Prihlásiť sa
ECLIECLI:SK:USSR:2016:1.US.62.1997.1
Dátum rozhodnutia08.10.1997
SúdÚstavný súd Slovenskej republiky
Spisová značkaI. ÚS 62/97
Zdroj (PDF)www.ustavnysud.sk
Forma rozhodnutiaUznesenie
Heslápreskúmanie rozhodnutia súdov
Citované rozhodnutia I. ÚS 20/97, I. ÚS 24/97, I. ÚS 53/96, I. ÚS 75/96
Citujú toto (NS) 3CdoR/9/2024, 6Cdo/134/2022, 6Cdo/135/2022, 2Cdo/184/2021, 2Cdo/119/2021, 7Cdo/94/2022, 9Cdo/305/2020, 9Cdo/321/2020, 9Cdo/269/2021, 4Obdo/58/2021, 4Cdo/145/2021, 9Cdo/176/2020, 4Cdo/246/2021, 4Cdo/122/2021, 8Cdo/186/2020, 8Cdo/44/2020, 8Cdo/75/2019, 8Cdo/14/2019, 8Cdo/32/2019, 4Cdo/72/2018, 5Cdo/27/2018, 8Cdo/15/2018, 1XObdo/249/2018, 5Cdo/137/2017, 1Obdo/44/2017, 1Obdo/35/2017, 1Obdo/49/2017, 2To/11/2016, 6Cdo/224/2016, 5Cdo/1281/2015, 7Cdo/154/2016, 8Cdo/33/2016, 4Cdo/588/2015, 4Cdo/722/2015
Citujú toto (ÚS) I. ÚS 669/2025, IV. ÚS 146/2026, III. ÚS 396/2025, I. ÚS 183/2025, I. ÚS 222/2025, IV. ÚS 65/2025, II. ÚS 350/2024, IV. ÚS 325/2024, II. ÚS 575/2023, IV. ÚS 631/2023, IV. ÚS 621/2023, I. ÚS 634/2023, II. ÚS 307/2023, IV. ÚS 187/2022, IV. ÚS 640/2022, III. ÚS 414/2022, IV. ÚS 462/2022, IV. ÚS 184/2022, I. ÚS 349/2021, IV. ÚS 234/2021, I. ÚS 474/2020, III. ÚS 168/2020, I. ÚS 518/2020, II. ÚS 272/2020, I. ÚS 476/2020, I. ÚS 347/2020, I. ÚS 447/2020, I. ÚS 396/2020, I. ÚS 391/2020, I. ÚS 73/2020, I. ÚS 304/2020, I. ÚS 303/2020, II. ÚS 78/2020, I. ÚS 283/2020, III. ÚS 114/2019, I. ÚS 404/2019, III. ÚS 247/2018, III. ÚS 91/2018, III. ÚS 47/2018, II. ÚS 566/2017, II. ÚS 392/2017, III. ÚS 232/2017, III. ÚS 268/2017, III. ÚS 335/2016, II. ÚS 330/2016

Text rozhodnutia

Uznesenie
Ústavný súd Slovenskej republiky
sp.zn.: I. ÚS 62/97
datum: 08.10.1997

I. ÚS 62/97

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu konanom 8. októbra 1997 predbežne prerokoval podnet ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛ vo veci porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cdo 103/96 a takto

r o z h o d o l :

1. Podnet ⬛⬛⬛⬛ v časti namietajúcej porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky u jeho syna ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a, pretože ho podala zjavne neoprávnená osoba.

2. Podnet ⬛⬛⬛⬛ v časti namietajúcej porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 21. mája 1997 doručené podanie ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛, so 6 prílohami. Navrhovateľ svoje podanie označil ako podnet v zmysle čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorom požadoval, aby ústavný súd posúdil: „či boli porušené moje ľudské práva garantované článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, prípadne článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach“, resp. požiadal „o ochranu ústavnosti, pretože v konaní, ktoré predchádzalo, ako aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR došlo k porušeniu článku 46 ods. 1 Ústavy SR“.

K porušeniu čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky podľa názoru navrhovateľa došlo postupom, ako aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho orgánu vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Cdo 103/96. Navrhovateľ k podnetu o. i. priložil aj rozsudok najvyššieho súdu v tejto veci z 20. februára 1997, v ktorom sú podľa jeho názoru: „obídené všetky konkrétne skutočnosti uvedené v mojom dovolaní zo dňa 4. 7. 1995, ktoré taktiež prikladám. Za závažné považujem ods. 2 na str. 10 rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorým dokladuje sfalšovanie zápisnice zo súdneho pojednávania 14. 12. 1994 na Krajskom súde v Bratislave. Môj syn odporca III. na súdnom pojednávaní nebol, o čom prikladám jeho písomné vyjadrenie zo dňa 6. 3. 1996. Písomné predvolanie mu nebolo doručené a bola mu odňatá možnosť konať pred súdom“.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky oprávnený konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich práv. Z konania o podnetoch nie je možné vylúčiť ani postup všeobecných súdov Slovenskej republiky pri rozhodovaní, pokiaľ v jeho dôsledku došlo k porušeniu základného práva alebo slobody fyzickej alebo právnickej osoby ako účastníka súdneho konania (čl. 46 až 50 Ústavy Slovenskej republiky) a pokiaľ tomuto základnému právu alebo slobode neposkytuje právnu ochranu iný orgán Slovenskej republiky formou opravného prostriedku. Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu ústavný súd skúma, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z., rovnako skúma, či neexistujú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Medzi podmienky, splnenie ktorých ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní každého podnetu, patria aj tie, či podnet podala oprávnená osoba a či nie je zjavne neopodstatnený. Ako ústavný súd už viackrát rozhodol v prípadoch podnetov fyzických alebo právnických osôb: „Jedným z dôvodov odmietnutia podnetu je jeho zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť v prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal pisateľ podnetu“ (I. ÚS 53/96, I. ÚS 62/96, I. ÚS 75/96, I. ÚS 20/97).

1. V časti namietajúcej porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky u syna navrhovateľa ⬛⬛⬛⬛ bol podnet odmietnutý, pretože ho podala zjavne neoprávnená osoba. V konaní o podnetoch podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky môžu navrhovatelia (fyzické alebo právnické osoby) namietať výlučne porušenie „svojich práv“. Keďže navrhovateľ v tejto časti svojho podnetu namietal porušenie iných ako svojich práv, bol podnet odmietnutý, pretože ho podala zjavne neoprávnená osoba.

2. Navrhovateľ ďalej namietal, že došlo aj k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. K jeho porušeniu malo dôjsť postupom, ako aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho, pretože tento „obišiel všetky konkrétne skutočnosti uvedené v mojom dovolaní zo dňa 4. júla 1995“. Ústavný súd Slovenskej republiky pri predbežnom prerokovaní tejto časti podnetu preskúmal, či uvedený postup Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je v príčinnej súvislosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a či nepreskúmaním celého petitu dovolania príslušným dovolacím súdom môže prísť k porušeniu práva na súdnu ochranu v zmysle citovaného článku ústavy a dospel k záveru, že tomu tak nie je. Článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje každému právo, aby sa zákonom ustanoveným postupom mohol domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Obsahom tohto základného práva je preto povinnosť súdu takémuto právu ochranu poskytnúť (neodňať), ak sú splnené všetky procesné podmienky súdneho konania. Ako uviedol ústavný súd už predtým: „K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky preto dochádza v prípade, keď sa „každý“ a zákonom ustanoveným postupom domáhal svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ale súdna ochrana tomuto právu napriek tomu poskytnutá nebola (I. ÚS 24/97). Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu o veci konať. Podľa právneho názoru ústavného súdu však navrhovateľovi ⬛⬛⬛⬛ súdna ochrana odopretá (odňatá) nebola, keďže mu bolo umožnené domáhať sa zákonom stanoveným postupom svojho práva ako na prvostupňovom, tak aj na odvolacom a napokon na dovolacom súde. Žiadny zo súdnych orgánov, na ktorý sa navrhovateľ postupne obrátil (Okresný súd Bratislava - vidiek ako súd prvostupňový, Krajský súd Bratislava ako súd odvolací a Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací) totiž navrhovateľovi neuprel možnosť domáhať sa svojho práva zákonom stanoveným postupom, naopak každý o jeho veci konal a aj rozhodol.

Hoci nesprávnym postupom súdov v takto začatých a prebiehajúcich súdnych konaniach môže dôjsť k porušeniu práva účastníkov súdneho konania na spravodlivý súdny proces (vrátane ich základných práv ako účastníkov súdneho konania), samotné konania a rozhodnutia súdov sú prejavom toho, že základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo rešpektované.

Vychádzajúc z uvedeného preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podnetu zistil, že neexistuje príčinná súvislosť medzi označeným postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý na základe dovolania navrhovateľa dovolacie konanie v jeho veci začal, vykonal a o nej aj rozhodol a jeho právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, porušenie ktorého pred ústavným súdom namietal. Z tohoto dôvodu bol podnet navrhovateľa v tejto časti odmietnutý ako zjavne neopodstatnený.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. októbra 1997

Za správnosť vyhotovenia: ⬛⬛⬛⬛ JUDr. Richard R a p a n t

predseda senátu

Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky