Prihlásiť sa
ECLIECLI:SK:USSR:2016:2.US.41.1998.1
Dátum rozhodnutia26.08.1998
SúdÚstavný súd Slovenskej republiky
Spisová značkaII. ÚS 41/98
Zdroj (PDF)www.ustavnysud.sk
Forma rozhodnutiaUznesenie
Hesláprieťahy
Citujú toto (ÚS) IV. ÚS 351/2025, I. ÚS 704/2025, I. ÚS 499/2025, I. ÚS 376/2025, I. ÚS 330/2025, III. ÚS 679/2024, I. ÚS 186/2025, II. ÚS 97/2024, I. ÚS 520/2024, I. ÚS 274/2024, IV. ÚS 331/2024, IV. ÚS 74/2024, IV. ÚS 529/2023, III. ÚS 278/2023, III. ÚS 51/2023, IV. ÚS 662/2022, III. ÚS 66/2023, IV. ÚS 497/2022, IV. ÚS 627/2022, I. ÚS 502/2022, IV. ÚS 572/2022, IV. ÚS 547/2022, IV. ÚS 342/2022, II. ÚS 270/2022, III. ÚS 422/2022, IV. ÚS 60/2022, IV. ÚS 178/2022, III. ÚS 630/2021, IV. ÚS 41/2021, IV. ÚS 371/2021, III. ÚS 269/2021, III. ÚS 402/2020, I. ÚS 6/2021, III. ÚS 422/2020, II. ÚS 426/2020, IV. ÚS 348/2020, IV. ÚS 112/2019, IV. ÚS 352/2020, I. ÚS 280/2020, III. ÚS 27/2020, II. ÚS 84/2020, I. ÚS 270/2018, III. ÚS 363/2018, I. ÚS 218/2018, I. ÚS 608/2017, I. ÚS 98/2017, IV. ÚS 17/2018, I. ÚS 578/2017, II. ÚS 700/2017, II. ÚS 441/2017, I. ÚS 287/2017, II. ÚS 583/2016, I. ÚS 387/2016, I. ÚS 99/2016, II. ÚS 106/2016, I. ÚS 562/2015, I. ÚS 333/2015, II. ÚS 215/2015, I. ÚS 713/2014, I. ÚS 519/2014, II. ÚS 491/2014, II. ÚS 514/2013, IV. ÚS 649/2013, II. ÚS 592/2012, II. ÚS 196/2013, III. ÚS 279/2013, I. ÚS 183/2013, I. ÚS 592/2012, III. ÚS 511/2011, I. ÚS 77/2010, III. ÚS 393/09, I. ÚS 306/09, II. ÚS 152/09, III. ÚS 77/09, I. ÚS 298/08, I. ÚS 11/08, I. ÚS 245/07, II. ÚS 93/07, II. ÚS 397/06, I. ÚS 361/06, I. ÚS 228/06, II. ÚS 195/05, II. ÚS 209/05, I. ÚS 276/05, III. ÚS 183/05, III. ÚS 40/05, III. ÚS 99/02, II. ÚS 20/02

Text rozhodnutia

Uznesenie
Ústavný súd Slovenskej republiky
sp.zn.: II. ÚS 41/98
datum: 26.08.1998

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 41/98

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. augusta 1998 vo veci podnetu ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛ na začatie konania o porušení čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky - Hlavnou vojenskou prokuratúrou Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Podnet ⬛⬛⬛⬛ na začatie konania o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Písomným podaním z 29. mája 1998 označeným ako „podnet“ sa domáha rozhodnutia ústavného súdu, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky - Hlavná vojenská prokuratúra, porušila jeho ústavné právo priznané článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keď o jeho písomnej sťažnosti na postup kpt. JUDr. Kamila Polčana, prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave, mu doteraz nedala odpoveď, hoci ide o sťažnosť z roku 1996.

Ústavný súd si vyžiadal spisy Generálnej prokuratúry - Hlavnej vojenskej prokuratúry Bratislava, sp. zn. Hn 3008/98, v ktorom, ako zbernom spise, sa nachádzajú aj materiály podriadených prokuratúr, Vyššej vojenskej prokuratúry v Trenčíne a Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave. Z obsahu týchto materiálov ústavný súd zistil, že dňa 3. augusta 1994 bol ⬛⬛⬛⬛ kpt. Kamilom Polčanom predvolaný na Vojenskú obvodnú prokuratúru v Bratislave ako svedok. Tvrdí to ⬛⬛⬛⬛ a nepopiera to ani zástupca hlavného vojenského prokurátora pplk. JUDr. Mikuláš Gardecký v písomnom podaní z 24. júla 1998 č. Hn 3008/98. ⬛⬛⬛⬛ bol predvolaný ako svedok vo veci podnetu. Z materiálu generálnej prokuratúry je preukázané, že Vojenská obvodná prokuratúra v Bratislave vykonávala preverovanie oznámenia. Nebolo ešte začaté trestné stíhanie. Išlo o činnosť prokurátora po prijatí oznámenia o skutočnostiach, ktoré mali nasvedčovať, že bol spáchaný trestný čin. Teda bol to postup prokurátora pred začatím trestného stíhania podľa § 158 Trestného poriadku.

Ústavný súd vyhodnotil takto zistený skutkový stav so zreteľom na ustanovenie § 158 Trestného poriadku a vyslovil právny názor, že postup prokurátora, aj keď predvolával ⬛⬛⬛⬛ za cieľom podania vysvetlenia ako svedka, nie je možné hodnotiť inak, ako postup pred začatím trestného stíhania. Nešlo ešte o konanie vo veci samej. To je hlavný problém, ktorý podľa názoru ústavného súdu treba predovšetkým vyriešiť, aby sa mohlo dospieť k tomu, či naozaj došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy zo strany generálnej prokuratúry. Podľa citovaného článku ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Tento článok možno použiť v konkrétnej veci, len ak ide o konanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní po začatí trestného stíhania (§ 160 a nasl. Trestného poriadku) a občan sa stáva účastníkom tohto konania buď ako obvinený alebo poškodený. Proti ⬛⬛⬛⬛ nebolo začaté trestné stíhanie. Prokurátor žiadal od neho len vysvetlenie podľa ust. § 158 Trestného poriadku. Nemožno si to vysvetľovať, že ide o jeho vec, keďže táto nebola prokurátorom takto označená. Preto aj keď podal sťažnosť proti postupu prokurátora v tom, že ho predvolával ako svedka, síce nesprávne, nedá sa z toho právne vyvodiť, že už sa začalo konanie, kde je účastníkom konania a že je možné dovolávať sa právnej ochrany, ktorú zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy. Ak nebolo začaté už spomínané konanie, podľa názoru súdu nemohlo dôjsť ani k porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy v tom, že generálna prokuratúra má zbytočné prieťahy.

V danom prípade treba vec posudzovať nie z hľadiska ústavnosti, ale z hľadiska zákonnosti, a to z pohľadu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach, kde sú upravené práva a povinnosti sťažovateľov i subjektov, proti ktorým smeruje sťažnosť a sú tam uvedené aj sankcie, ktoré možno uložiť zamestnancom subjektu, v ktorom sa prešetruje sťažnosť.

Ústavný súd vedený týmito úvahami a právnymi závermi, že nie je daná právomoc ústavného súdu konať o sťažnostiach podľa zákona č. 152/1998 Z. z, ako aj právnymi závermi, že pokiaľ nezačal kompetentný orgán vo veci konať a občan sa nestal účastníkom konania, nie je možné hovoriť o porušení čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Ústavný súd podnet ⬛⬛⬛⬛ prerokoval na neverejnom pojednávaní podľa ust. § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z. a keďže zistil, že podnet je zjavne neopodstatnený, podľa ust. § 25 ods. 2 citovaného zákona ho odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 1998

Za správnosť vyhotovenia: ⬛⬛⬛⬛ JUDr. Ľubomír D o b r í k

predseda senátu

Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky