podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh sťažovateľarozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatnéhorozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejnýmzáujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahuneznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odloženívykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva aleboslobody sťažovateľa, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia,opatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia impriznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

Podľa § 52 ods. 3 zákona o ústavnom súde dočasné opatrenie zaniká najneskoršieprávoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršomzrušení.

Vzhľadom na povahu predmetu ochrany práv, ktoré sťažovateľka vo svojej sťažnostioznačila, ako aj z pripojených príloh vyplývajúcu skutočnosť, že dotknutá stavba, ktorejnadstavba a prístavba boli uznesením krajského súdu prerušené, je pamiatkovo chránenoubudovou v historickom centre hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a je potrebnék nej pristupovať s osobitnou starostlivosťou, ústavný súd dospel k záveru, že je dôležitýmverejným záujmom, aby výkon napadnutého rozhodnutia krajského súdu bol odložený.Z okolností predloženej veci intenzívne vyplýva, že ďalší výkon napadnutého rozhodnutiav časti odkladu vykonateľnosti stavebného rozhodnutia pre sťažovateľku znamená väčšiuujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení vykonateľnosti.

Nemožnoopomenúť,žeodkladvykonateľnostirozhodnutiapredstavujezabezpečovací procesný prostriedok. Základným účelom odkladu vykonateľnosti správnehorozhodnutia súdom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byťrešpektované aj základné práva toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto musí súddbať na to, aby rozhodnutím o odklade vykonateľnosti správneho rozhodnutia neporušilaj základné právo hmotného charakteru tretích osôb. Aj na vydanie rozhodnutia o odkladevykonateľnosti správneho rozhodnutia súdom sú kladené požiadavky, ktoré vyplývajúz práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Znamená to, že takéto rozhodnutiemusí mať napr. zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 ústavy) a nemôže byť prejavom svojvôle(čl. 1 ods. 1 ústavy).

Súčasne ústavný súd poukazuje na to, že dôvody, ktoré viedli krajský súd k tomutorozhodnutiu, najmä napr. „nedostatky pri uskutočňovaní stavby spôsobené predovšetkým skutočnosťou, že posudok v stavebnom konaní sa nezaoberal problematikou tienenia susedných nezastavaných parciel ako aj tým, že žalovaný nedodržal podmienku uvedenú v svetlotechnickej norme STN 730580-1 v znení zmeny 2, ktorou je vytvorenie dostatočného denného osvetlenia budov na dočasne nezastavaných stavebných parcelách“, sú vo svojejpodstate námietkami, ktorým v stavebnom konaní chýba relevancia, pretože možnénegatívne dopady plánovanej stavby na životné prostredie a na susediace nehnuteľnosti súpredmetom územného konania, ktoré bolo právoplatne skončené 30. júla 2007. Súčasnezákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v zneníneskorších predpisov neobsahuje § 66 ods. 4 písm. f), absenciu podrobností v zmyslektorého krajský súd stavebnému rozhodnutiu vytýka.

Už pri predbežnom preskúmaní nemôže ústavný súd vylúčiť arbitrárnosť sťažnosťounapadnutého rozhodnutia, kedy krajský súd napríklad síce prijal sťažovateľku do konania,no nijakým ďalším spôsobom s ňou nekonal. Ako už ústavný súd uviedol, to, či tento postupdosahuje intenzity porušenia základných práv sťažovateľky ňou označených, budepredmetom ďalšieho konania. Aktuálne však podľa názoru ústavného súdu postačuje na to,aby týmto právam a majetkovým hodnotám, ku ktorým sa viažu, poskytol ochranu v podobeodkladu vykonateľnosti uznesenia krajského súdu č. k. 2 S 176/2015-83 z 21. decembra2015 v časti výroku, ktorým krajský súd odložil vykonateľnosť rozhodnutia mestskej častiBratislava-Staré Mesto sp. zn. 591/42341/2014/STA/Ors z 29. septembra 2014.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2016

Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky