| ECLI | ECLI:SK:USSR:2016:2.US.59.1998.1 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 04.11.1998 |
| Súd | Ústavný súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | II. ÚS 59/98 |
| Zdroj (PDF) | www.ustavnysud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
| Heslá | prieťahy |
Uznesenie Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn.: II. ÚS 59/98 datum: 04.11.1998 SLOVENSKÁ REPUBLIKA U Z N E S E N I E Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 59/98 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 1998 predbežne prerokoval podnet ⬛⬛⬛⬛ t. č. bytom v, zastúpeného JUDr. Elenou Ľalíkovou, komerčnou právničkou, Bratislava, na začatie konania pre porušenie čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a takto r o z h o d o l : Podnet ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e : Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) dostal 7. septembra 1998 podnet ⬛⬛⬛⬛ zastúpeného JUDr. Elenou Ľalíkovou, na začatie konania pre porušenie práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti sa vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa tvrdení právnej zástupkyne predkladateľa podnetu k porušeniu práv podľa čl. 46 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy došlo v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 23 C 85/94, ktorý uznesením rozhodol o neprípustnosti dovolacieho konania v prejednávanej veci, v dôsledku čoho sa Najvyšší súd nezaoberal vecnou správnosťou rozsudku Okresného súdu v Trnave a Krajského súdu v Bratislave. Právna zástupkyňa predkladateľa podnetu uviedla, že k porušeniu práv podľa čl. 46 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy došlo v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 23 C 85/94, ktorý uznesením rozhodol o neprípustnosti dovolacieho konania v prejednávanej veci, v dôsledku čoho sa najvyšší súd nezaoberal vecnou správnosťou rozsudku Okresného súdu v Trnave a Krajského súdu v Bratislave. Právna zástupkyňa v podnete uviedla, že dovolací súd dospel v prejednávanej veci k nesprávnemu záveru o neprípustnosti dovolania, čo viedlo k nemožnosti preskúmania vecnej správnosti rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového súdu. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“. Ústavný súd si pre konanie vyžiadal kompletný spisový materiál z konania vo veci vedenej na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. 23 C 85/94, z ktorého zistil, že právo na prístup k súdu nebolo zmarené. Dňa 23. augusta 1994 podal ⬛⬛⬛⬛ na Okresný súd v Trnave žalobu o zaplatenie vkladu vloženého do činnosti M. A. M., spol. s r. o., v Trnave. Žaloba bola zamietnutá rozsudkom 23 C 85/94 zo 4. júla 1995, voči ktorému sa ⬛⬛⬛⬛ odvolal. Krajský súd Bratislava odvolaniu vyhovel, uznesením 11 Co 410/95 zo 14. februára 1996 rozsudok Okresného súdu v Trnave zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s poukazom, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav. Okresný súd vec opätovne prerokoval a po doplnení dôkazov rozsudkom z 1. augusta 1996 rozhodol, že návrh zamieta. Navrhovateľ sa proti tomuto rozsudku prostredníctvom právnej zástupkyne odvolal. Krajský súd v Bratislave rozsudkom Z-2-11 Co 445/96-177 z 5. júna 1997 rozsudok súdu I. stupňa potvrdil. Proti tomuto rozsudku podala právna zástupkyňa žalobcu dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie uznesením pod č. 23 C 85/94 z 21. apríla 1998 proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave odmietol. ⬛⬛⬛⬛ súdu nepredložil ani nenavrhol dôkazy o tom, že vo veci nekonal nestranný súd. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.“ Verejné prerokovanie v prítomnosti účastníka konania je právom, ktoré sa zaručuje len každému, o koho práve alebo povinnosti nestranný a nezávislý súd rozhoduje vo veci samej. Takú povahu nemá rozhodovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorej tento orgán súdnej moci preskúmava, či sú splnené zákonom ustanovené podmienky pre uskutočnenie konania o dovolaní podľa § 236 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Na základe uvedených skutočností dospel ústavný súd k záveru, že k porušeniu práv predkladateľa podnetu nedošlo, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 4. novembra 1998 JUDr. Ľubomír D o b r í k predseda senátu
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky