Prihlásiť sa
ECLIECLI:SK:USSR:2015:PL.US.62.2014.1
Dátum rozhodnutia25.02.2015
SúdÚstavný súd Slovenskej republiky
Spisová značkaPL. ÚS 62/2014
Zdroj (PDF)www.ustavnysud.sk
Forma rozhodnutiaUznesenie
Heslávolebné veci - komunálne
Citované predpisy 38/1993 Z. z.: § 36
114/1993 Z. z.: § 24
Citované rozhodnutia PL. ÚS 19/98, PL. ÚS 34/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 6/06, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 73/07, PL. ÚS 82/07, PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 12/2011, PL. ÚS 20/2011, PL. ÚS 40/2011, PL. ÚS 42/2011, PL. ÚS 78/2011, PL. ÚS 15/2013, PL. ÚS 66/2014, PL. ÚS 63/2014, PL. ÚS 64/2014, PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 21/94, PL. ÚS 3/99, PL. ÚS 50/99
Citujú toto (ÚS) PL. ÚS 53/2018, PL. ÚS 56/2018

Text rozhodnutia

Uznesenie
Ústavný súd Slovenskej republiky
sp.zn.: PL. ÚS 62/2014
datum: 25.02.2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 62/2014-96

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. februára 2015v pléne zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Ľubomíra Dobríka, ĽudmilyGajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, LadislavaOrosza (sudca spravodajca) a Rudolfa Tkáčika v konaní

o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátomJUDr. Jozefom Pojdákom, Sv. Cyrila a Metoda 842/12, Nová Dedinka, ktorou namietaneústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Vinodol konaných 15. novembra 2014,za účasti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a

o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, kandidátov na funkciu poslanca Obecného zastupiteľstvavo Vinodole, zastúpených advokátom JUDr. Jozefom Pojdákom, Advokátska kancelária,Sv. Cyrila a Metoda 842/12, Nová Dedinka, vo veci neústavnosti a nezákonnosti voliebposlancov Obecného zastupiteľstva obce Vinodol konaných 15. novembra 2014, za účasti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛,

; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola28. novembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalejlen „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Pojdákom, Sv. Cyrilaa Metoda 842/12, Nová Dedinka, vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti voliebstarostu obce Vinodol (ďalej aj „obec“) konaných 15. novembra 2014.

Zo sťažnosti a zápisnice miestnej volebnej komisie o celkovom výsledku voliebstarostu obce konaných 15. novembra 2014, ktorá tvorí prílohu k sťažnosti, vyplýva, žesťažovateľ kandidoval na funkciu starostu obce pod poradovým č. 1, pričom z celkovéhopočtu 1 062 platne odovzdaných hlasov získal 482 platných hlasov, čo predstavuje 45,39 %z celkového počtu platne odovzdaných hlasov, a preto je aktívne legitimovaný na podaniesťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v súlades § 59 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Za starostu obce bol zvolený ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „odporca“ alebo „zvolený starosta“), ktorý vo voľbách získal580 platných hlasov, t. j. o 98 viac hlasov ako sťažovateľ.

Dňa 28. novembra 2014 bola ústavnému súdu doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj„sťažovatelia na funkciu poslanca“ alebo „sťažovatelia v 1. až 6. rade“; všetci spolu ďalej aj„sťažovatelia“), kandidátov na funkciu poslanca Obecného zastupiteľstva vo Vinodole, ktoríako kandidátov, proti ktorým sťažnosť smeruje, označili ⬛⬛⬛⬛,

; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛,

; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „zvoleníposlanci“). Sťažovatelia v 1. až 6. rade namietajú nezákonnosť a neústavnosť voliebposlancov Obecného zastupiteľstva v obci Vinodol konaných 15. novembra 2014.

Odôvodnenia sťažností sťažovateľa a sťažnosti sťažovateľov na funkciu poslanca sútakmer identické a sú založené najmä na týchto dôvodoch:

1. Neregulárny priebeh a nesprávne sčítanie hlasov Sťažovatelia namietajú neregulárny priebeh sčítavania hlasov, ktorý mal byť podľanich chaotický a neprofesionálny s absenciou vzájomnej kontroly sčítania. Tieto skutočnostipodľa názoru sťažovateľov nasvedčujú zmanipulovaniu výsledkov volieb, ktoré taknezodpovedajú reálne prejavenej vôli voličov. Neregulárny priebeh sčítavania hlasov môžupodľa vyjadrenia sťažovateľov potvrdiť osoby, ktoré sa zúčastnili volieb ako pozorovatelia aktorých čestné vyhlásenia sú prílohou sťažností. Súčasťou príloh sťažností je aj trestnéoznámenie podané pozorovateľmi, v ktorom sa okrem iného uvádza, že oznamovateľom sapodarilo získať informácie o vyjadrení jedného z členov volebnej komisie, podľa ktorého samu podarilo zmanipulovať proces sčítavania hlasov odovzdaných kandidátom na poslancovobecného zastupiteľstva. Sťažovatelia navrhujú, aby si ústavný súd pre účely zisteniareálnych výsledkov volieb vyžiadal príslušnú volebnú dokumentáciu a prepočítal hlasyodovzdané vo voľbách kandidátom na poslancov obecného zastupiteľstva, ako i hlasyodovzdané vo voľbách starostu.

2. Porušovanie volebného moratória Sťažovatelia tiež tvrdia, že v priebehu volieb do orgánov samosprávy obce došlok porušeniu § 30 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbáchdo orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“ alebo„zákon o voľbách“), ktoré zakazuje vedenie volebnej kampane v čase volebného moratória.Sťažovatelia argumentujú čestnými vyhláseniami obyvateľov obce, ktoré tvoria prílohusťažností. Podľa vyjadrení obsiahnutých v týchto čestných vyhláseniach malo dôjsť v časevolebného moratória k distribúcii propagačných letákov a materiálov jedného z kandidátovna starostu obce. Sťažovatelia tiež poukazujú na čestné vyhlásenie neúspešného kandidátana starostu obce, v ktorom sa uvádza, že v deň konania volieb dostal propagačný letákkandidátov na poslancov obecného zastupiteľstva popísaný hanlivými a osočujúcimivýrokmi namierenými proti sťažovateľom. Sťažovatelia uvádzajú, že obdobné letáky boliumiestnené v rôznych častiach obce tak v deň volieb, ako aj v deň prechádzajúci konaniuvolieb, teda v čase volebného moratória.

Sťažovateľ tiež tvrdí, že odporca na sociálnej sieti 14. novembra 2014 o 12.40 hokrem iného uviedol: „... Máme len dve možnosti, pokračovanie súčasného stavu alebo ukončenie psychického teroru ktorý mnohých z Vás ubíja a ničí už v zárodku každú pozitívnu aktivitu pre obec, ktorú by sme mohli realizovať pri starostovi ktorý vníma názory občanov Vinodolu ako pozitívnu aktivitu pre obec, ktorú by sme mohli realizovať pri starostovi, ktorý vníma názory občanov Vinodolu ako pozitívnu energiu a novú silu pre Vinodol...“ Sťažovateľ ďalej uvádza, že na sociálnej sieti v skupine pod názvom„Vinodol-otvorene“ «bolo v čase moratória zároveň verejne uvádzané množstvo klamstiev a útokov na Sťažovateľa a tým tesne pred konaním volieb hrubo ovplyvňovaná skupina voličov. Mám za to a som presvedčený, že takýmto verejným „príhovorom“ prostredníctvom verejne dostupnej sociálnej siete protikandidát hrubým spôsobom porušil zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí a to ustanovenia o volebnej kampani a jej zákaze v čase zákonom vymedzenom a zároveň hrubým spôsobom porušil zásadu rovnosti zbraní.».

3. Kupovanie hlasov Sťažovatelia tvrdia, že v priebehu volieb došlo aj ku kupovaniu hlasov, pričom v tejtosúvislosti poukazujú na ďalšie čestné vyhlásenia obyvateľov obce tvoriace prílohu sťažností.Obsahom týchto čestných vyhlásení je vyjadrenie, že im bola prisľúbená výhoda v prípadeodovzdania svojho hlasu jednému z kandidátov na starostu obce.

Na základe argumentácie obsiahnutej v sťažnostiach sa sťažovatelia domáhajú, abyústavný súd o nich rozhodol týmto nálezom:

„1) Voľby poslancov obecného zastupiteľstva obce Vinodol v rámci volieb do orgánov územnej samosprávy v obci Vinodol konané dňa 15. 11. 2014 sú neplatné.

2) Protikandidáti sú povinní spoločne a nerozdielne podľa ustanovení § 19 ods. 1 a § 24 ods. 2 zákona č. 114/1993 Z. z. Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu Slovenskej republiky a podľa ustanovenia § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov a ustanovenia § 11 ods. 3 v spojení s ustanovením § 1 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v konaní pred ústavným súdom uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátovi JUDr. Jozefovi Pojdákovi vo výške 340,90 Eur (2 úkony právnej pomoci á 134,- € - príprava a prevzatie právneho zastúpenie vrátane prvej porady s klientom, sťažnosť + 2x RP á 8,04 € + 20 % DPH) do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet...

3) Voľby starostu obce Vinodol v rámci volieb do orgánov územnej samosprávy v obci Vinodol konané dňa 15. 11. 2014 sú neplatné.

4) Kandidát ⬛⬛⬛⬛ je povinný podľa ustanovení § 19 ods. 1 a § 24 ods. 2 zákona č. 114/1993 Z. z. Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu Slovenskej republiky a podľa ustanovenia § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov a ustanovenia § 11 ods. 3 v spojení s ustanovením § 1 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v konaní pred ústavným súdom uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátovi JUDr. Jozefovi Pojdákovi vo výške 340,90 Eur (2 úkony právnej pomoci á 134,- € - príprava a prevzatie právneho zastúpenie vrátane prvej porady s klientom, sťažnosť + 2x RP á 8,04 € + 20 % DPH) do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet...“

Ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti sťažovateľa vyzval ústavný súdodporcu, aby sa vyjadril k sťažnosti. Vo vyjadrení, ktoré bolo ústavnému súdu doručené30. decembra 2014, zvolený starosta k jednotlivým námietkam okrem iného uvádza: „1. Volebná komisia - chaos a neprofesionalita S týmto bodom sťažnosti priamo nemám žiadny súvis, lebo na voľbách som bol aktívne iba ako volič. Len po osobnom stretnutí s predsedníčkou komisie po voľbách ohľadom vysvetlenia volebného incidentu, viem, že pozorovatelia neopísali reálny priebeh... Tiež som sa stretol s piatou nezávislou pozorovateľkou p. ⬛⬛⬛⬛, ktorá mi opísala volebné sčítanie úplne inak ako uvedení pozorovatelia. Dôkazom bezproblémového priebehu volieb a sčítania hlasov je volebná zápisnica bez pripomienok...

2. Umiestnenie pozorovateľov Tu mám zato, že uvedení štyria pozorovatelia sa snažia iba napomôcť zmariť voľby, lebo vyššie popisujú ako sa voľby manipulovali a tu sa sťažujú ako boli ďaleko a nebolo možné získať objektívny poznatok. K tomuto len doplním, že v tom reálnom čase, žiaden z týchto pozorovateľov nenamietal, kde sedí a aký má dohľad...

3. Predvolebná kampaň Moja volebná kampaň bola vedená v čestnom a morálnom duchu, vydal som pre občanov len jeden predvolebný leták s volebnými víziami, tento leták prikladám ako prílohu č. 2, ktorý bol daný do schránok 9. a 10. 11. 2014, čiže v čase zákonom povolenej volebnej kampane. Pre objektivitu dodávam, že dňa 15. 10. 2014 som dal rozniesť kartu obsahujúcu iba moju fotografiu, meno, priezvisko, vek, kandidát na starostu, nominant a krátke heslo. Neboli tam žiadne sľuby, žiadny volebný program, čiže som určite dodržal tzv. rovnosť zbraní...

4. Leták kandidátov na poslancov popísaný hanlivými a osočujúcimi výrokmi na sťažovateľa

V tejto veci mám za to, že to je vykonštruovaná záležitosť na moju osobu. Čestne vyhlasujem, že s touto skutočnosťou nemám žiadny súvis a ani nikto z mojich blízkych a dodnes nemám vedomosť, čo na spomínanom letáku bolo vlastne napísané...

5. Moje vyjadrenie sa na sociálnej sieti 14. 11. 2014 o 12:40 hod. Nakoľko na žiadnej sociálnej sieti nie som registrovaný, pod svojím ani iným menom, je celý tento bod vymyslený. Dňa 14. 11. 2014 v čase 12:40 hod. som bol na obchodnej ceste s mojím obchodným partnerom. Aj z toho vyplýva, že tento bod sťažnosti sa jednoznačne netýka mojej osoby...

6. Poškodzovanie a likvidácia materiálov sťažovateľa... ja som nikomu nekázal a ani nikoho neposielal, aby ich plagáty išiel vyťahovať zo schránok, čiže toto obvinenie je neoprávnené voči mojej osobe a dištancujem sa od neho.

7. Ponúknutie výhod ak ma budú občania voliť V tomto obvinení by som upozornil na to, že osoby, ktoré dali čestné vyhlásenie v tejto veci, ja osobne nepoznám. Len na záver chcem uistiť Ústavný súd, že som nikomu nič neponúkol a ani nedal za hlas, ktorý by mal vhodiť do volebnej urny...

8. Manipulácia volieb členom volebnej komisie K tomuto bodu sa nebudem a ani nechcem vyjadrovať, lebo si myslím že je nereálny a vykonštruovaný, je dokonca podané trestné oznámenie, čiže je to vecou orgánov činných v trestnom konaní.“

Dňa 23. decembra 2014 bola ústavnému súdu doručená kompletná volebnádokumentácia týkajúca sa volieb do orgánov samosprávy obce Vinodol uskutočnených15. novembra 2014, ako aj kontaktné adresy členov miestnej volebnej komisie vrátanejej predsedníčky.

Uznesením sp. zn. PL. ÚS 62/2014 zo 17. decembra 2014 ústavný súd prijal sťažnosťsťažovateľa na ďalšie konanie a uznesením sp. zn. PL. ÚS 66/2014 zo 17. decembra 2014prijal na ďalšie konanie i sťažnosť sťažovateľov na funkciu poslanca, pričom druhýmvýrokom spojil obe sťažnosti na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn.PL. ÚS 62/2014.

Po prijatí sťažností na ďalšie konanie ústavný súd požiadal zvolených poslancovObecného zastupiteľstva obce Vinodol o vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľov.

Zvolený poslanec ⬛⬛⬛⬛ v písomnom vyjadrení k sťažnostiz 27. januára 2015 uviedol, že považuje „priebeh volieb za zákonný a ústavný. Sťažnosť proti výsledkom volieb pokladám za neopodstatnenú.“.

Dňa 28. januára 2015 bolo ústavnému súdu doručené písomné vyjadrenie zvolenéhoposlanca ⬛⬛⬛⬛, v ktorom uvádza:

„1. Predmetnú sťažnosť pokladám za opodstatnenú.

2. Mám vedomosť o tom, že samotné sčítavanie hlasov bolo vykonávané vo dvojiciach, bez vzájomnej kontroly, pričom druhému z dvojice nebolo umožnené preveriť skutkový stav prepočítania hlasov.

3. Rovnako tvrdenia sťažovateľov sa zakladajú na pravde, kde pozorovatelia boli usadení na pripravené miesta v rohu miestnosti, odkiaľ v žiadnom prípade nemohli objektívne pozorovať sčítavanie hlasov.

4. Taktiež mám vedomosť o tom, že nebolo komisiou vykonané zapečatenie hlasovacích lístkov po ukončení volieb.

5. Zároveň potvrdzujem, že v čase volebného moratória t. j. dňa 14. 11. 2014 v popoludňajších hodinách, som obdržal propagačný leták, ktorý bol popísaný osočujúcimi a hanlivými výrokmi, aj k mojej osobe.“

Zvolený poslanec ⬛⬛⬛⬛ vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu28. januára 2015 okrem iného uvádza:

«... Sťažovatelia uvádzajú chaotické a neprofesionálne konanie členov volebnej komisie... Dovoľte podotknúť, že väčšina členov komisie mala už skúsenosti z tejto práce, boli zástupcami rôznych politických strán a som presvedčený aj na základe rozhovorov s jednotlivými členmi miestnej volebnej komisie, že postupovali zákonne a zodpovedne. Osoby pozorovateľov uvedených v sťažnosti nemožno považovať za nestranných a dovolím si vyjadriť presvedčenie, že v priamej konfrontácii by nedokázali obhájiť svoje tvrdenia podobne ako ostatní, ktorí podpísali „Čestné vyhlásenie“ uvedené v ktoromkoľvek bode sťažnosti.

Sťažovatelia tvrdia, že boli počas volebného moratória rozširované hanlivé materiály poškodzujúce povesť kandidáta na starostu ako aj samotných sťažovateľov, kandidátov na poslancov obecného zastupiteľstva. Tvrdia tiež, že v tomto čase boli do schránok rozširované aj volebné materiály iných kandidátov. Podstatnú časť volebnej kampane som osobne riadil a prehlasujem, že žiaden materiál nebol distribuovaný počas moratória. Roznos našich materiálov bol ukončený cca 4 hodiny pred začiatkom moratória...

Čestné vyhlásenie občanov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ktoré má dosvedčiť, že im boli ponúknuté rôzne výhody v prípade, že budú voliť protikandáta musí každý, občan Vinodolu len s úsmevom odmietnuť ako zneužitie menovaných občanov. Dôvody sú zrejmé, lebo viac menej bol každý svojim spôsobom závislý na rozhodnutiach ex-starostu. Táto skutočnosť sa bude určite dať preukázať výsluchom.

Za nehoráznosť a ohováranie hodné trestného oznámenia na sťažovateľov, považujem ich tvrdenie v sťažnosti kde uvádzajú, že členka volebnej komisie vo Vinodole zmanipulovala výsledky volieb pripočítaním hlasov určitým kandidátom.»

Zvolený poslanec ⬛⬛⬛⬛ v písomnom vyjadrení k sťažnostiz 30. januára 2015 uvádza:

„Považujem celé podanie na nezákonnosť volieb za účelovo vykonštruované klamstvá zo strany ako pozorovateľov, samotných neúspešných poslancov ako aj zo strany osôb podpísaných pod Čestným vyhlásením. Nie je to prvý krát čo bol v našej obci zneužití inštitút čestného prehlásenia a svoje tvrdenia na výsluchu nebudú vedieť dostatočne obhájiť. Ja priebeh volieb považujem za zákonní a ústavný.

K volebnému moratóriu iba toľko že volebné materiály boli distribuované včas pred moratóriom a neboli tam žiadne hanlivé povesť poškodzujúce výrazy iba overené fakty zistené hl. kontrolórom obce.

Ohľadom volebnej komisie, plne stojím za ich vyjadrením ktoré uviedli vo svojom stanovisku nakoľko v komisii boli zastúpení členovia viacerých politických strán.

Sťažnosť na výsledok komunálnych volieb považujem za neopodstatnenú.“

Dňa 2. februára 2015 boli ústavnému súdu doručené obsahovo totožné písomnévyjadrenia zvolených poslankýň ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛,v ktorých okrem iného uvádzajú:

„Pri sčítavaní hlasov som prítomná nebola, preto sa nemôžem k jeho priebehu vyjadriť. Sťažujúci pozorovatelia na jednej strane uvádzajú, že sčítanie hlasov bolo poznačené chaosom, neprofesionalitou a bez vzájomnej kontroly sčítania hlasov. Na druhej strane uvádzajú, že nebolo možné získať objektívny poznatok o reálnom sčítaní hlasov, čím si podľa môjho názoru odporujú. Podľa môjho názoru sťažujúcich sa pozorovateľov nemožno považovať za nestranných.

Vo volebnej komisie cez jej členov bolo zastúpené široké spektrum politických strán; čím bola podľa môjho názoru zabezpečená jej objektivita. Zápisnicu podpísali všetci členovia bez výhrad, nikto z členov nemal žiadne námietky ani výhrady.

Čo sa týka porušenia volebného moratória a rozširovania letáka popísaného hanlivými a osočujúci výrokmi - myslím, že toto tvrdenie nie je založené na pravde. Naša domácnosť ani domácnosti známych, ktorých som oslovila, nemali v čase volebného moratória doručené žiadne letáky. Tak isto som na žiadnom letáku nečítala hanlivé ani urážlivé výroky na bývalého starostu. O existencii takého letáka som sa dozvedela až z fotokópie sťažnosti, ktorá mi bola doručená z Ústavného súdu. Že by bol leták doručený iba bývalému starostovi, resp. sťažovateľom?

Čestné vyhlásenia podpísané občanmi, ktorým boli ponúkané rôzne výhody - oni vedia prečo to čestné vyhlásenie podpísali. To by bolo vhodné zistiť priamo od nich a možno aj priamou konfrontáciou s osobou, alebo osobami, ktoré im mali ponúkať rôzne výhody.“

Zvolený poslanec ⬛⬛⬛⬛ vo vyjadrení k sťažnosti z 3. februára 2015uvádza:

„Nakoľko som nebol prítomný pri sčítavaní hlasov nemôžem podať svedectvo o priebehu sčítania, no napriek tomu som presvedčený, že voľby a samotné sčítanie hlasov prebehlo demokraticky a transparentne.

V tomto mojom presvedčení ma utvrdzuje fakt, že miestna volebná komisia bola zložená z členov, ktorí boli nominovaní širokým spektrom politických strán a tiež časť volebnej komisie sympatizovala s kandidátom na starostu p. a časť s kandidátom na starostu p.. Pri takomto zložení volebnej komisie nemohlo prísť ku chaosu, neprofesionalite a chybnému sčítaniu hlasov, o čom svedčí zápisnica podpísaná všetkými členmi volebnej komisie bez výhrad.

O tom, že si volebná komisia stojí za svojou prácou a výsledkami volieb svedčí aj vysvetlenie skutkového stavu, pod ktoré sa podpísali všetci členovia miestnej volebnej komisie a bolo zaslané Ústavnému súdu Slovenskej republiky.

Čo sa týka ďalších bodov sťažnosti ohľadne porušenia volebného moratória či prípadného kupovania hlasov, som presvedčený, že sú to len vykonštruované klamstvá. Niektorí ľudia, ktorí sú podpísaní pod čestnými prehláseniami k jednotlivým bodom sťažnosti dodnes nevedia čo podpísali. Celú sťažnosť vnímam ako zúfalý pokus neúspešného kandidáta na starostu, jeho rodinných príslušníkov a zopár prívržencov zvrátiť výsledok demokratických volieb vo Vinodole, ktoré ukončili 24 rokov trvajúcu samovládu jednej rodiny vo Vinodole.“

Zvolená poslankyňa ⬛⬛⬛⬛, vo svojom vyjadrení k sťažnostiokrem iného uvádza:

„... predvolebná kampaň bola zo strany protikandidátov neprofesionálna a protiústavná... mám zato, že vo viacerých prípadoch bol porušený zákon o voľbách do orgánov samosprávy - roznášanie letákov mimo volebnej kampane, vyberanie propagačných letákov zo schránok manželkami kandidátov na poslancov do OZ, hrubé osočovanie a urážanie na letákoch, ktoré som obdržala v doobedňajších hodinách v deň volieb a na ktorých som bola osočovaná aj ja... Považujem rozhodnutie predsedníčky komisie ⬛⬛⬛⬛ za protiprávne, keďže neumožnila p. ⬛⬛⬛⬛ zúčastniť sa sčítavania hlasov, ako pozorovateľ a samotných pozorovateľov posadila na vyhradené stoličky cca 6 m od členov komisie, kde im nebolo umožnené zodpovedne pozorovať sčítanie hlasov... Za protiprávne taktiež považujem rozhodnutie predsedníčky komisie, kedy povolila členom miestnej volebnej komisie na žiadosť jedného člena prestávku v čase sčítavania hlasov, kedy členovia komisie svojvoľne opúšťali volebnú miestnosť. Za protiprávne taktiež považujem opúšťanie volebnej miestnosti počas sčítavania hlasov aj mimo prestávky. Mám vedomosť o tom, že sčítavanie hlasov bolo chaotické, neprofesionálne a bez vzájomnej kontroly. S pozorovateľmi som bola v neustálom kontakte cez sms... za porušenie volebného zákona považujem fakt, že hlasovacie lístky údajne neboli členmi komisie zapečatené, že komisia neprepočítala nepoužité hlasovacie lístky. Taktiež som toho názoru, že nesedí počet hlasov pre starostu obce, nakoľko po spočítaní hlasov by mali chýbať 3 hlasovacie lístky... Za najzávažnejšie porušenie volebného zákona považujem pochybenie predsedkyne miestnej volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛, keď vtedajšiemu starostovi obce p. ⬛⬛⬛⬛ neodovzdala po voľbách v zákonnej lehote zapečatené hlasovacie lístky. Mám vedomosť o tom, že p. ⬛⬛⬛⬛ si ich dňa 15. 12. 2014 (v deň odchodu na dovolenku) vypýtal a prevzal od predsedkyne komisii a zapisovateľky ⬛⬛⬛⬛. Do tohto dňa mali byť údajne v kancelárii zapisovateľky ⬛⬛⬛⬛.“

II.

Všeobecné východiská pre rozhodovanie volebných sťažností

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti voliebdo orgánov územnej samosprávy.

Podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správeverejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalýmpobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánovsamosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva satajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k volenýma iným verejným funkciám.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadnezvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

Podľa § 63 ods. 2 zákona o ústavnom súde v prípadoch uvedených v odseku 1písm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana základných právzaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva.Ústava garantuje všetkým oprávneným voličom voliť svojich zástupcov do voľbamikreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom,resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričomgarantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanietajným hlasovaním (čl. 30 ods. 3 ústavy). Zároveň ústava garantuje predovšetkýmprostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánovúzemnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30ods. 1 druhá veta ústavy), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcieposlanca obecného zastupiteľstva za rovnakých podmienok [pasívne volebné právo(PL. ÚS 20/2011, m. m. PL. ÚS 18/07)].

Pod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieťuskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silouzákona (m. m. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúryústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byťv príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých osôb, ktoréje v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (PL. ÚS 20/2011,m. m. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).

Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkonpolitických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práva slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťažpolitických síl v demokratickej spoločnosti. Citované ustanovenie ústavy má priamuspojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahouovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťažpolitických síl nachádza svoje vyjadrenie predovšetkým vo voľbách a je základnýmpredpokladom a podmienkou fungovania demokratického štátu (m. m. PL. ÚS 19/98,PL. ÚS 82/07).

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatnépodľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjdespôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažnéporušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb(napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Inými slovami, každé porušenievolebného zákona nevyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta.Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmyselvolebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť voliebalebo voľby kandidáta môže spôsobiť len tak závažné porušenie volebného zákona, ktoré užspochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľbya ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musiabyť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušeniezákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, resp. zákonov, ktoré s nimibezprostredne súvisia, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieba sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta, a c) intenzitaprotizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvolávapochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov(m. m. PL. ÚS 73/07). Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanieintenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmäna výsledok volieb.

Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody,pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnomsúde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušnýchustanovení volebného zákona (v tomto prípade podľa § 45 volebného zákona), platíprezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbáchnapadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodneinak ako zamietnutím volebnej sťažnosti. Namietané protiústavné alebo nezákonné konaniemusí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľnielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL.ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03). Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž ajdôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona oústavnom súde]. Funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti voliebnemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť malanahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a todokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok budeústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces (m. m. PL. ÚS 3/2010).

Vychádzajúc z uvedených kritérií a zásad, ústavný súd preskúmal námietkysťažovateľov jednotlivo, ako aj spoločne a na tomto základe následne formuloval svojezávery k obom sťažnostiam.

III. Preskúmanie námietok sťažovateľov a závery

III.1 Preskúmanie námietok sťažovateľov III.1.1 K námietke neregulárneho priebehu a nesprávneho sčítania hlasov

Podľa § 15 ods. 4 volebného zákona okrsková volebná komisia

a) zabezpečuje priebeh hlasovania, najmä dozerá na správne odovzdávaniehlasovacích lístkov a dbá na poriadok vo volebnej miestnosti,

b) sčíta hlasy a vyhotoví zápisnicu o hlasovaní, ktorú dostane každý člen komisie;prvopis zápisnice bezodkladne predloží miestnej volebnej komisii,

c) odovzdá volebné dokumenty do úschovy obci.

Podľa § 15 ods. 5 volebného zákona v obci, v ktorej je utvorený iba jeden volebnýokrsok, sa okrsková volebná komisia neutvára; jej úlohy plní miestna volebná komisia.

V súlade s § 11 ods. 6 volebného zákona volebná komisia je uznášaniaschopná, ak jeprítomná väčšina jej členov. Na platnosť uznesenia je potrebná väčšina hlasov prítomnýchčlenov. V prípade rovnosti hlasov sa návrh považuje za zamietnutý. O priebehu zasadaniavyhotovuje volebná komisia zápisnicu.

Podľa § 43 ods. 1 volebného zákona miestna volebná komisia vyhotoví dvojmozápisnicu o výsledku volieb v obci. Zápisnicu podpíše predseda a ostatní členovia komisiea zapisovateľ komisie. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.

V súlade s § 36 volebného zákona v miestnosti, kde okrsková volebná komisia sčítahlasy, majú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci ichodborných (sumarizačných) útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala povolenie okrskovávolebná komisia.

Podľa § 37 volebného zákona do orgánov samosprávy obcí po ukončení hlasovaniadá predseda okrskovej volebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálkya potom dá otvoriť volebnú schránku. Ak okrsková volebná komisia použila na výslovnúžiadosť jednotlivých voličov aj prenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ichotvorení zmieša. (odsek 1) Okrsková volebná komisia vyberie obálky s hlasovacími lístkamiz volebnej schránky, spočíta obálky a porovná počet obálok so záznamami v zoznamevoličov. Neúradné obálky komisia vylúči. (odsek 2) Po vybratí hlasovacích lístkov z obálokokrsková volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského)zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet platnýchhlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.(odsek 3) Každý člen okrskovej volebnej komisie môže nazerať do hlasovacích lístkov.Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov. (odsek 4)

Podľa § 40 ods. 2 volebného zákona okrsková volebná komisia zapečatí hlasovacielístky, obálky a zoznamy voličov a odovzdá ich spolu s ostatnými volebnými spismi obcido úschovy.

Na účely preskúmania námietky sťažovateľov o neregulárnom priebehu sčítavaniahlasov, ktoré malo spôsobiť ich nesprávne sčítanie, ústavný súd prostredníctvom sudcuspravodajcu a v súlade s návrhom sťažovateľov uskutočnil 6. februára 2015 na Obecnomúrade vo Vinodole výsluch svedkov: ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a.

Z výsluchu ⬛⬛⬛⬛ vyplynulo, že bola pozorovateľkou vo voľbáchdo orgánov samosprávy 15. novembra 2014 v obci Vinodol, predsedníčke volebnej komisieju nahlásila pani. Uviedla, že do volebnej miestnosti prišla tesne pred skončenímvolieb a bola prítomná pri sčítavaní hlasov, ktoré podľa jej vyjadrenia prebehlo tak, že hlasyna poslancov počítali členovia volebnej komisie po dvojiciach, pričom jeden diktovala druhý z dvojice zapisoval. Hlasy na starostu sa počítali tak, že sa vytvorila pre každéhoz kandidátov jedna kôpka. Hlasy na starostu „nesedeli“, preto boli prepočítané viackrát,pričom spočiatku mal podľa výpovede svedkyne vychádzať ako víťaz pán, ažnásledným opätovným sčítaním komisia dospela k záveru o víťazstve pána.Svedkyňa uviedla, že po jednom z prepočítaní hlasov iná pozorovateľka (pani )vykríkla: „máte v tom chaos“ a žiadala hlasy na starostu opäť prepočítať. Svedkyňa uviedla,že po vyhlásení volebných výsledkov opustila volebnú miestnosť, zapečatenia volebnejdokumentácie sa nezúčastnila. Svedkyňa tiež uviedla, že jej nič nebránilo vo výhľade, keďževidela „priamo“ proces sčítania hlasov zo svojho miesta.

Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ bola ako pozorovateľka nahlásená predsedníčkemiestnej volebnej komisie taktiež pani, pričom vo svojej výpovedi uviedla, žepri prepočítavaní hlasov poslancov boli diktované čísla „za aj proti“, v podstate jej bolopodozrivé, že na jednotlivých hlasovacích lístkoch boli označení kandidáti „za starostu i proti starostovi“ . Podľa názoru svedkyne vznikol pri prepočítavaní hlasovacích lístkovna starostu „chaos, vždy vyšli iné čísla, nesedel celkový počet hlasov“ , preto sa museli hlasyopätovne prepočítavať. Žiadne výhrady proti priebehu sčítavania hlasov ako pozorovateľkaneuviedla, i keď sa domnieva, že mohlo dôjsť zo strany volebnej komisie pri sčítaní hlasovna poslancov k pochybeniu, keďže sa podľa jej názoru výsledky sčítania prekontrolovaťnedali. Svedkyňa uviedla, že nebola prítomná pri zapečaťovaní volebnej dokumentácie.Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ uviedla, že o priznanie statusu pozorovateľky miestnejvolebnej komisie požiadala sama predsedníčku volebnej komisie a prišla do volebnejmiestnosti tesne pred ukončením volieb. Uviedla, že najskôr boli prepočítané obálky, početsedel, boli oddelené platné hlasovacie lístky od neplatných, osobitne boli vyčlenenéhlasovacie lístky na poslancov a na starostu. Hlasy na poslancov sa prepočítavalipo dvojiciach, výsledky od začiatku sedeli, nevznikli žiadne spory. Hlasy na starostu saprepočítavali po stovkách, keďže pri prvom sčítaní výsledky „nesedeli“ , hlasy saprepočítavali ešte dvakrát, kým komisia dospela k výsledku zaznamenanému v zápisnici.Uviedla, že pri zapečaťovaní volebnej dokumentácie nebola prítomná.

Z výpovede ⬛⬛⬛⬛, členky volebnej komisie, vyplynulo, že počasvolebného moratória mali byť v obci distribuované materiály osočujúce niektorýchkandidátov na poslancov, napríklad, pána, nevedela ale uviesť, kto ichrozširoval. Podľa jej vyjadrenia bol priebeh volieb bezproblémový, pri sčítaní hlasov boliprítomní členovia volebnej komisie a pozorovatelia. Pri sčítavaní poslaneckých hlasov boličlenovia volebnej komisie rozdelení do dvojíc, pričom svedkyňa uvádza, že nemohla overiťskutočnosti, ktoré jej druhý z dvojice diktoval, ku kontrolnému sčítaniu hlasov nedošlo.Sčítanie hlasov na starostu bolo podľa názoru svedkyne „chaotické“ , prvé sčítanie „nesedelo“ , preto sa prepočítavali hlasy opätovne, asi 5 až 6-krát, kým volebná komisianedospela opätovne k rovnakému volebnému výsledku. Po podpísaní volebnej zápisniceboli zapečatené hlasovacie lístky páskou opatrenou podpisom člena volebnej komisie,v takomto stave bola volebná dokumentácia ponechaná vo volebnej miestnosti.

Svedok bol členom miestnej volebnej komisie, priebeh volieb považujeza bezproblémový. Sčítavanie hlasov prebehlo tak, že sa najskôr sčítali obálky, potomkomisia pristúpila k sčítaniu hlasov na poslancov, pracovalo sa v dvojiciach, jeden diktoval,druhý písal, dvojice sedeli vedľa seba, vzájomná kontrola podľa jeho názoru bola možná.Po prvom sčítaní hlasov na starostu bol víťazom pán, ale „nesedel“ celkový početodovzdaných hlasovacích lístkov, pri druhom a treťom sčítaní bol výsledok rovnaký, takýako je uvedený v zápisnici. Následne došlo k zapečateniu hlasovacích lístkov aj celejvolebnej dokumentácie do plechovej urny.

, zapisovateľka volebnej komisie, vo svojej výpovedi uviedla,že bola prítomná pri prepočítavaní hlasovacích lístkov, avšak aktívne sa prepočítavanianezúčastnila. Najprv komisia prepočítala hlasy na poslancov, pracovalo sa vo dvojiciach,jeden diktoval, druhý zapisoval, hlasovacie lístky sa prepočítali len raz. Pri sčítaní lístkovna starostu po prvom sčítaní bol víťazom pán, avšak pri celkovom sčítaníhlasovacích lístkov ich počet „nesedel“ , pri druhom a treťom sčítaní už vyšiel taký výsledokvolieb, aký je uvedený v zápisnici. Svedkyňa uviedla, že pozorovatelia, manželia, opustili volebnú miestnosť po prvom sčítaní hlasov na starostu, ostatnípozorovatelia ostali naďalej prítomní. Hlasovacie lístky boli zapečatené hnedou páskou,cez ktorú sa členovia volebnej komisie podpísali, následne sa uložili do plechovej urny,ktorá však zapečatená nebola. Urna sa nachádzala do 18. novembra vo volebnej miestnosti,následne svedkyňa s kolegyňou ( ⬛⬛⬛⬛ ) hlasovacie lístky premiestnili do škatúľa uskladnili ich v archíve. Dňa 15. decembra 2014 vyzval pán ⬛⬛⬛⬛, aby muodovzdala volebnú dokumentáciu. Od 15. decembra 2014 do 22. decembra 2014 bolacelá volebná dokumentácia v CO sklade zapečatená páskou, ktorú podpísal pán a ⬛⬛⬛⬛, CO sklad bol uzamknutý. Po vyžiadaní dokumentácie ústavným súdom(22. decembra 2014) ju pán za prítomnosti svedkyne a ⬛⬛⬛⬛ rozpečatil,spísali obsah dokumentácie a doručili ju ústavnému súdu.

Z výpovede ⬛⬛⬛⬛, predsedníčky miestnej volebnej komisie,vyplynulo, že pred začatím sčítania hlasov dala pozbierať modré perá a rozhodlao umiestnení pozorovateľov vo volebnej miestnosti, ktorí nenamietali. Pri zisťovanívolebných výsledkov sa postupovalo tak, že sa najprv zapečatili prázdne hlasovacie lístkya prázdne obálky, prepočítali sa odovzdané obálky, počet sedel, oddelili sa neplatnéhlasovacie lístky, platné sa začali sčítavať. Hlasovacie lístky na poslancov sa počítali tak, žesa pracovalo vo dvojiciach, jeden diktoval, druhý zapisoval, používali čiarkovú metódu.Uviedla, že pri prvom sčítaní hlasov na starostu vyšiel ako víťaz pán celkový počethlasovacích lístkov však nesedel, preto nariadila ich opätovné prepočítanie po desiatkach,po treťom sčítaní bol výsledok rovnaký ako po druhom sčítaní a tento bol zaznamenanýi v zápisnici, ktorú podpísali všetci členovia volebnej komisie bez výhrad. Následne došlok zapečateniu volebnej dokumentácie páskami, na ktoré sa členovia volebnej komisiepodpísali, a uložila sa do plechovej urny vo volebnej miestnosti. Dňa 18. novembra 2014presunula spolu s ⬛⬛⬛⬛ volebnú dokumentáciu v škatuliach do registratúrnehostrediska, pán prítomný nebol. Mesiac po voľbách na výzvu pána muvolebnú dokumentáciu odovzdala, pričom táto bola následne uložená v škatuli opatrenej jejpodpisom a podpisom pána v CO sklade. Po vyžiadaní dokumentácie ústavnýmsúdom (22. decembra 2014) ju pán za prítomnosti svedkyne a rozpečatil, spísali obsah dokumentácie a bola doručená ústavnému súdu.

Ústavný súd, sumarizujúc poznatky získané z výsluchu svedkov, konštatuje, žepri sčítavaní hlasovacích lístkov na poslancov obecného zastupiteľstva sa nepotvrdili žiadneskutočnosti spochybňujúce zákonnosť a ústavnosť volieb. Proti spôsobu prepočítavaniahlasovacích lístkov nemal nikto z členov volebnej komisie či pozorovateľov výhrady,celkovo prebiehalo sčítanie hlasovacích lístkov bezproblémovo. Výsluchom svedkov tedaneboli preukázané tvrdenia sťažovateľov na funkciu poslanca vo vzťahu k postupu volebnejkomisie pri sčítavaní hlasov odovzdaných kandidátom na poslancov.

Pokiaľ ide o sčítanie hlasovacích lístkov na funkciu starostu obce, zo svedeckýchvýpovedí vyplynulo, že prebehlo opakovane, pretože pri prvom sčítaní bol počet sčítanýchhlasovacích lístkov väčší ako počet platných odovzdaných hlasovacích lístkov. Z tohtodôvodu nariadila predsedníčka miestnej volebnej komisie opakované prepočítaniehlasovacích lístkov, pričom výsledok dosiahnutý v tomto prepočítaní bol potvrdený ďalšímkontrolným prepočítaním. Žiadny z členov volebnej komisie či pozorovateľov neuplatnilvoči spôsobu a výsledku sčítania výhrady.

Na účely preskúmania námietky sťažovateľov o nesprávnom sčítaní hlasov si ústavnýsúd od Obecného úradu vo Vinodole vyžiadal kompletnú volebnú dokumentáciu, z ktorejzistil, že podľa zápisnice miestnej volebnej komisie bolo vo volebnom okrsku (v obciVinodol) zapísaných do zoznamu voličov celkom 1 580 osôb, z ktorých boli 1 078 voličomvydané obálky. Pre voľby starostu obce bolo odovzdaných 1 062 platných hlasovacíchlístkov a pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva 1 048 platných hlasovacích lístkov. Vobci bol vytvorený jeden volebný okrsok, pričom voľby zabezpečovala miestna volebnákomisia, ktorá plnila v zmysle § 15 ods. 5 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí ajúlohy okrskovej volebnej komisie. Miestna volebná komisia bolo osemčlenná, pričom všetcičlenovia komisie vrátane predsedníčky zápisnicu podpísali bez výhrad.

Podľa zápisnice miestnej volebnej komisie bolo pri voľbách starostu obce, ktorých sazúčastnili dvaja kandidáti, v prospech sťažovateľa odovzdaných 482 platných hlasova v prospech odporcu 580 platných hlasov. Volieb poslancov obecného zastupiteľstva sazúčastnilo 36 kandidátov, z ktorých boli na základe platne odovzdaných hlasovza poslancov zvolení títo kandidáti:

1. – 492 hlasov,

2. ⬛⬛⬛⬛ – 435 hlasov,

3. ⬛⬛⬛⬛ – 423 hlasov,

4. ⬛⬛⬛⬛ – 410 hlasov,

5. – 366 hlasov,

6. ⬛⬛⬛⬛ – 360 hlasov,

7. ⬛⬛⬛⬛ – 343 hlasov,

8. ⬛⬛⬛⬛ – 332 hlasov,

9. ⬛⬛⬛⬛ – 317 hlasov.

Ústavný súd preskúmal vyžiadanú volebnú dokumentáciu obce Vinodol a zistil, žetáto obsahuje kartónovú škatuľu s označením „Vinodol“ s obsahom:

1. Zoznam voličov;

2. Odovzdané platné hlasovacie lístky pre voľby starostu obce Vinodol;

3. Odovzdané platné hlasovacie lístky pre voľbu poslancov Obecného zastupiteľstvaobce Vinodol;

4. Nepoužité hlasovacie lístky pre voľbu starostu a poslancov Obecnéhozastupiteľstva obce Vinodol;

5. Odovzdané neplatné hlasovacie lístky pre voľbu starostu a poslancov Obecnéhozastupiteľstva obce Vinodol;

6. Zápisnica miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci do obecnéhozastupiteľstva a starostu obce;

7. Zápisnica okrskovej volebnej komisie o hlasovaní vo voľbách do obecnéhozastupiteľstva a voľbách starostu obce;

8. Kandidátne listiny pre voľby poslancov Obecného zastupiteľstva obce Vinodol;

9. „Pomocné materiály“ volebnej komisie.

Volebná dokumentácia neobsahovala nepoužité ani odovzdané otvorené obálky.

Ústavný súd vykonal prepočítanie hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľbystarostu a zistil, že kandidát č. 1 ⬛⬛⬛⬛ získal 482 platných hlasov a kandidátč. 2 ⬛⬛⬛⬛ 580 platných hlasov. 13 hlasovacích lístkov bolo vyhodnotených akoneplatné.

Prepočítaním hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby poslancov obecnéhozastupiteľstva ústavný súd zistil tento volebný výsledok:

1. – 462 hlasov,

2. ⬛⬛⬛⬛ – 414 hlasov,

3. ⬛⬛⬛⬛ – 408 hlasov,

4. ⬛⬛⬛⬛ – 388 hlasov,

5. – 350 hlasov,

6. ⬛⬛⬛⬛ – 342 hlasov,

7. ⬛⬛⬛⬛ – 328 hlasov,

8. ⬛⬛⬛⬛ – 310 hlasov,

9. ⬛⬛⬛⬛ – 301 hlasov.

Spolu 30 hlasovacích lístkov bolo neplatných a jeden odovzdaný hlasovací lístok sanachádzal mimo obálky (taktiež vyhodnotený ako neplatný).

Na základe prepočítania hlasov ústavný súd konštatuje, že námietka sťažovateľovo nesprávnom sčítaní hlasov nie je opodstatnená vo vzťahu k voľbám starostu, ale ječiastočne opodstatnená vo vzťahu k voľbám poslancov obecného zastupiteľstva, keďžepodľa výsledkov prepočítania ústavný súd zistil prakticky u všetkých zvolených poslancoviné počty odovzdaných hlasov, ako sú uvedené v zápisnici miestnej volebnej komisie.Ústavný súd ale zároveň zdôrazňuje, že zistené rozdiely v počte odovzdaných hlasovjednotlivým kandidátom na poslancov obecného zastupiteľstva v konečnom dôsledkunemajú vplyv na výsledok volieb, keďže aj podľa prepočítania uskutočneného ústavnýmsúdom získali najvyšší počet hlasov zo všetkých kandidátov tí kandidáti (a teda mali byťzvolení), ktorí boli zvolení za poslancov obecného zastupiteľstva podľa zápisnice miestnejvolebnej komisie.

III.1.2 K námietke porušovania volebného moratória

Sťažovatelia tvrdia, že v čase volebného moratória malo dôjsť k distribúciipropagačných letákov a materiálov jedného z kandidátov na starostu obce. Sťažovateliaargumentujú tiež čestným vyhlásením neúspešného kandidáta na starostu obce, v ktoromtento uvádza, že v deň konania volieb dostal propagačný leták kandidátov na poslancovobecného zastupiteľstva popísaný hanlivými a osočujúcimi výrokmi namierenými protisťažovateľom. Sťažovatelia uvádzajú, že obdobné letáky boli umiestnené v rôznych častiachobce jednak v deň volieb, ako aj v deň prechádzajúci konaniu volieb, teda v čase volebnéhomoratória. Porušenie volebného moratória namietajú sťažovatelia i vo vzťahu k príspevkuodporcu na sociálnej sieti Facebook zo 14. novembra 2014.

Podľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí volebná kampaň ječinnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameranána podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávisléhokandidáta vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televíznehovysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo inýchnosičov informácií.

Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí kampaň sa začína17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času jezakázané.

Podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí v čase 48 hodínpred začatím volieb a počas volieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní,v hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebnékomisie, a v ich bezprostrednom okolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politickýchstranách a nezávislých kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom,zvukom alebo obrazom.

Podľa § 30 ods. 12 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí zverejňovaťvýsledky predvolebných prieskumov verejnej mienky možno najneskôr do siedmeho dňapredo dňom volieb.

Podľa § 30 ods. 13 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí členoviavolebných komisií a pracovníci odborných útvarov nesmú poskytovať informácie o priebehua čiastkových výsledkoch volieb, a to až do podpísania zápisnice o výsledku hlasovania.

Podľa § 30 ods. 14 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí počas volieb jezakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov.

Z legálnej definície volebnej kampane obsiahnutej v citovanom § 30 ods. 1 zákonao voľbách možno vyvodiť, že jej podstata spočíva v „aktivite“, t. j. v činorodej iniciatívebuď politickej strany, alebo nezávislého kandidáta, príp. iných subjektov zúčastňujúcich sana volebnom procese, ktorá je zameraná na aktívne šírenie, zverejňovanie, resp.propagovanie či už kandidujúcej politickej strany ako takej, alebo jej kandidáta,príp. nezávislého kandidáta, spôsobom slúžiacim na jej (jeho) podporu a prospech. Účelomtakejto aktivity je aktívne ovplyvňovať formovanie názoru voličov na volieb sazúčastňujúcich kandidátov, ktorá by sa mala premietnuť do odovzdania voličského hlasuv prospech toho-ktorého kandidáta, resp. politickej strany (koalície). Volebná kampaň tedaspočíva v aktívnom sprístupňovaní informácií o kandidátovi alebo politickej stranedo dispozičnej sféry voliča s cieľom ovplyvniť jeho voľbu, pričom v súvislostis porušovaním volebného moratória nie je podstatné, kedy mal volič subjektívne možnosťoboznámiť sa s danou informáciou, ale kedy sa táto informácia objektívne dostalado zorného poľa jeho záujmu (m. m. PL. ÚS 15/2013, pozri tiež PL. ÚS 12/2011).

Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež uvádza, že zákaz volebnej kampane podľa § 30ods. 2 zákona o voľbách predstavuje zásah zákonodarcu do slobody prejavu a právana informácie (čl. 26 ods. 1 ústavy). Ustanovením zákazu podľa § 30 ods. 2 zákonao voľbách sa nastoľuje rovnováha záujmov medzi osobami uplatňujúcimi právo podľa čl. 30ods. 4 ústavy a subjektmi práv podľa čl. 26 ods. 1 ústavy. Predmetom obmedzení v časevolebného moratória nie je akékoľvek správanie, ktorým sa uskutočňuje sloboda prejavualebo právo na informácie, ale iba rozširovanie informácií súvisiacich s voľbami, a to lenvtedy, ak obsahom prejavu je informácia natoľko závažná, že je v čase bezprostrednepred voľbami zjavne spôsobilá vyvolať zmenu rozhodnutia voličov odovzdať svoj hlasv prospech určitého kandidáta (m. m. PL. ÚS 3/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 40/2011). Ústavnýsúd v súvislosti s už uvedeným zároveň pripomína, že zákon o voľbách počas volebnéhomoratória explicitne nezakazuje všetky formy volebnej agitácie, ale len tie, ktoré súsubsumovateľné pod už citované ustanovenia § 30 ods. 11 až 14 tohto zákona(PL. ÚS 63/2014).

V súvislosti s posudzovaním tejto námietky sťažovateľov ústavný súd zohľadnil ajďalšiu svoju judikatúru (m. m. PL. ÚS 6/06), v ktorej na jednej strane uvádza, že zákono voľbách neustanovuje explicitne zákaz nekalých praktík vo volebnej kampani, alena druhej strane zároveň zdôrazňuje, že z čl. 30 a čl. 31 ústavy, z § 30 ods. 1 zákonao voľbách, nepriamo z § 336a Trestného zákona (trestný čin volebnej korupcie)a z judikatúry ústavného súdu možno odvodiť istý minimálny, minimalistický, štandardférovosti volebnej kampane, ktorého rešpektovanie je žiaduce primerane zohľadňovaťpri rozhodovaní o volebných sťažnostiach.

Bez potreby prehodnocovať doterajšiu judikatúru ústavný súd nad jej rámec uvádza,že nie každá neférovosť pri vedení volebnej kampane a nie každé porušenie volebnéhomoratória musí vyvolať právne dôsledky (PL. ÚS 64/2014). Vo vzťahu k rozširovaniuvolebných letákov v čase moratória v konkretizácii na vec sťažovateľov ústavný súd uvádza,že je dôležité, aby posudzoval obdobné námietky sťažovateľov pri rozhodovaní o volebnýchsťažnostiach s primeranou mierou zdržanlivosti, a to o to viac, že volebný leták v obci, ktorámá 1 580 oprávnených voličov a v ktorej sa väčšina obyvateľov navzájom pozná, spravidlasám osebe nie je spôsobilý bezprostredne a priamo ovplyvniť rozhodovanie voličov.Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej užviackrát pri posudzovaní námietok sťažovateľov smerujúcich proti porušovaniu pravidielvolebnej kampane zdôraznil, že nemožno podceňovať voliča. Len intenzívnejší tlakna voliča prostredníctvom neférových praktík, by totiž podľa názoru ústavného súdu moholbyť spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle a zakladať tak volebnú vadu, ktorejdôsledkom by mohlo byť aj zrušenie výsledku volieb (m. m. PL. ÚS 78/2011).

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd vyhodnotil námietku sťažovateľovo porušovaní volebného moratória distribúciou propagačných letákov zvoleného starostuobce a zvolených poslancov, ktoré mali obsahovať aj hanlivé a osočujúce výroky,za nedôvodnú.

Vzhľadom na v ostatnom období sa rozširujúce námietky proti uskutočňovaniunekalej volebnej agitácie prostredníctvom internetu, resp. sociálnych sietí, považovalústavný súd za žiaduce osobitne sa vyjadriť k tvrdeniu sťažovateľov o porušení volebnéhomoratória ⬛⬛⬛⬛ prostredníctvom sociálnej siete Facebook.

Z už citovaného § 30 ods. 11 zákona o voľbách vyplýva, že počas volebnéhomoratória je volebná kampaň zakázaná (len) v rozhlasovom a televíznom vysielanía v ďalších hromadných informačných prostriedkoch. Ústavný súd v tejto súvislostipotvrdzuje svoj právny názor vyslovený v uznesení sp. zn. PL. ÚS 25/2015z 18. februára 2015, podľa ktorého z povahy sociálnej siete Facebook ako rozsiahlehokomunikačného webového systému, ktorý je primárne prostriedkom sociálnej komunikácie,a nie prostriedkom pravidelného informovania verejnosti, vyplýva, že túto sociálnu sieťnemožno považovať za hromadný informačný prostriedok, na ktorý by sa vzťahoval zákazustanovený v § 30 ods. 11 zákona o voľbách. Ústavný súd pripomína, že v zásade obdobnýzáver už formuloval vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 42/2011, keď uviedol, že prístupverejnosti na sociálnu sieť Facebook je viazaný na registráciu prostredníctvom e-mailus uvedením mena a hesla, t. j. je určitým spôsobom obmedzený, a preto nemožno informácieuverejnené na sociálnej sieti Facebook považovať za také, ktoré by práve vzhľadomna podmienky prístupu na túto sieť dosahovali rozsahom svojho rozšírenia medziverejnosťou intenzitu porušenia § 30 ods. 11 zákona o voľbách.

Na tomto základe ústavný súd konštatoval, že námietka sťažovateľov o porušovanívolebného moratória odporcom prostredníctvom sociálnej siete Facebook je neodôvodnená.

Nad rámec uvedeného záveru ústavný súd zobral na vedomie vyhlásenie právnehozástupcu sťažovateľov tvoriace obsah zápisnice z výsluchu svedkov 6. februára 2015,z ktorého vyplýva, že táto námietka smeruje proti ⬛⬛⬛⬛, a nie proti tak, ako to je uvedené v sťažnosti.

III.1.3 K námietke kupovania hlasov

Sťažovatelia tiež namietajú s poukazom na čestné vyhlásenia obyvateľov obce, že imbola prisľúbená určitá výhoda v prípade odovzdania svojho hlasu jednému z kandidátovna starostu obce. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a návrhu sťažovateľov, uskutočnil ústavnýsúd 6. februára 2015 na Obecnom úrade vo Vinodole na účely preskúmania opodstatnenostitejto námietky výsluch svedkov ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛.

Z výsluchu svedka ⬛⬛⬛⬛ vyplynulo, že mal približne 2 mesiacepred voľbami za hlas pre pána ponúknuté zimné pneumatiky od mladíka, ktoréhonepozná. Na túto ponuku nereagoval. Má informácie, že aj iným voličom boli ponúkanénejaké výhody, avšak nič bližšie k tomu uviesť nevie. Pán mu nič osobneneponúkal.

Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ uviedla, že ju zastavila jedna pani v dedine a nabádalaju, aby volila „mladšieho starostu“ , mala jej ponúkať nejaký tovar, ona s tým nesúhlasila.

Vychádzajúc z poznatkov získaných výsluchom svedkov, ústavný súd konštatoval, žesťažovateľom sa nepodarilo hodnoverne preukázať, že v priebehu volebnej kampane došlok aktivitám, ktoré by sa dali označiť ako kupovanie hlasov. Pri vyhodnocovaní tejtonámietky sťažovateľov v kontexte s ich návrhom na zrušenie výsledku volieb považovalústavný súd za podstatnú aj tú skutočnosť, že bola formulovaná vo všeobecnej rovine,pričom navyše sťažovatelia v nej ani len netvrdili, že by odporca osobne sľuboval niekomu zvoličov majetkový prospech.

III.2 Závery

Sumarizujúc svoje závery k jednotlivým námietkam, ústavný súd konštatuje,že dokazovaním nezistil také nedostatky v priebehu volieb, ktoré by svojou intenzitou mohlispochybniť či už výsledky volieb starostu obce, alebo výsledky volieb poslancov obecnéhozastupiteľstva. Výsledok volieb do orgánov samosprávy obce Vinodol podľa zisteníústavného súdu zodpovedá väčšinovej vôli oprávnených voličov prejavenej vo voľbách,čo v konečnom dôsledku neumožňuje, aby ústavný súd vyhovel návrhom sťažovateľova vyhlásil voľby do orgánov samosprávy obce Vinodol za neplatné. Ústavný súd preto podľa§ 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde sťažnosti sťažovateľov zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. februára 2015

Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky