Prihlásiť sa
ECLIECLI:SK:USSR:2016:3.US.190.2016.1
Dátum rozhodnutia11.05.2016
SúdÚstavný súd Slovenskej republiky
Spisová značkaIII. ÚS 190/2016
Zdroj (PDF)www.ustavnysud.sk
Forma rozhodnutiaUznesenie
Heslápreskúmanie rozhodnutia súdov, exekúcia-exekučné konanie, dovolanie-prípustnosť, konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom, konanie pred ústavným súdom-dočasné opatrenie, exekúcia, dovolanie-prípustnosť, rozhodnutie-odôvodnenie, právna istota, rozhodcovské konanie-rozhodcovský súd
Citované predpisy 99/1963 Zb.: § 237

Text rozhodnutia

Uznesenie
Ústavný súd Slovenskej republiky
sp.zn.: III. ÚS 190/2016
datum: 11.05.2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 190/2016-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. mája 2016prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti AQUAPARK Poprad, s. r. o., Športová 1397/1,Poprad, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Lebovič, s. r. o., Mlynské nivy 73/a,Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. Filipa Leboviča, prenamietané porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 4 a čl. 47 ods. 3 ÚstavySlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.1 ECdo 74/2013 z 30. júla 2015 a takto

r o z h o d o l :

O d k l a d á vykonateľnosť uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.1 ECdo 74/2013 z 30. júla 2015 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. októbra2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti AQUAPARK Poprad, s. r. o.,Športová 1397/1, Poprad (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie základnýchpráv podľa čl. 46 ods. 1 a 4 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalejlen „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyššísúd“) sp. zn. 1 ECdo 74/2013 z 30. júla 2015 (ďalej aj „namietané rozhodnutie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v procesnom postavenípovinnej účastníčkou exekučného konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.7 Er 370/2010. Okresný súd Poprad svojím uznesením č. k. 7 Er 370/2010-472z 19. decembra 2011 vyhovel námietkam sťažovateľky (povinnej) proti exekúcii. Uzneseniesúdu prvého stupňa bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.20 CoE 60/2012, 20 CoE 65/2012 z 29. novembra 2012.

3. Oprávnený v exekučnom konaní podal proti uzneseniu Krajského súdu v Prešovez 29. novembra 2012 dovolanie v časti výroku o potvrdení uznesenia súdu prvého stupňao vyhovení námietkam proti exekúcii. Najvyšší súd o podanom dovolaní rozhodolnamietaným uznesením sp. zn. 1 ECdo 74/2013 z 30. júla 2015. Namietaným rozhodnutímnajvyšší súd ako súd dovolací zrušil uznesenie Krajského súdu v Prešove ako súduodvolacieho v časti výroku o potvrdení uznesenia súdu prvého stupňa o vyhovenínámietkam proti exekúcii a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie. Zrušenie uzneseniaodvolacieho súdu odôvodnil, ako uvádza sťažovateľka, v zásade tým, že «právne závery vyslovené odvolacím súdom sú nepreskúmateľné, odôvodnenie zmätočné, poukazy na súdne rozhodnutia neprislúchajúce a odôvodnenie rozhodnutia nereagujúce na zásadnú argumentáciu odvolateľa. V dôsledku toho mal odvolací súd svojím postupom odňať oprávnenému možnosť konať pred súdom. Na základe uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že v posudzovanej veci bola splnená podmienka prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 237 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom v čase podania dovolania (ďalej len „Občiansky súdny poriadok") a zároveň tým bola daná aj jeho dôvodnosť. Ďalšie námietky dovolateľa považoval najvyšší súd za právne bezvýznamné (str. 12 namietaného rozhodnutia).»

4. Ústavný súd uznesením sp. zn. III. ÚS 190/2016 zo 7. apríla 2016 sťažnosťsťažovateľky prijal na ďalšie konanie.

5. Sťažovateľka v sťažnosti žiada, aby ústavný súd rozhodol aj o odkladevykonateľnosti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 ECdo 74/2013 z 30. júla2015. Opodstatnenosť žiadosti o odklad vykonateľnosti odôvodňuje takto: „Zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu najvyšším súdom na základe namietaného rozhodnutia došlo fakticky k obnoveniu predtým právoplatne skončeného konania o námietkach proti exekúcii. Vzhľadom na tento charakter namietaného rozhodnutia by mal Krajský súd v Prešove teraz opätovne prejednať odvolanie podané oprávneným a opätovne o ňom rozhodnúť. Pokiaľ by toto rozhodnutie bolo vydané ešte pred rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky o tejto sťažnosti, mohol by nastať stav, keď síce namietané rozhodnutie najvyššieho súdu bude zrušené, ale medzitým bude na jeho základe vydané iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Tým by vznikol na strane sťažovateľa stav výraznej právnej neistoty. Podľa názoru sťažovateľa je preto odôvodnená potreba odkladu vykonateľnosti namietaného rozhodnutia, čím sa zabezpečí, že všeobecné súdy nebudú až do meritórneho rozhodnutia o tejto sťažnosti pokračovať v konaní vo veci samej.“

II.

6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochranyústavnosti.

7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdmôže na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosťnapadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie jev rozpore s dôležitým verejným záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia,opatrenia alebo iného zásahu neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môževzniknúť iným osobám pri odložení vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľasťažovateľa porušil základné práva alebo slobody sťažovateľa, aby sa dočasne zdržalvykonávania právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobámuloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným rozhodnutím,opatrením alebo iným zásahom.

10. Právna úprava dočasného opatrenia začlenená systematicky do šiesteho oddieludruhej hlavy tretej časti zákona o ústavnom súde (konanie o sťažnostiach fyzických osôba právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy a konanie o sťažnostiach orgánov územnejsamosprávy podľa čl. 127a ústavy) primárne reflektuje právny stav, podľa ktorého ústavnýsúd pri svojom rozhodovaní nie je viazaný žiadnou lehotou, a preto je potrebnéajs ohľadom na možnosť dlhšieho trvania rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti fyzickejosoby alebo právnickej osobyposkytnúť potrebnú predbežnú ochranu ohrozeným právamsťažovateľa.

11. Ústavný súd po preskúmaní obsahu napadnutého uznesenia najvyššieho súdua dôvodov sťažnosti dospel k záveru, že sťažovateľka osvedčila existenciu predpokladov nazabezpečenie toho, aby sa prípadný výsledok konania pred ústavným súdom nezmarilv dôsledku napadnutého uznesenia, ktorým najvyšší súd v časti zrušil uznesenie Krajskéhosúdu v Prešove a v rozsahu zrušenia vec vrátil vec Krajskému súdu v Prešove na ďalšiekonanie. Bez tohto zabezpečovacieho prostriedku by totiž podľa názoru ústavného súdumohlo dôjsť v prípade vyslovenia neústavnosti napadnutého uznesenia najvyššieho súduk vážnej ujme na strane sťažovateľky, ktorá by bola väčšia než ujma, ktorá by prípadnemohla vzniknúť následkom odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Návrhsťažovateľky na rozhodnutie o dočasnom opatrení v tejto časti nie je v rozpore s dôležitýmverejným záujmom.

12. Inak povedané, ústavný súd preskúmal návrh sťažovateľky na odloženievykonateľnosti označeného uznesenia najvyššieho súdu a dospel k záveru, že tento návrhnie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom a spĺňa aj ďalšie podmienky ustanovenév § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde (majúc na zreteli ujmu, ktorá by sťažovateľke mohlavzniknúť výkonom rozhodnutia najvyššieho súdu, v pomere k ujme, ktorá môže vzniknúťtretím osobám pri odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia).

13. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd v súlade s citovaným § 52 ods. 2 zákonao ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, t. j. odložilvykonateľnosť napadnutého uznesenia najvyššieho súdu.

14. Uložené dočasné opatrenie podľa § 52 ods. 3 zákona o ústavnom súde zaniknenajneskoršie ex lege nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo vecisamej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom zrušení. Podľa § 52 ods. 4 zákonao ústavnom súde dočasné opatrenie možno zrušiť aj bez návrhu, ak pominú dôvody, prektoré sa nariadilo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. mája 2016

Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky