| ECLI | ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.6.2015.1 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 04.03.2015 |
| Súd | Ústavný súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | PL. ÚS 6/2015 |
| Zdroj (PDF) | www.ustavnysud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
| Heslá | volebné veci - komunálne (obce), voľby-voľby do orgánov obcí a miest, voľby-volebné moratórium, volebná komisia, voľby-volebná korupcia, voľby-zoznam voličov, podmienky konania, práva a slobody – politické-právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných, voľby-volebné moratórium, voľby-voľby do orgánov obcí a miest, voľby-zoznam voličov, voľby-volebná korupcia |
| Citované predpisy | 38/1993 Z. z.: § 25 |
| Citované rozhodnutia | PL. ÚS 19/98, PL. ÚS 34/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 73/07, PL. ÚS 82/07, PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 20/2011, PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 21/94, PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 72/2014 |
| Citujú toto (ÚS) | PL. ÚS 11/2020, PL. ÚS 10/2020, PL. ÚS 54/2018 |
Uznesenie Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn.: PL. ÚS 6/2015 datum: 04.03.2015 SLOVENSKÁ REPUBLIKA U Z N E S E N I E Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 6/2015-166 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v plénezloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, MariannyMochnáčovej, Ladislava Orosza (sudca spravodajca) a Rudolfa Tkáčika v konanío sťažnostiach ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného Advokátskou kanceláriouONDRUŠEK & PARTNERS s. r. o., Koceľova 25, Bratislava, konajúcou prostredníctvomkonateľa a advokáta Mgr. Ľubomíra Ondrušeka, ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosťvolieb starostu obce Šoporňa konaných 15. novembra 2014, za účasti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom Mgr. Slavomírom Trnkócym, Gercenova 6/A,Bratislava, a politickej strany Strana demokratického Slovenska, Havelkova 3, Bratislava-Lamač, zastúpenej Advokátskou kanceláriou ONDRUŠEK & PARTNERS s. r. o.,Koceľova 25, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. ĽubomíraOndrušeka, ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb poslancov obecnéhozastupiteľstva a starostu obce Šoporňa konaných 15. novembra 2014, za účasti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, takto r o z h o d o l : Návrh sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e : I. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola25. novembra 2014 telefaxom a 27. novembra 2014 poštou doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vedená pod sp. zn. Rvp 15540/2014, ktorou namietaneústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Šoporňa konaných 15. novembra 2014. Dňa26. novembra 2014 bola ústavnému súdu telefaxom, 27. novembra 2014 elektronickýmiprostriedkami a následne 1. decembra 2014 poštou doručená aj sťažnosť politickej stranyStrana demokratického Slovenska (ďalej len „SDS“, spolu ďalej aj „sťažovatelia“) vedenápod sp. zn. Rvp 15574/2014, ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb poslancovobecného zastupiteľstva a starostu obce Šoporňa konaných 15. novembra 2014. Ústavný súduznesením sp. zn. PL. ÚS 72/2014 zo 17. decembra 2014 spojil obe sťažnosti na spoločnékonanie, ktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 15540/2014. Zo sťažností a zápisnice miestnej volebnej komisie o celkovom výsledku voliebv obci do obecného zastupiteľstva a starostu obce konaných 15. novembra 2014, ktorú siústavný súd vyžiadal, vyplýva, že sťažovateľ kandidoval na post starostu obce za SDSpod poradovým č. 8, pričom z celkového počtu 2 059 platne odovzdaných hlasov získal530 platných hlasov, čo predstavuje 25,74 % z celkového počtu platne odovzdaných hlasov,a tým v súlade s § 59 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nadobudolaktívnu legitimáciu na podanie sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej len „ústava“). Za starostu obce bol zvolený ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „zvolenýstarosta“ alebo „odporca“), ktorý získal v uvedených voľbách celkovo 634 platných hlasov,teda zvíťazil s rozdielom 104 hlasov. Ústavný súd tiež zistil, že volieb do Obecnéhozastupiteľstva obce Šoporňa sa zúčastnili kandidáti SDS, z ktorých boli dvaja zvoleníza poslancov ( ⬛⬛⬛⬛ s počtom hlasov 560 a s počtom hlasov 540). Sťažnosť SDS v časti týkajúcej sa neústavnosti a nezákonnosti volieb obecnéhozastupiteľstva smeruje proti zvoleným poslancom Obecného zastupiteľstva obce Šoporňa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, (spolu ďalej len „zvolení poslanci“). Sťažovateľ namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce a SDS namietatak neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce, ako aj neústavnosť a nezákonnosť voliebdo obecného zastupiteľstva konaných 15. novembra 2014. Sťažnosti sťažovateľa a SDS súodôvodnené takmer identicky, pričom ich argumentácia je založená najmä na týchtodôvodoch: a) «Nielen po skončení volebnej kampane..., ale dokonca aj počas volebného dňa a dokonca bezprostredne v budove, kde sídlili všetky tri okrskové volebné komisie (v priestoroch školy, kde boli okrsky) a bezprostredne pred ňou dochádzalo k nepretržitej agitácii... Otec jedného kandidáta na starostu, pán ⬛⬛⬛⬛, spoločne s pozorovateľom ⬛⬛⬛⬛ nespochybniteľne komunikovali s osobami, ktoré chceli ísť voliť a ⬛⬛⬛⬛ ešte aj vo volebnej miestnosti ukazovala niektorým voličom dva prsty na znak toho, že majú voliť kandidáta č. 2... Rovnako si pozorovateľ ⬛⬛⬛⬛ v rámci volebnej miestnosti robila vlastný „zoznam voličov“ a komunikovala s veľkým množstvom voličov aj po vykonaní voľby. Volebnú kampaň robili priamo v čase volieb aj člen miestnej volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛, a to v priebehu takmer celého dňa pred budovou školy, kde sa rozprával s prichádzajúcimi voličmi a ovplyvňoval ich v rámci preferovaných osôb, prípadne, ak niekto nechcel voliť všetkých poslancov v rámci okrsku, hovoril im, koho ešte majú voliť... Podľa našich informácií boli mnohí voliči privezení ku škole, aby sa zúčastnili volieb a boli im dávané inštrukcie, ako majú voliť.» b) „Je dôvodné podozrenie, že v obci Šoporňa dochádzalo aj k volebnej korupcii, ktorá nesie znaky až trestného činu, kedy boli za odovzdané hlasy pre konkrétnych kandidátov (na starostu a na poslancov) sľúbené i odovzdané peniaze, resp. potraviny. V tomto prípade išlo predovšetkým o voličov rómskej národnosti (napr. z ⬛⬛⬛⬛ ).“ c) «Prihlasovanie obyvateľov na trvalý pobyt v obci pred voľbami s úmyslom môcť v danej obci voliť, no nie s úmyslom skutočne žiť v obci a mať skutočný záujem podieľať sa na živote obce. Volieb sa mali zúčastniť aj takéto osoby. Vzhľadom na počet voličov v Šoporni (počet osôb zapísaných v zozname voličov 3622) a počet zúčastnených voličov (2101) nemohol zrejme tento fakt samotný významnejším spôsobom ovplyvniť celkové výsledky na „horných priečkach“ poradia zvolených poslancov, no mohol ovplyvniť poradie zvolených poslancov v dolnej časti zvolených poslancov, náhradníka, či nezvolených poslancov. Najmä v súvislosti s inými okolnosťami volieb považujeme za potrebné spomenúť aj tento fakt. Rovnako sa to týkalo aj cca 200 cudzincov.» d) «Máme ďalej pochybnosť o tom, či každá okrsková a miestna volebná komisia konala spôsobom ustanoveným zákonom a tak, aby bol správne zistený počet platných a neplatných hlasov, postup pri tomto zisťovaní a aj ako bolo celkovo zabezpečené zapečatenie volebnej agendy, keďže podľa našich informácií väčšina členov komisií odišla „oslavovať víťazstvo“ bez záujmu dokončiť všetky procedurálne postupy. Za „celkom samozrejmé“ sa považovalo, že na chodbe, kde boli okrskové volebné komisie bolo „živo“ aj pri prerátavaní hlasov, dvere na volebných miestnostiach bývali otvorené... aj členovia okrskových komisii chodili von z volebnej miestnosti, šírili sa správy o priebehu a priebežnom výsledku volieb... Z tohto dôvodu namietame aj celkový postup okrskových volebných komisií a z opatrnosti žiadame aj prepočítať a preveriť neplatné volebné lístky, resp. platné odovzdané volebné lístky. Rovnako žiadame preveriť, kedy a akým spôsobom došlo k zapečateniu hlasovacích lístkov, obálok a zoznamov voličov a ostatných volebných spisov, nakoľko máme informáciu, že sa tak malo definitívne udiať dokonca až v stredu 19. 11. 2014 a či zapečatenie dostatočným spôsobom zamedzilo možnosti dodatočnej manipulácii... V tejto súvislosti si dovolíme uviesť, že v okrskových komisiách došlo k nesprávnemu posudzovaniu odovzdaných hlasovacích lístkov za neplatné napr. z dôvodu, že okrem zakrúžkovania kandidáta bolo jeho meno aj podčiarknuté.» Sťažovateľ aj SDS doplnili svoje sťažnosti podaniami doručenými ústavnému súdu30. decembra 2014, ktorých súčasťou sú čestné vyhlásenia obyvateľov obce, ktoré majúpreukazovať ich tvrdenia o neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov samosprávy obce. Na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach sa sťažovatelia domáhajú, abyústavný súd nálezom vyhlásil „voľby poslancov do Obecného zastupiteľstva obce Šoporňa a starostu obce Šoporňa konané 15. novembra 2014 za neplatné“. Ešte pred predbežným prerokovaním sťažností vyzval ústavný súd, aby sa vyjadril k sťažnosti. Vo vyjadrení, ktoré bolo ústavnému súdu doručené12. decembra 2014, okrem iného uvádza: «Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdí o existencii určitých skutočností, ale žiadnym spôsobom nespomína dôkazy, ktoré by preukazovali tvrdenia sťažovateľa... Sťažovateľ ako jedným z dôkazov porušenia ústavnosti a zákonnosti volieb, uvádza dôvod, že „nie všetci členovia okrskových volebných komisií podpísali zápisnicu o výsledku volieb“. Podľa mne dostupných informácií, neboli všetkými členmi okrskových volebných komisií podpísané zápisnice v dvoch z troch okrskových volebných komisií. Zápisnice vraj nepodpísala ⬛⬛⬛⬛ - manželka sťažovateľa, ⬛⬛⬛⬛ - sestra manželky sťažovateľa a sťažovateľova švagriná a ⬛⬛⬛⬛, blízka spolupracovníčka sťažovateľa na obecnom úrade... Dôvody, pre ktoré zápisnice tieto členky okrskových volebných komisií nepoznám... Obvodná volebná komisia potvrdila závery okrskových volebných komisií a na námietky v zápisniciach uvedených, neprihliadala... Sťažovateľ ani neuviedol vo svojej sťažnosti, s kým alebo pred kým (okrem toho, že to videl sťažovateľ) mal môj otec de facto viesť volebnú agitáciu. Rovnako sťažovateľ ani neuviedol, koho mala pani ⬛⬛⬛⬛ vo volebnej miestnosti priamo ovplyvňovať resp. pán ⬛⬛⬛⬛ ovplyvňovať pred volebnou miestnosťou... považujem to len za pokračovanie jeho difamačnej kampane nepravdivými tvrdeniami voči mojej osobe... „Druhým vážnym porušením, ktorého bol sťažovateľ taktiež očitým svedkom bolo zvážanie voličov na voľby viacerými vozidlami s následným pohovorom s týmito osobami ohľadom toho, koho majú voliť.“ Uvedený výrok je iba obyčajným klamstvom sťažovateľa. Nič podobné nebolo zaznamenané žiadnym z členov volebných komisií, pozorovateľov okresnej volebnej komisie a ani zo strany OR PZ SR Galanta, ktoré voľby na základe mojej iniciatívy v obci Šoporňa monitorovali... Čo sa týka veľkého počtu osôb s cudzími menami prihlásených k trvalému pobytu, tak toto tvrdenie nespochybňujem, keďže k podkladom som ja nemal a ani nemám prístup... K ukončeniu a sčítaniu volieb sa nedokážem vyjadriť, keďže som nebol pri tom prítomný. Sám sťažovateľ ale vo svojej sťažnosti uviedol, že bol sám svedkom toho ako prebehlo hlasovanie a následné sčítavanie hlasov a tiež, že bol svedkom toho, ako volebné miestnosti neboli uzatvorené počas celého procesu sčítavania hlasov. Neviem, či si z nejakého právneho predpisu odvodil možnosť postupovať v súlade s platným právnym poriadkom, aby mohol byť ako kandidát prítomný pri kontrole a sčítavaní hlasov oprávnených voličov, ale ak by jeho prítomnosť mala byť tá vada postupu volebných komisií, svedčiacej o ich nezákonnosti, vzhľadom na zásadu pomernosti, je táto námietka irelevantná, keďže jeho prítomnosť nemala vplyv na výsledok jeho nezvolenia... Práve sťažovateľ svojim konaním postupoval spôsobom, ktorý nie je možné považovať za zákonný. Nie len, že sa snažil nezákonným spôsobom ovplyvňovať hlasovanie obyvateľov obce Šoporňa, ale je tu aj podozrenie z marenia spravodlivosti, keďže hľadá dodatočne osoby na podporu svojich tvrdení uvedených sťažnosti, ktorou na Ústavnom súde SR napadol ústavnosť a zákonnosť volieb starostu v obci Šoporňa a ústavnému súdu v sťažnosti neuviedol mená svedkov na podporu svojich tvrdení...» Dňa 12. decembra 2014 bola ústavnému súdu doručená volebná dokumentáciatýkajúca sa volieb do orgánov samosprávy obce Šoporňa uskutočnených 15. novembra 2014, ako aj zoznam osôb, ktoré sa prihlásili na trvalý pobyt v obci v obdobíod 1. januára 2014 do 15. novembra 2014. Ústavný súd sťažnosti sťažovateľa a SDS predbežne prerokoval a uznesením č. k. PL. ÚS 6/2015-51 zo 14. januára 2015 ich prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnostína ďalšie konanie ústavný súd vyzval zvolených poslancov obecného zastupiteľstva, aby savyjadrili k sťažnostiam. Zvolený poslanec ⬛⬛⬛⬛ vo svojom vyjadrení uvádza, že skutočnostiuvedené v sťažnostiach mu nie sú známe, voči sťažovateľovi sa necíti zaujatý. Vo vyjadrení ⬛⬛⬛⬛ k sťažnostiam sa okrem iného uvádza: „... pred voľbami a v deň volieb na starostu a poslancov, ktoré sa konali 15. 11. 2014 som nepostrehol ani som sa od nikoho nedopočul, žeby niekto ponúkal financie a rôzne iné dary a predmety, aby niekto volil hociktorého kandidáta na starostu. Naopak už pred voľbami sa pán snažil meniť zloženie okrskových volebných komisií. Keď sa mu to nepodarilo, pretože Ústredná volebná komisia nariadila nové voľby v okrskových volebných komisiách. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie ÚVK mám informácie, že došlo k žiadosti od miestnej volebnej komisie na monitorovanie bezproblémového priebehu volieb obvodnou volebnou komisiou a políciou. Uvedené sa mi aj potvrdilo, keďže som videl policajné hliadky, počas celého dňa som nepočul a ani nezaznamenal akúkoľvek činnosť, ktorá by smerovala na ovplyvňovanie členov komisie. Podľa môjho názoru považujem tieto voľby za jedny z najtransparentnejšie a najviac monitorované. Naopak po zverejnení výsledkov volieb podporovatelia bývalého starostu sa snažili ovplyvniť občanov rôznym spôsobom, aby potvrdili, že im boli ponúkané rôzne výrobky a financie proti novozvolenému starostovi. Toto som sa dopočul od viacerých občanov, ktorí odmietli sa podieľať na takomto tvrdení keď to nebola pravda.“ Zvolený poslanec ⬛⬛⬛⬛ vo svojom vyjadrení k sťažnostiam uvádza: „... v čase predvolebného moratória ako aj v priebehu dňa vykonávania volieb do územnej samosprávy, ktoré sa konali dňa 15. 11. 2014, boli z môjho pohľadu dodržané všetky potrebné formality. Osobne som sa nestretol s ovplyvňovaním kandidátov na post starostu obce, či názormi o kupovaní hlasov u žiadneho kandidáta, okrem jednej skutočnosti, kde kandidát na starostu ⬛⬛⬛⬛ (z pozície starostu) chcel vykonať zmeny v obsadení predsedov vo volebných okrskových komisiách dosadením osôb z rodinného príbuzenstva. Na túto skutočnosť bola upovedomená ústredná volebná komisia, ktorá na opakované voľby do komisií dohliadala. V čase výkonu volieb som sa stretol s monitorovaním volieb a dohliadaním na ich bezproblémový priebeh aj zo strany polície, ako aj obvodnou volebnou komisiou z Galanty. K danej situácii som sa dozvedel, že nakoľko došlo k podozreniu ovplyvňovania predsedov okrskových komisií, ktorú som spomínal vyššie, predseda volebnej komisie požiadal o zvýšený dohľad nad priebehom volieb. Ako kandidát na poslanca som sa pred ukončením volieb nahlásil u predsedu druhej okrskovej volebnej komisie ako pozorovateľ z dôvodu overenia transparentnosti a regulárnosti pri sčítavaní hlasov kandidátov na starostu a poslancov. Priebeh sčítavania hlasov bol bez komplikácii, bez pripomienok a boli všetky hlasovacie lístky riadne kontrolované a overované. Neboli podané žiadne námietky či sťažnosti zo žiadnej monitorovanej skupiny. Vo volebnej miestnosti č. 2 bolo všetko v poriadku. Ako pozorovateľ som si však všimol, že pred ukončením sčítavania hlasov na starostu obce, kedy bolo zrejmé, že počet hlasovacích lístkov kandidáta č. 8 je vizuálne v počte menšom ako je počet hlasov kandidáta č. 2 ⬛⬛⬛⬛, niekoľko krát posielal prostredníctvom mobilného telefónu sms správy. Po ukončení sčítavania hlasov na starostu obce a rozdiel hlasov bol v počte 66 v prospech kandidáta č. 2, opustil volebnú miestnosť č. 2 a viac sa nevrátil. Počas sčítavania hlasov na poslancov obecného zastupiteľstva som asi po hodine z volebnej miestnosti odišiel na chodbu s úmyslom opustiť budovu základnej školy. Nakoľko táto bola zamknutá, prešiel som chodbou smerom k jedálni za účelom nájsť zodpovednú osobu, ktorá by ma z budovy pustila von, pričom som na chodbe zbadal pani (manželku kandidáta na starostu obce), ktorá vyšla z jedálne a vošla do zborovne školy. Osobne ma zarazila tá skutočnosť, že ako členka komisie volebného okrsku č. 1 opustila volebnú miestnosť v dobe, keď sa sčítavali hlasy a voľby neboli ukončené. Na záver chcem uviesť a zdôrazniť, že voľby do samosprávy v roku 2014 boli snáď najtransparentnejšie voľby v dejinách obce. Až v nasledujúcich dňoch po voľbách som sa od občanov dozvedal o rečiach, že voľby boli kupované, manipulované, voliči ovplyvňovaní, zvážaní k urnám a mnoho ďalších situácii, ktoré sa v skutočnosti nezakladajú na pravde. Sťažnosť považujem od sťažovateľa za vymyslenú.“ Vo vyjadrení zvoleného poslanca ⬛⬛⬛⬛ sa okrem iného uvádza: „... V skupine s niektorými ďalšími kandidátmi sme robili predvolebnú kampaň do 8. 11. 2014, teda 7 dní pred voľbami. Ja som odvtedy žiadnu aktivitu nevyvíjal a takisto nemám znalosť o tom, že by niekto z týchto, mne známych kandidátov, pokračoval vo volebnej kampani formou verejného vystupovania. Takisto nemám žiadnu vedomosť o údajnom konaní ⬛⬛⬛⬛ a pána ⬛⬛⬛⬛. Tvrdenie sťažovateľa považujem za veľmi vágne a nepreukázateľné. Tvrdenie, že pán ⬛⬛⬛⬛ agitoval za konkrétnych kandidátov sa mi zdá značne prehnané, pretože pán, sám ako bývalý poslanec do týchto volieb dobrovoľne nekandidoval a preto mu chýbala motivácia takto konať. Nemám tiež žiadnu vedomosť o údajnom zvážaní voličov... považujem sťažnosť bývalého starostu obce pána a zároveň strany SDS, ktorá v našej obci s tým, že obec Šoporňa s viac ako 4 000 obyvateľmi, má možno menej ako 10 členov za neopodstatnenú a všetky tvrdenia sťažovateľov za účelové...“ Zvolený poslanec ⬛⬛⬛⬛ vo svojom vyjadrení k sťažnostiam okreminého uvádza: „Nestretol som sa so žiadnym kupovaním hlasov ani ovplyvňovania voličov zo strany protikandidátov MV na starostu ani kandidátov na poslancov v Šoporni dňa 15. 11. 2014. Pred príchodom do volebnej miestnosti som si podal ruku s niekoľkými známymi, ktorí už odvolili. Toto priateľské gesto nepovažujem za ovplyvňovanie... Inak priebeh samotných volieb považujem za transparentný.“ Vo vyjadrení zvoleného poslanca PaedDr. ⬛⬛⬛⬛ k sťažnostiam sa uvádza: „Volieb starostu obce a poslancov miestneho zastupiteľstva som sa zúčastnil ako každý radový občan, nebol som teda pozorovateľom, ani inak na voľbách zainteresovaný. V priestore volebných miestností som za zdržal len čas, nevyhnutný na vykonanie volieb a krátky rozhovor s rodinným príslušníkom, ktorého som na chodbe stretol. Celkom som strávil vo volebnej budove 10-15 minút. V tomto čase som nezaregistroval žiadne konanie účastníkov volieb, ktoré by som mohol označiť za činnosť narušujúcu priebeh volieb a ani za činnosť vedúcu k porušovaniu zákona.“ Zvolený poslanec ⬛⬛⬛⬛ vo svojom vyjadrení k sťažnostiam okreminého uvádza: „Sťažnosť sa nezakladá na pravde, je to iba názor neúspešného kandidáta. Volebnú kampaň v obci Šoporňa každý kandidát na funkciu starostu obce robil so svojim tímom ľudí a na rôznych miestach v obci. Nemám vedomosti o korupcii, podplácaní a rozdávaní klobás pred voľbami, ako je uvádzané v sťažnosti. Voľby v obci Šoporňa boli vykonané transparentne pod dozorom viacerých pozorovateľov /členov okresnej volebnej komisie, členov PZ, bežných občanov obce, ktorí boli prítomní a registrovaní ako pozorovatelia vo volebných miestnostiach/. Nezakladá sa na pravde, že agentúra, v ktorej som konateľ zvážala voličov k voľbám. Autom Suzuki Swift bielej farby s EČ sa k voľbám v poobedňajších hodinách dopravila majiteľka firmy, ktorá dovtedy bola v práci.“ Vo vyjadrení zvolenej poslankyne ⬛⬛⬛⬛ k sťažnostiam sa uvádza: «... V prvom rade Vás chcem oboznámiť so skutočnosťou, že v komunálnych voľbách 2014 v obci Šoporňa kandidovala na post starostu obce Šoporňa pod číslom 7 moja sestra ⬛⬛⬛⬛, ktorú som ja a moja rodina podporovala - nakoľko je to môj blízky rodinný príslušník. 2 tohto dôvodu mne samej záležalo na tom, aby voľby prebehli hladko, čestne a bez nezákonného zasahovania do priebehu volieb, ako aj samotného volebného výsledku. Faktom je, že pred voľbami politické strany nominovali svojich členov do jednotlivých okrskových komisií na čo, ale p. členov okrskových komisií poprehadzoval podľa svojho zváženia a tým porušil zákon. Na to sa politické strany „vzbúrili" a podali sťažnosť Ústrednej volebnej komisii a tá nariadila druhú voľbu predsedov a členov okrskových komisií, ktorá už prebehla v súlade so zákonom a pod dozorom Obvodnej volebnej komisie z Galanty. Taktiež ako aj ostatní kandidáti na post starostu - sme sa snažili monitorovať situáciu okolo priebehu volieb. Nevidela som a ani som nepočula o iných kandidátoch na post starostu, že by dochádzalo z ich strany a strany ich voličov k nejakému nekalému spôsobu napr. kupovaniu hlasov, zvážaniu alebo ovplyvňovaniu voličov. Ale na druhej strane sa šírili reči o prihlasovaní sa ľudí k trvalému pobytu v obci Šoporňa pred voľbami s cieľom podporiť vo voľbách. Ďalej sa šírili reči počas volebnej noci, kde sa p. ⬛⬛⬛⬛ údajne snažila pri sčítaní presunúť časť volebných lístkov z „kôpky“ ⬛⬛⬛⬛ do „kôpky“ v prospech svojho manžela p. ⬛⬛⬛⬛. Na toto, ale okrsková komisia včas prišla, keďže volebné lístky boli niekoľkokrát prerátavané a kontrolované. Záverom môžem čestne prehlásiť, že komunálne voľby 2014 v obci Šoporňa i napriek neúspechu mojej sestry prebehli zákonne, a jediný podľa môjho názoru, kto sa snažil o manipulovanie volieb a volebného výsledku bol práve ⬛⬛⬛⬛ a jeho rodina.» Zvolená poslankyňa ⬛⬛⬛⬛ sa vyjadrila, že nemá vedomosťo skutočnostiach, ktoré by spochybňovali „zákonnosť predmetných volieb“ . Zvolenáposlankyňa ⬛⬛⬛⬛ vo svojom stručnom vyjadrení taktiež uviedla, že nemážiadnu informáciu o skutočnostiach uvádzaných v sťažnostiam. Zvolená poslankyňa ⬛⬛⬛⬛ vo svojom vyjadrení k sťažnostiam okrem inéhouvádza: „Môžem potvrdiť to, že sa po obci skutočne šíria reči o kupovaní hlasov za peniaze, Či skôr za potraviny (klobásy). Osobne som nebola svedkom takéhoto kupovania... Videla som aj ja auto agentúry, ako v deň volieb jazdilo po obci aj parkovalo pred školou, aj to, že jazdilo plné, ale či ľuďom z auta niekto dával lístočky, to som nevidela. Nenapadlo ma to sledovať a verím, že ani v budúcich voľbách, ak sa rozhodnem kandidovať, nebudem snáď musieť robiť nejakého volebného detektíva... Ohľadom osoby môžem potvrdiť, že v čase keď som bola ja voliť, tak sa nachádzala v škole a vyzeralo to tak, že sa tam zdržiava dlhodobo a myslím, že aj premyslene, mala v ruke nejaké papiere. Ak bola oficiálnym pozorovateľom, tak mohla v škole i vo volebnej miestnosti byť ako dlho chce. Mňa nekontaktovala, ale s inými ľuďmi sa rozprávala. O čom neviem, ale je očakávateľné, že o voľbách a o kandidátoch, lebo ju obecná politika, obecné zastupiteľstvá či hospodárenie obce všeobecne dlhodobo zaujímajú (kritizovala viackrát verejne, bola aktívna v referende atď.) Počula som, že síce, že vo volebnej miestnosti mala ukazovať dva prsty, t. j. voľte č. 2, ktoré mal ⬛⬛⬛⬛, ale vo volebnej miestnosti už nikoho neovplyvní. Keď už niekto na voľby príde, je rozhodnutý, koho bude voliť. Videla som tam aj pánov ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, ako sa zhovárajú s inými ľuďmi. Nemala som však dôvod na to, aby som sa s nimi dala do reči, keďže išlo o nášho volebného oponenta a tiež nezvyknem úmyselne isť načúvať cudzie reči. To, či sa v obci prihlásili na pobyt ďalšie osoby alebo boli voliť nejakí cudzinci vôbec neviem. Rovnako nemám žiadne informácie ani o manipulácii s volebnými schránkami -nemám ich odkiaľ mať.“ Dňa 3. februára 2015 bolo doručené ústavnému súdu vyjadrenie odporcu k doplneniu sťažnosti, v ktorom okrem iného uvádza: «Sťažovateľ v úvode svojho doplnenia sťažnosti uvádza, že navrhuje vypočuť ako ďalších svedkov pani, pani a pani, zamestnankyne resp. bývalé zamestnankyne obce Šoporňa. Majú byť svedkami, v akom stave sa nachádzala volebná dokumentácia pred tým, ako bola zaslaná na Ústavný súd Slovenskej republiky. Nie je zrejmé, čo majú tieto svedkyne potvrdiť, keďže sťažovateľ to neuviedol. Z uvedeného absentuje účel vykonania dôkazu výsluchom týchto sťažovateľom navrhnutých svedkov. Nie je ale tiež zrejmé, čo má stav volebnej dokumentácie, pred zaslaním ústavnému súdu, spoločné so zisteným výsledkom hlasovania voličov. Predsa za stav volebnej dokumentácie zodpovedá obec a ako sám sťažovateľ uviedol, v čase zasielania volebnej dokumentácie ústavnému súdu, bol na čele obce a za jej činnosť aj niesol zodpovednosť, sťažovateľ ako starosta obce... Navyše, pani ⬛⬛⬛⬛ a pani nie je možné považovať za nestranných a nezaujatých svedkov, keďže na základe oznámenia novozvoleného starostu sa vedie trestné konanie, kde je dôvodné podozrenie z trestnej činnosti pani a pani, keďže boli za svedkom, v snahe ovplyvňovať ho poskytnutím nenáležitej výhody a ovplyvňovania za účelom poskytnutia krivej resp. nepravdivej svedeckej výpovede pred ústavným súdom. Pani je zase manželkou kandidáta na poslanca obecného zastupiteľstva, ktorý kandidoval za stranu, ktorá podala sťažnosť... Sťažovateľ spomína v doplnení svojej sťažnosti folklór pri rozprávaní o „ klobásach“. Nevieme, čo tým má sťažovateľ na mysli a ani to, či tieto „ klobásy“ majú byť nejakým spôsobom spájané s osobou novozvoleného starostu alebo nejakými jeho činmi. Nie je ani zrejmé, kto sú osoby sťažovateľom označované ako „mnoho Rómov“ a „ľudia počuli a videli“. Nevieme naozaj sa k uvedenému vyjadriť inak ako že je to len tvrdenie pána sťažovateľa (a to aj v konaní o sťažnosti SDS) bez reálneho podkladu... Ak sám sťažovateľ vo svojom doplnení sťažnosti uvádza „niektoré vyhlásenia nie sú priamo svedkami volebnej korupcie a ovplyvňovania výsledku volieb či porušovania volebného moratória, nie je zrejmé, ako môže tieto podklady uvádzať ako dôkazy a tieto osoby navrhovať ako svedkov, ktorí majú potvrdiť jeho tvrdenia uvádzané v sťažnosti. Ak sám vo svojom doplnení sťažnosti tvrdí, že nie sú priamo svedkami, nie je dôvod na to, aby ich ako svedkov uvádzal. Nevieme ani, ktoré osoby by ako priamy svedkovia podľa sťažovateľ mali byť a tak aj dosvedčiť sťažovateľove tvrdenia na preukázanie pravdivosti jeho vyjadrení. Tiež by sme chceli upozorniť na skutočnosť, že doplnenie sťažnosti nad rozsah pôvodne podanej sťažnosti, t. j. ktoré pôvodné znenie sťažnosti nedopĺňajú ale rozširujú a aj osoby, v pôvodne podanej sťažnosti, je podľa nášho názoru podaním, ktoré v zmysle § 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o ústavnom súde Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov je podaním po lehote na podanie sťažnosti vo volebných veciach.» V ďalšom období boli ústavnému súdu bez predchádzajúcej výzvy doručovanévyjadrenia viacerých obyvateľov obce Šoporňa, v ktorých sa vyjadrujú ku skutočnostiamsúvisiacim s priebehom volieb do orgánov samosprávy obce Šoporňa konaných15. novembra 2014, ako aj viaceré anonymné oznámenia, ktoré buď potvrdzujú námietkysťažovateľa, alebo naopak, ich vyvracajú, resp. ich pisatelia poukazujú v týchtooznámeniach na nekalé praktiky sťažovateľa. Ústavnému súdu bolo doručené i „podporné stanovisko“ zvolenému starostovi ⬛⬛⬛⬛, ktoré podpísalo 167 občanov obceŠoporňa. II. II.1 Všeobecné východiská pre rozhodovanie volebných sťažností Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti voliebdo orgánov územnej samosprávy. Z čl. 129 ods. 2 ústavy vyplýva oprávnenie, ako aj povinnosť ústavného súdupreskúmavať na základe volebných sťažností tak ústavnosť, ako aj zákonnosť namietanýchvolieb. Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana základných právzaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva.Ústava garantuje všetkým oprávneným voličom voliť svojich zástupcov do voľbamikreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom,resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričomgarantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanietajným hlasovaním (čl. 30 ods. 3 ústavy). Zároveň ústava garantuje predovšetkýmprostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánovúzemnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30ods. 1 druhá veta ústavy), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcieposlanca obecného zastupiteľstva za rovnakých podmienok [pasívne volebné právo(PL. ÚS 20/2011, m. m. PL. ÚS 18/07)]. Pod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieťuskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silouzákona (m. m. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúryústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byťv príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých osôb, ktoré jev konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (PL. ÚS 20/2011, m. m.PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07). Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkonpolitických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práva slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťažpolitických síl v demokratickej spoločnosti. Citované ustanovenie ústavy má priamuspojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahouovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťažpolitických síl nachádza svoje vyjadrenie predovšetkým vo voľbách a je základnýmpredpokladom a podmienkou fungovania demokratického štátu (m. m. PL. ÚS 19/98,PL. ÚS 82/07). Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľbyza neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisiea vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, d) sťažnosť zamietnuť. Podľa § 63 ods. 2 zákona o ústavnom súde v prípadoch uvedených v odseku 1písm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom. Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1zákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúroulen vtedy, ak k porušeniu volebného zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťažpolitických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdusa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonovupravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99).Nie každé porušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebovoľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom takna účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy volebného práva uznávanéspoločenstvom demokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môžespôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledkyvolieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavomskutočnej vôle voličov (PL. ÚS 20/2011). Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musiabyť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušeniezákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, resp. zákonov, ktoré s nimibezprostredne súvisia, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieba sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta, a c) intenzitaprotizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvolávapochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov (m. m.PL. ÚS 73/07). Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzityvolebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledokvolieb. Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody,pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnomsúde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušnýchustanovení volebného zákona [v tomto prípade podľa § 45 zákona Slovenskej národnej radyč. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalejlen „volebný zákon“)], platí prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy,kým ústavný súd o voľbách napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákonao ústavnom súde rozhodne inak ako zamietnutím volebnej sťažnosti. Namietanéprotiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledokvolieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi.Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03). Súčasťouzákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označenímdôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Funkcia ústavného súdu v rámciprieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by vkonečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na topovolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základešpekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celývolebný proces (m. m. PL. ÚS 3/2010). Uvedené všeobecné východiská ústavný súd aplikoval pri preskúmaní námietoksťažovateľov formulovaných v ich volebných sťažnostiach. II.2 Kľúčové námietky sťažovateľov Na základe argumentácie sťažovateľov obsiahnutej v ich sťažnostiach možno ichkľúčové námietky rozdeliť do štyroch skupín: 1. Námietka o účelovom prihlasovaní osôb na trvalý pobyt v obci (ďalej len „prvánámietka“); 2. Námietky proti postupu okrskových volebných komisií pri sčítavaní hlasova zapečaťovaní volebnej dokumentácie (ďalej len „druhá námietka“); 3. Námietky proti porušovaniu volebného moratória volebnou agitáciou v deň voliebv budovách, v ktorých sídlili okrskové volebné komisie č. 1, 2 a 3, ako aj na priľahlýchverejných priestranstvách; 4. Námietky o podozrení z kupovania hlasov v prospech odporcu a niektorýchzvolených poslancov (osobitne vo vzťahu k obyvateľom ulice). III. Preskúmanie námietok sťažovateľov III.1 K námietke o účelovom prihlasovaní osôb na trvalý pobyt v obci Sťažovateľ i SDS v sťažnostiach namietajú, že v období pred voľbami došlo v obcik prihlasovaniu „... obyvateľov na trvalý pobyt v obci pred voľbami s úmyslom môcť v danej obci voliť, no nie s úmyslom skutočne žiť v obci a mať skutočný záujem podieľať sa na živote obce“, pričom podľa ich tvrdenia malo ísť o „cca 200 cudzincov“. Ústavný súd si na účely preskúmania prvej námietky sťažovateľov z obecného úraduvyžiadal príslušnú dokumentáciu a zistil, že v období od 1. januára 2014 do dňa volieb sana trvalý pobyt v obci prihlásilo spolu 67 osôb (t. j. oveľa menej než uviedli sťažovatelia),z ktorých sa však len minimálny počet prihlásil tesne pre voľbami, ostatné osoby sav uvedenom období hlásili na trvalý pobyt priebežne. Vychádzajúc zo skutočnosti, že námietka sťažovateľov týkajúca sa účelovéhoprihlasovania na trvalý pobyt bola sťažovateľmi formulovaná len všeobecne (nekonkrétne),a predovšetkým z toho, že sťažovateľ vykonával v období pred voľbami funkciu starostuobce, a teda mohol a mal urobiť opatrenia, aby boli na trvalý pobyt v obci prihlásené lenosoby, ktoré spĺňali zákonom ustanovené podmienky, ústavný súd vyhodnotil túto námietkusťažovateľov ako nedôvodnú a účelovú. III.2 K námietkam smerujúcim proti postupu okrskových volebných komisií pri sčítavaní hlasov a zapečaťovaní volebnej dokumentácie Sťažovatelia formulujú výhrady proti postupu všetkých okrskových komisiípri sčítavaní hlasov, ako aj ich postupu pri zapečaťovaní volebnej dokumentácie a v tejtosúvislosti navrhujú ústavnému súdu „... prepočítať a preveriť neplatné volebné lístky, resp. platné odovzdané volebné lístky. Rovnako žiadame preveriť, kedy a akým spôsobom došlo k zapečateniu hlasovacích lístkov, obálok a zoznamov voličov a ostatných volebných spisov, nakoľko máme informáciu, že sa tak malo definitívne udiať dokonca až v stredu 19. 11. 2014 a či zapečatenie dostatočným spôsobom zamedzilo možnosti dodatočnej manipulácii...“. Podľa § 14 ods. 4 volebného zákona miestna volebná komisia a) preskúmava kandidátne listiny a rozhoduje o registrácii alebo o neregistráciikandidátov, b) dohliada na pripravenosť okrskových volebných komisií zabezpečovať úlohy podľatohto zákona, c) vyhotoví zápisnicu o výsledkoch volieb do obecného (mestského) zastupiteľstvaa volieb starostu obce (primátora), ktorú podpíšu členovia komisie; zápisnicu s originálnymipodpismi členov komisie dostane každý člen komisie, d) vydáva zvoleným kandidátom osvedčenie o zvolení, e) odovzdá volebné dokumenty do úschovy obci.Podľa § 15 ods. 4 volebného zákona okrsková volebná komisia a) zabezpečuje priebeh hlasovania, najmä dozerá na správne odovzdávaniehlasovacích lístkov a dbá na poriadok vo volebnej miestnosti, b) sčíta hlasy a vyhotoví zápisnicu o hlasovaní, ktorú dostane každý člen komisie;prvopis zápisnice bezodkladne predloží miestnej volebnej komisii, c) odovzdá volebné dokumenty do úschovy obci. V súlade s § 11 ods. 6 volebného zákona volebná komisia je uznášaniaschopná, ak jeprítomná väčšina jej členov. Na platnosť uznesenia je potrebná väčšina hlasov prítomnýchčlenov. V prípade rovnosti hlasov sa návrh považuje za zamietnutý. O priebehu zasadaniavyhotovuje volebná komisia zápisnicu. V súlade s § 36 volebného zákona v miestnosti, kde okrsková volebná komisia sčítahlasy, majú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci ichodborných (sumarizačných) útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala povolenie okrskovávolebná komisia. Podľa § 37 ods. 1 volebného zákona po ukončení hlasovania dá predseda okrskovejvolebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky a potom dá otvoriť volebnúschránku. Ak okrsková volebná komisia použila na výslovnú žiadosť jednotlivých voličov ajprenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ich otvorení zmieša. Podľa § 37 ods. 2 volebného zákona okrsková volebná komisia vyberie obálkys hlasovacími lístkami z volebnej schránky, spočíta obálky a porovná počet obálokso záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči. Podľa § 37 ods. 3 volebného zákona po vybratí hlasovacích lístkov z obálokokrsková volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského)zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet platnýchhlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní. Podľa § 37 ods. 4 volebného zákona každý člen okrskovej volebnej komisie môženazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosťsčítania hlasov. Podľa § 40 ods. 1 volebného zákona po sčítaní hlasov a podpísaní zápisniceo hlasovaní ohlási predseda okrskovej volebnej komisie výsledok hlasovania a jedenrovnopis zápisnice zašle bezodkladne miestnej volebnej komisii a vyčká na jej pokynna ukončenie činnosti. Podľa § 40 ods. 2 volebného zákona okrsková volebná komisia zapečatí hlasovacielístky, obálky a zoznamy voličov a odovzdá ich spolu s ostatnými volebnými spismi obcido úschovy. Podľa § 41 ods. 1 volebného zákona miestna volebná komisia sčíta hlasy a zistícelkové výsledky hlasovania v obci na podklade zápisníc o hlasovaní zaslaných okrskovýmivolebnými komisiami. Ak vzniknú pochybnosti, má právo vyžiadať od okrskovýchvolebných komisií hlasovacie lístky a ostatné volebné spisy, prípadne vysvetlivky a inéinformácie. Podľa § 41 ods. 2 volebného zákona v miestnosti, kde miestna volebná komisiasčítava hlasy, majú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňaa pracovníci ich odborných (sumarizačných) útvarov, ako i osoby, ktorým na to dalapovolenie Ústredná volebná komisia. Podľa § 43 ods. 1 volebného zákona miestna volebná komisia vyhotoví dvojmozápisnicu o výsledku volieb v obci. Zápisnicu podpíše predseda a ostatní členovia komisiea zapisovateľ komisie. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú. Podľa § 43 ods. 3 volebného zákona po podpísaní oboch rovnopisov zápisníco výsledku volieb v obci zašle predseda miestnej volebnej komisie jeden rovnopis zápisnicebezodkladne okresnej volebnej komisii. Ostatné volebné spisy odovzdá do úschovy obci. Ústavný súd si na účely preskúmania opodstatnenosti námietok sťažovateľovsmerujúcich proti postupu okrskových volebných komisií pri sčítavaní hlasova zapečaťovaní volebnej dokumentácie vyžiadal v súlade s návrhom sťažovateľovz Obecného úradu v Šoporni (ďalej len „obecný úrad“) kompletnú volebnú dokumentáciua následne ju preskúmal a prepočítal v nej obsiahnuté hlasovacie lístky. Z volebnej dokumentácie o voľbách do orgánov samosprávy obce Šoporňa zistilústavný súd tieto skutočnosti: 1. Podľa zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci do obecnéhozastupiteľstva a starostu obce Šoporňa boli pre voľby do orgánov samosprávy obcevytvorené 3 volebné okrsky, v zoznamoch voličov bolo zapísaných celkom 3 622 osôb,obálky boli vydané celkom 2 101 voličom, voliči odovzdali celkom 2 101 obálok, pričompre voľby do obecného zastupiteľstva bolo odovzdaných 2 004 platných hlasovacích lístkova pre voľby starostu bolo odovzdaných 2 059 platných hlasovacích lístkov. 2. Zo zápisnice okrskovej volebnej komisie okrsku č. 1 vyplýva, že celkový početosôb vo volebnom okrsku zapísaných do zoznamu voličov bol 1 190, počet voličov, ktorýmboli vydané obálky, bol 743, počet odovzdaných obálok bol 743, počet platných hlasovacíchlístkov odovzdaných pre voľby do obecného zastupiteľstva bol 697, počet platnýchhlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce bol 734. 3. Ústavný súd prepočítal volebnú dokumentáciu okrskovej volebnej komisie č. 1a zistil, že sa v nej nachádza 747 odovzdaných obálok, pričom tieto obálky boli riadnezapečatené. V jednej z odovzdaných obálok, ktorá bola zjavne neotvorená, sa nachádzaliplatné hlasovacie lístky pre voľbu starostu aj pre voľby do obecného zastupiteľstva. 3.1 Po prepočítaní platných hlasovacích lístkov vo volebnom okrsku č. 1 pre voľbydo obecného zastupiteľstva ústavný súd zistil, že ich je v obcou odovzdanej volebnejdokumentácii v skutočnosti 669 (z čoho vyplýva, že vo volebnej dokumentácii chýba28 hlasovacích lístkov oproti údaju uvedenému v zápisnici), a po prepočítaní platnýchhlasovacích lístkov pre voľby starostu ústavný súd zistil, že ich je v obcou odovzdanejvolebnej dokumentácii v skutočnosti len 613 (z čoho vyplýva, že vo volebnej dokumentáciichýba 121 hlasovacích lístkov oproti údaju uvedenému vo volebnej dokumentácii). 3.2 Porovnaním údajov o počte platne odovzdaných hlasov pre jednotlivýchkandidátov na starostu uvedených v zápisnici s počtom platných hlasovacích lístkovzistených ústavným súdom pri prepočítavaní vyplýva, že chýbajú hlasovacie lístky, ktorémali byť podľa údajov v zápisnici odovzdané v prospech ⬛⬛⬛⬛, zvoleného starostuobce. Ústavný súd tiež zistil, že v prospech ⬛⬛⬛⬛ boli pripočítané dva neplatnéhlasovacie lístky. Počet odovzdaných platných hlasovacích lístkov v prospech ostatnýchkandidátov na starostu obce bol v súlade so zápisnicou okrskovej volebnej komisie okrskuč. 1. 3.3 Zápisnicu okrskovej volebnej komisie okrsku č. 1 odmietli podpísať dvajačlenovia okrskovej volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛ (podľa zistení ústavného súdumanželka sťažovateľa) a ⬛⬛⬛⬛ (podľa zistení ústavného súdu príbuznásťažovateľa) z dôvodov, ktoré zodpovedajú námietkam sťažovateľa uvedeným v sťažnosti.Súčasťou námietok ale nebola výhrada smerujúca proti celkovému počtu platneodovzdaných hlasov, resp. spochybňovaniu ich celkového počtu. 4. Ústavný súd preskúmal aj volebnú dokumentáciu volebných okrskov č. 2 a č. 3a zistil, že údaje o počtoch platne odovzdaných hlasov pre voľby starostu a voľby obecnéhozastupiteľstva uvedené v zápisniciach týchto okrskových volebných komisií zodpovedajúúdajom, ktoré boli zistené pri prepočítavaní volebnej dokumentácie ústavným súdom.Ústavný súd ale zistil, že vo volebnom okrsku č. 3 neboli riadne zapečatené odovzdanéotvorené obálky, nepoužité obálky a nepoužité hlasovacie lístky pre voľbu starostua poslancov obecného zastupiteľstva. Sumarizujúc svoje zistenia z prepočítavania hlasov, ústavný súd konštatuje, že podľapočtu platných hlasov nachádzajúcich sa v obcou predloženej volebnej dokumentácii bysťažovateľ ako kandidát na starostu získal 530 hlasov a odporca ako kandidát na starostu len511 hlasov, t. j. podľa zistení ústavného súdu by mal byť v skutočnosti za starostu zvolenýnie odporca, ale sťažovateľ. Vzhľadom na malé rozdiely v počte hlasov, ktoré získalikandidáti na poslancov, by vzhľadom na 28 chýbajúcich platne odovzdaných hlasovacíchlístkov pri voľbách obecného zastupiteľstva bol podľa prepočítavania uskutočnenéhoústavný súdom iný aj výsledok volieb obecného zastupiteľstva, než aký bol uvedenýv zápisnici miestnej volebnej komisie. Vzhľadom na závažnosť svojich zistení získaných z prepočítavania hlasov ústavnýsúd rozhodol, že vo vzťahu k objasneniu druhej námietky sťažovateľov uskutoční výsluchsvedkov. Ústavný súd vykonal výsluch svedkov prostredníctvom sudcu spravodajcu, ktorý16. februára 2015 v sídle ústavného súdu vypočul svedkov ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛.Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, jedna z dvoch členiek okrskovej volebnej komisie č. 1, ktoránepodpísala zápisnicu, sa na výsluch nedostavila. , členka okrskovej volebnej komisie okrsku č. 1 (manželkasťažovateľa), vo svojej výpovedi o priebehu volieb uviedla, že pozorovateľka pani vo volebnej miestnosti i mimo nej komunikovala s voličmi, osobne však nepočula, o čom sas voličmi zhovára. Pani bola upozornená na nevhodné správanie predsedníčkouokrskovej volebnej komisie, i ňou osobne ako členkou komisie. Podľa svedkyne aj ďalšiačlenka okrskovej volebnej komisie pani bola upozornená, že nemá listovaťv zoznamoch voličov. Svedkyňa tiež uviedla, že aj pán, ktorý bol členom miestnejvolebnej komisie a otec pána, komunikovali v priebehu volieb s voličmi na chodbepred volebnou miestnosťou. Svedkyňa uviedla, že počas sčítania hlasovacích lístkov vládolvo volebnej miestnosti čulý ruch „pozorovatelia tam chodili“ . Ďalej uviedla, žepri zapečaťovaní volebnej dokumentácie nebola prítomná, nepamätá si, či bola volebnádokumentácia zapečatená. Zápisnicu odmietla podpísať z dôvodov uvedených v jej prílohe. Predsedníčka okrskovej volebnej komisie okrsku č. 1 ⬛⬛⬛⬛ vypovedala,že proces sčítania prebiehal tak, že najskôr prepočítali hlasovacie lístky na starostua následne na poslancov. Sporných hlasovacích lístkov bol nepatrný počet. Trvá na tom, žesčítanie i zapečatenie hlasovacích lístkov prebehlo v poriadku, nevie si vysvetliť chýbajúcehlasovacie lístky, pripúšťa možnosť manipulácie zo strany sťažovateľa po skončení volieb. Zapisovateľka okrskovej volebnej komisie č. 1 ⬛⬛⬛⬛ vo svojejvýpovedi uviedla, že pozorovateľka pani komunikovala v priebehu voliebs voličmi, svedkyňa však nepočula, čo bolo predmetom ich rozhovoru, bola napomenutápredsedom miestnej volebnej komisie i predsedníčkou okrskovej volebnej komisie okrskuč. 1. Sčítavanie hlasov prebehlo podľa jej názoru bez problémov, hlasy na starostu saprepočítavali viackrát. Zápisnicu odniesla miestnej volebnej komisii pani,pri zapečaťovaní volebnej dokumentácie boli prítomní členovia volebnej komisiei svedkyňa. Zapečatená volebná dokumentácia bola ponechaná vo volebnej miestnostia najbližší pracovný deň bola zamestnancami obecného úradu prenesená na obecný úrad,svedkyňa nebola prítomná pri jej preberaní, pričom uviedla, že obvykle to mala na starostipani. Po vyžiadaní volebnej dokumentácie ústavným súdom ju svedkyňa spolus kolegyňou vybrala z archívu (bola zapečatená) zabalila do baliaceho papiera a zaslalaústavnému súdu. Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, zapisovateľka miestnej volebnej komisie a manželkajedného zo zvolených poslancov, vo svojej výpovedi uviedla, že volebná dokumentáciaostala zapečatená po voľbách v jednej triede v škole, osobne sa nezúčastnila jej preneseniado archívu obce, pretože po voľbách bola chorá, až následne videla dokumentáciu v archíveobce, bez známok porušenia zapečatenia, keď bola zasielaná ústavnému súdu. Svedkyňavypovedala, že prístup k archívu mal každý zamestnanec obecného úradu. , ktorý bol predsedom miestnej volebnej komisie, vypovedal, žev priebehu volebného dňa boli na účely kontroly prítomní aj zástupcovia obvodnej volebnejkomisie z Galanty a nemali proti priebehu volieb žiadne výhrady. Počas volebného dňariešil sťažnosti na správanie pozorovateľov, členov volebných komisií, väčší spor riešenýnebol. Uviedol, že má vedomosť o výhradách, pre ktoré nepodpísali zápisnicu členkyvolebnej komisie v 1. volebnom okrsku. Fyzicky prekontroloval zapečatenie volebnejdokumentácie predtým, ako odniesol volebné výsledky do Galanty. Zápisnicu miestnejvolebnej komisie osobne s pani odniesol na obecný úrad do archívu obce.Vo vzťahu k chýbajúcim hlasovacím lístkom pripúšťa možnosť manipulácie osobamiblízkymi sťažovateľovi. Výsluchu svedkov sa zúčastnili obe procesné strany vrátane ich právnych zástupcov. Predvolaná svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, ktorá sa zo zdravotných dôvodov nemohladostaviť na výsluch, zaslala ústavnému súdu svoju písomnú výpoveď, v ktorej okrem inéhouvádza: „V priebehu dňa som spolu s ďalšími viackrát poukázala na to, že p. ⬛⬛⬛⬛, ktorá bola pozorovateľkou v našej komisií aktívne komunikovala s voličmi predtým ako išli voliť. Bola som priamo svedkom, ako ukazovala voličom rukou počtom prstov číslo 2 - ukazovala 2 prsty. Pani chodila neustále po chodbe a napriek viacnásobným upozorneniam stále s voličmi predtým ako vošli do volebnej miestnosti komunikovala na tému koho voliť. Okrem tohto zrejmého ovplyvňovania voličov si aj niečo zapisovala. V tretej volebnej miestností bol pozorovateľ pán ⬛⬛⬛⬛, otec jedného z kandidátov na starostu ⬛⬛⬛⬛. Tiež bol niekoľkokrát upozornený na to, aby nekomunikoval s voličmi. Stával aj pred budovou školy a tam sa rozprával s prichádzajúcimi občanmi. V našej volebnej komisii bola tiež upozornená členka komisie ⬛⬛⬛⬛, ktorá si sústavne listovala v zozname akoby si pozerala kto bol a kto ešte nebol voliť. Následne viac ráz niekomu telefonovala. V priebehu dňa som počula aj rozhovor voličov, ktorí sa pýtali členov komisií, či boli voliť konkrétne osoby, a ak bola odpoveď, že nie, tak pár z nich hneď telefonovalo a pritom povedali do telefónu, že aby prišli voliť toho nášho, na ktorom sa dohodli. Viacerí členovia a pozorovatelia telefonovali veľakrát za deň, hlavne poobede ohľadom toho, kto bol a kto nebol voliť. Dáva to možno aj logiku v tom, že sa obvolávali, aby išli voliť svojich kandidátov na poslancov a starostu, na čo by inak pozerali do zoznamov voličov. Porušenie volebného zákona bolo aj v tom, že niektorí kandidáti boli informovaní o čiastkových výsledkoch volieb predtým, než boli podpísané zápisnice (porušenie § 30 ods. 13 zákona o voľbách). Počas prerátavania volebných lístkov sa dvere na volebných miestnostiach otvárali, po školskej chodbe chodili viaceré nezúčastnené osoby a ešte pred podpisom zápisnice ľudia vychádzali z miestnosti. Na uvedené skutočnosti sme sa sťažovali aj u predsedu volebnej komisie p. ⬛⬛⬛⬛, ale bez odozvy.“ Ústavný súd na základe poznatkov získaných počas výsluchov svedkov konštatuje,že žiaden z vypočutých svedkov vo svojej výpovedi nespochybnil priebeh zapečaťovaniavolebnej dokumentácie volebného okrsku č. 1 a nepripustil, že by došlo počas sčítavaniahlasov k takým nedostatkom, na základe ktorých by mohlo dôjsť k takej zásadnej chybe, akávyplynula z následného prepočítania hlasov ústavným súdom (121 chýbajúcich platneodovzdaných hlasov pre voľby starostu a 28 chýbajúcich platných hlasovacích lístkovpre voľby obecného zastupiteľstva. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavnému súdu sa vykonaným dokazovaní nepodarilopreukázať, či po skončení hlasovania a zapečatení volebnej dokumentácie okrskovouvolebnou komisiou č. 1 došlo, resp. mohlo dôjsť k protiprávnemu zásahu volebnejdokumentácie volebného okrsku č. 1, ústavný súd prostredníctvom sudcu spravodajcuvyzval účastníkov konania, aby v lehote dvoch dní predložili návrhy na doplneniedokazovania zameraného na objasnenie druhej námietky. V reakcii na výzvu ústavného súdu odporca doručil 18. februára 2015 podaniev elektronickej forme, v ktorom sa vyjadruje k okolnostiam týkajúcim sa veľkého množstvachýbajúcich hlasovacích lístkov vo volebnej dokumentácii volebného okrsku č. 1, a v tejtosúvislosti uvádza najmä toto: „... Nepredpokladám, že by v počte odovzdaných hlasovacích lístkov mohla okrsková volebná komisia spraviť tak výraznú chybu v prepočte, najmä keď jej členovia boli zástupcami viacerých volebných záujmov (okrem iného aj manželka sťažovateľa), pozorovateľov a aj zástupcov obvodnej volebnej komisie. Napriek skutočnosti, že dve členky okrskovej volebnej komisie odmietli podpísať zápisnicu a uviedli aj dôvody svojho nepodpísania, ani len nespochybnili zistený výsledok, či už cez počet zúčastnených voličov a ani čo sa týka zisteného počtu odovzdaných platných hlasov jednotlivým kandidátom na post starostu obce alebo poslanca obecného zastupiteľstva. Dňa 04. 12. 2014 bola na Obecný úrad Šoporňa doručená žiadosť ústavného súdu o predloženie dokumentácie. Zo záznamov o odoslanej pošty na obecnom úrade je zrejmé, že táto dokumentácia bola na ústavný súd odoslaná dňa 09. 12. 2014. Nie je úplne známe, kedy bola volebná dokumentácia na obecný úrad po hlasovaní obyvateľov obce a ukončení volieb doručená, ale vieme, že najbližší pracovný deň 17. 11. 2014 sa v budove školy uskutočnila riadne výuka a to vo všetkých triedach... Za obec mali volebnú dokumentáciu prevziať od okrskových volebných komisií zapisovatelia a následne mala byť uzamknutá v škole. Školu po voľbách uzamykala pani ⬛⬛⬛⬛, ktorá bola o. i. aj pozorovateľkou v Okrskovej volebnej komisii č. 1 a bola členkou miestnej volebnej komisie. Následne mala pani ⬛⬛⬛⬛ spolu so svojím manželom, volebnú dokumentáciu preniesť na obecný úrad. Kto mal možnosť manipulovať s volebnou dokumentáciou na obecnom úrade nevieme... Je zrejmé, keď z obecného úradu bola ústavnému súdu zaslaná volebná dokumentácia, že ju mala obec po voľbách k dispozícii. V tom čase na čele obce, ako jej štatutár, stál sťažovateľ... Skutočnosť, ktorú povedali zamestnanci obce, že volebná dokumentácia bola balená v kancelárii starostu - sťažovateľa a za jeho prítomnosti, sa nám javí ako možnosť ovplyvňovať obsah dôkazovej (volebnej) dokumentácie (jeho tvrdenie na pojednávaní pred ústavným súdom o tom, že s volebnou dokumentáciou neprišiel do kontaktu, vyznieva ako nepravdivé). Ústavný súd a aj my všetci ostatní sme predpokladali, že obec zaslala komplexnú volebnú dokumentáciu. Po tom, čo ma pán sudca spravodajca v danej veci vyzval, aby som ako súčasný starosta obce skúsil zistiť, či sa na obecnom úrade nenachádzajú preberacie protokoly o prevzatí volebnej dokumentácie obcou od okrskových volebných komisií, som zistil, že sa v archíve obce nachádza časť volebnej dokumentácie, ktorú som následne zaslal ústavnému súdu. Z uvedeného je dôvodný predpoklad, že ústavnému súdu nebola volebná dokumentácia zaslaná úplná úmyselne a bolo do nej neoprávnene zasahované. Ten, kto to zasielal neúplnú volebnú dokumentáciu, mohol mať zo zistení ústavného súdu, na základe takýchto podkladov, prospech a to aj napriek tej skutočnosti, že tieto potenciálne vady volieb, neoznačil vo svojej sťažnosti... Ak na základe doteraz vykonaného dokazovania by mal ústavný súd rozhodnúť, je zrejmé, že sťažnosti sťažovateľa nie je možné vyhovieť. Porušenia volebných pravidiel, o ktorých tvrdil sťažovateľ, sa mu preukázať nepodarilo a údajné nesprávne posudzovanie hlasovacích lístkov ústavný súd zistil v dvoch prípadoch. Na základe zisteného výsledku volieb nie je možné dvom nesprávne vyhodnoteným hlasovacím lístkom prikladať relevanciu vzhľadom na zistenú vôľu voličov. Aj zistenia ústavného súdu sa v intenciách doteraz vykonaného dokazovania javia ako spochybniteľné, keďže nie je nepochybné, či volebná dokumentácia zaslaná ústavnému súdu, je autentická a že žiadnym spôsobom do nej nebolo po zistení volebných výsledkov zasahované.“ V nadväznosti na citované odporca navrhol, aby ústavný súd doplnil dokazovaniea ako svedkov vypočul všetkých členov okrskovej volebnej komisie č. 1, ktorí ešte nebolivypočutí, všetkých pozorovateľov, prítomných pri sčítavaní hlasovacích lístkov v tomtovolebnom okrsku vrátane prítomných členov obvodnej volebnej komisie v Galante (spolu18 osôb) a ešte nevypočutú zamestnankyňu obecného úradu ⬛⬛⬛⬛. Odporca zároveň ústavnému súdu oznámil, že na základe informácií, ktoré bolizistené pri výsluchu svedkov uskutočnenom 16. februára 2015, podal oznámenieo podozrení zo spáchania trestného činu, ktorého fotokópiu priložil k svojmu podaniudoručenému ústavnému súdu 18. februára 2015. Dňa 19. februára 2015 bol ústavnému súdu elektronicky doručený návrh sťažovateľaa SDS na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania výsluchom svedkov. V uvedenompísomnom podaní sa okrem iného uvádza: „... v nadväznosti na uskutočnené výsluchy svedkov zo dňa 16. 02. 2015 v predmetnej veci dávame na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej republiky vykonať nasledovné dokazovanie: Výsluch svedka - pani ⬛⬛⬛⬛ ( ⬛⬛⬛⬛ ), stále ešte zamestnankyne Obce Šoporňa (ešte pracuje na Obecnom úrade), ktorá mala podľa našich informácií pripravovať odoslanie volebnej dokumentácie na Ústavný súd Slovenskej republiky... Výsluch, príp. písomné stanovisko miestnej volebnej komisie za účelom výsluchu, príp. získania informácií o tom, kde sa volebná dokumentácia nachádzala v časovom období od skončenia sčítania hlasov bezprostredne po skončení volieb až do jej odoslania na Ústavný súd Slovenskej republiky a zároveň aj o spôsobe a termínoch zapečaťovania všetkých zápisníc z volieb ako súčasti tejto dokumentácie (zrejme však relevantné informácie bude mať predseda miestnej volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛, príp. zapisovateľka ⬛⬛⬛⬛ ; ťažko je momentálne hodnotiť, či ostatní členovia miestnej volebnej komisie po skončení volieb boli v tejto záležitosti vôbec aktívni, resp. majú vôbec nejaké informácie). Výsluch ostatných členov 1. okrskovej volebnej komisie ohľadom spôsobu spočítavania hlasov a zapečatenia volebnej dokumentácie.“ Nad rámec návrhov na ďalšie dokazovanie sťažovatelia vo svojom podaní ďalejuvádzajú: «Dovoľujeme si ešte dať Ústavnému súdu Slovenskej republiky do pozornosti, že novozvolený starosta obce Šoporňa, ⬛⬛⬛⬛, na verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva v kultúrnom dome v Šoporni dňa 28. 01. 2015 prečítal všetkým prítomným Doplnenie príloh k podanej ústavnej sťažnosti (v tejto veci) a následne uviedol: „Vyžiadam si zoznam týchto obyvateľov a na každého z nich, lebo ani jedno slovo v tomto nie je pravda, podám trestné oznámenie, kto bol ochotný za pána sa podpísať pod takýto pamflet.“ Považujeme takéto verejné vyjadrenie, obzvlášť z úst starostu obce, prednesené na obecnom zastupiteľstve, za nezákonné zasahovanie do procesu vykonávania dôkazov na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Zároveň to považujeme v rámci jeho postavenia za absolútne nevhodné a nedovolené využívanie takéhoto postavenia starostu obce, aby jednak toto svoje postavenie a zároveň aj inštitút obecného zastupiteľstva zneužíval na znevažovanie akejkoľvek ústavnej sťažnosti, pričom ani táto sťažnosť nemá žiaden súvis s rokovaním a úlohami obecného zastupiteľstva a smeruje v časti proti nemu ako osobe (nie starostovi). Považujeme za úmyselné a premyslene cielené zastrašovanie (a možné ovplyvňovanie) všetkých obyvateľov, ktorý sú ochotní prejaviť vlastný názor na dianie v obci, pričom vyhodnotenie jednotlivých dôkazov je podľa nás potrebné ponechať na súd, resp. orgány činné v trestnom konaní. V tejto súvislosti nie je žiadnym tajomstvom, že na obecnom úrade bol skončený pracovný pomer s viacerými „nepohodlnými“ zamestnancami, pričom napr. v prípade pani ⬛⬛⬛⬛ (oddelenie kultúry, obecná knižnica, organizácia kult.-spoloč. podujatí v obci) to bolo s komentárom, lebo ste za SDS a s takou osobou nie je možné spolupracovať.» Dňa 19. februára 2015 bol ústavnému súdu elektronicky doručený návrh sťažovateľaa SDS na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania výsluchom svedkov. V uvedenompísomnom podaní okrem iného uvádza: «Dovoľujeme si ešte dať Ústavnému súdu Slovenskej republiky do pozornosti, že novozvolený starosta obce Šoporňa, ⬛⬛⬛⬛, na verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva v kultúrnom dome v Šoporni dňa 28. 01. 2015 prečítal všetkým prítomným Doplnenie príloh k podanej ústavnej sťažnosti (v tejto veci) a následne uviedol: „Vyžiadam si zoznam týchto obyvateľov a na každého z nich, lebo ani jedno slovo v tomto nie je pravda, podám trestné oznámenie, kto bol ochotný za pána sa podpísať pod takýto pamflet.“ Považujeme takéto verejné vyjadrenie, obzvlášť z úst starostu obce, prednesené na obecnom zastupiteľstve, za nezákonné zasahovanie do procesu vykonávania dôkazov na Ústavnom súde Slovenskej republiky... V tejto súvislosti nie je žiadnym tajomstvom, že na obecnom úrade bol skončený pracovný pomer s viacerými „nepohodlnými" zamestnancami, pričom napr. v prípade pani ⬛⬛⬛⬛ (oddelenie kultúry, obecná knižnica, organizácia kult.-spoloč. podujatí v obci) to bolo s komentárom, lebo ste za SDS a s takou osobou nie je možné spolupracovať... Na horeuvedené verejné vyhlásenie si dovoľujeme upozorniť, nakoľko nie je dosť dobre možné vylúčiť, či a aký to môže mať vplyv na výpovede alebo vyhlásenia svedkov.» Dňa 20. februára 2015 starosta obce Šoporňa (odporca) doručil ústavnému súduprípis označený ako „Zaslanie nájdenej volebnej dokumentácie“ , ktorého prílohou je časťnepoužitej volebnej dokumentácie identifikovaná v označenom prípise vrátanefotodokumentácie. Po preskúmaní tejto časti volebnej dokumentácie ústavný súd konštatuje,že nič nenasvedčuje tomu, že jej súčasťou sú chýbajúce hlasovacie lístky, ktoré mali byťpoužité vo volebnom okrsku č. 1, a to vzhľadom na skutočnosť, že sú v nej obsiahnuté lenneoznačené hlasovacie lístky, teda s vysokou pravdepodobnosťou také, ktoré pri voľbáchneboli použité. Dňa 24. februára 2015 doručil právny zástupca sťažovateľov elektronickou formouústavnému súdu ďalšie podanie, v ktorom argumentuje, že odporca kandidoval síce akonezávislý kandidát, ale v skutočnosti s podporou viacerých politických strán, čo dokladáfotokópiami volebných letákov. V podaní sa tiež uvádza, že odporca jedného z členovokrskovej volebnej komisie č. 1 medzičasom vymenoval do funkcie prednostu obecnéhoúradu. Prílohy podania právneho zástupcu sťažovateľa tvoria vybrané príspevky z portáluwww.seredonline.sk týkajúce sa volieb orgánov samosprávy obce Šoporňa, ktoré majúdokresliť atmosféru v obci pred voľbami, počas volieb a po voľbách. IV. Závery Na základe skutkových zistení, ku ktorým ústavný súd dospel v doterajšom priebehukonania, možno formulovať tieto skutkové a právne východiská pre rozhodnutieo sťažnostiach sťažovateľov: 1. Doterajšie zistenia ústavného súdu nasvedčujú, že mohlo dôjsť k mimoriadnezávažnej manipulácii s volebnou dokumentáciou okrskovej volebnej komisie č. 1, čovyvoláva dôvodné podozrenie, že mohlo v tejto súvislosti dôjsť k spáchaniu trestného činu.Ústavný súd nie je orgánom činným v trestnom konaní, a preto mu neprislúcha prešetrovaťpodozrenia zo spáchania trestných činov, ku ktorým malo (mohlo) dôjsť v súvislostis voľbami. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že odporca mu oznámil, že doručil18. februára 2015 Úradu špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky podanie označené ako „Oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu“ , ktorého predmetom je oznámenieodporcu o podozrení zo spáchania trestných činov, ku ktorým malo dôjsť manipulácious volebnou dokumentáciou (ďalej len „trestné oznámenie odporcu“). 2. Primárnym účelom konania o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánovsamosprávy obcí podľa čl. 129 ods. 2 ústavy je zistiť, či v období prípravy a priebehusťažnosťou napadnutých volieb došlo k volebným vadám takej intenzity, ktoré už objektívnespochybňujú volebnou komisiou vyhlásený výsledok volieb, a na tomto základe rozhodnúťo vyhlásení volieb za neplatné, zrušení napadnutého výsledku volieb, príp. zrušenírozhodnutia volebnej komisie a vyhlásení za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, alebonaopak, volebnú sťažnosť zamietnuť (§ 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Z doterajšejjudikatúry ústavného súdu vyplýva, že v konaní podľa čl. 129 ods. 2 ústavy uplatňuje vovzťahu k napadnutým voľbám „sankčné“ mechanizmy [rozhodnutia podľa § 63 ods. 1 písm.a) až c zákona o ústavnom súde] v zásade bez ohľadu na to, či zistené volebné vady priamozavinil účastník konania, proti ktorému sťažnosť smeruje. 3. Primárnym účelom trestného konania, v ktorom je predmetom preskúmavaniaskutok nesúci znaky trestného činu, ku ktorému došlo (malo dôjsť) v súvislosti s prípravoua priebehom volieb, je zistenie, či k takémuto činu skutočne došlo, ak k nemu došlo, kto hospáchal, a na tomto skutkovom základe vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti protipáchateľovi trestného činu. Trestnú zodpovednosť voči konkrétnej osobe možno vyvodiť lenvtedy, ak sa v priebehu trestného konania preukáže aj to, že ku skutku, ktorý nesie znakytrestného činu, došlo zavinením tejto osoby (subjektívna stránka trestného činu). 4. Z východísk uvedených v bodoch 2 a 3 možno vyvodiť, že medzi konanímo volebnej sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy a trestným konaním týkajúcim sa skutku, kuktorému došlo, resp. malo dôjsť v súvislosti s prípravou a priebehom sťažnosťounapadnutých volieb, môže (aj keď nemusí) existovať priama príčinná súvislosť. V právno-aplikačnej praxi môže aj pri existencii priamej príčinnej súvislosti medzi konanímo konkrétnej volebnej sťažnosti a konkrétnym trestným konaním nepochybne vzniknúťsituácia, keď ich výsledky nebudú komplementárne, t. j. situácia, keď ústavný súd sťažnosťpodľa čl. 129 ods. 2 ústavy zamietne, hoci následne príslušný všeobecný súd právoplatnerozhodne o tom, že určitá osoba spáchala trestný čin v súvislosti s voľbami, ktoré ústavnýsúd vyhodnotil ako regulárne, a naopak. Aj keď uvedené situácie môžu v praxi nastať,ústavný súd a orgány činné v trestnom konaní (resp. v konečnom dôsledku príslušné trestnésúdy) by mali vyvinúť primerané úsilie na to, aby ich meritórne rozhodnutia bolikomplementárne, a to okrem iného aj v záujme posilňovania dôvery a rešpektu občanov(obyvateľov) k orgánom verejnej moci. 5. Ak by ústavný súd v konaní o sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy po zistení, žedošlo k volebným vadám značnej intenzity, vôbec neprihliadal na skutočnosť, kto tieto vadymohol zaviniť (zavinil), tak by k ochrane ústavnosti pristupoval formalisticky a rezignovalby tak na materiálne chápanie ochrany ústavnosti, ktorého imanentným znakom jeelementárna úcta k všeobecne chápanej spravodlivosti. Z uvedeného dôvodu ústavný súdmôže za určitých konkrétnych okolností pri svojom rozhodovaní o sťažnostiach podľačl. 129 ods. 2 ústavy aj za cenu nerešpektovania lehoty podľa § 63 ods. 6 zákonao ústavnom súde svoje konanie prerušiť a „vyčkať“ na účely objektívneho a spravodlivéhorozhodnutia o volebnej sťažnosti na výsledok, resp. priebežné výsledky súvisiacehotrestného konania. Ústavný súd by mal takýto postup v konaní o sťažnosti podľa čl. 129ods. 2 ústavy uplatniť len v celkom výnimočných prípadoch, a to predovšetkým s ohľadomna skutočnosť, že až do rozhodnutia o volebnej sťažnosti sa príslušný priamo volený orgánverejnej moci nachádza v stave právnej neistoty, keďže jeho legitimita bola spochybnenásťažnosťou podľa čl. 129 ods. 2 ústavy. 6. Aplikujúc dosiaľ uvedené právne východiská na konanie o sťažnostiachsťažovateľov, ústavný súd konštatuje, že v doterajšom priebehu dokazovania už vypočulvšetkých kľúčových svedkov, pričom vypočúvanie ďalších osôb navrhnutých účastníkmikonania sa za týchto okolností javí kontraproduktívne a s vysokou pravdepodobnosťou byneviedlo k zisteniu relevantných skutočností potrebných pre objektívne a spravodlivérozhodnutie o oboch sťažnostiach. Ide o úkony, ktoré by v konečnom dôsledku mali viesťk zisteniu, či v predmetnej veci došlo k takej manipulácii s volebnou dokumentáciou, ktoránesie znaky trestného činu. Preto by o potrebe vykonania týchto úkonov a postupepri ďalšom dokazovaní mal primárne rozhodnúť orgán činný v trestnom konaní príslušnýna prešetrenie trestného oznámenia odporcu. 7. Lehota na rozhodnutie ústavného súdu o sťažnostiach namietajúcich neústavnosťa nezákonnosť volieb do orgánov miestnej samosprávy ustanovená v § 63 ods. 6 zákonao ústavnom súde má primárne poriadkový charakter. V okolnostiach, keď k objasneniuskutočností potrebných pre objektívne a spravodlivé rozhodnutie ústavného súduo sťažnostiach sťažovateľov môže výrazne napomôcť prešetrovanie trestného oznámeniaodporcu, môže ústavný súd na základe § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadkuv spojení s § 31a zákona o ústavnom súde rozhodnúť o prerušení tohto konania. 8. V nadväznosti na uvedené možno na základe dosiaľ zistených skutočností zároveňkonštatovať, že podľa výsledkov prepočítania obcou odovzdanej volebnej dokumentácieústavným súdom boli pri voľbách do orgánov samosprávy obce Šoporňa dosiahnuté inévýsledky, než aké uviedla vo svojej zápisnici miestna volebná komisia. Za týchto okolnostíbez objasnenia toho, či došlo k protiprávnemu zásahu do volebnej dokumentácie (a kohozavinením), nemožno vysloviť, že voľby orgánov samosprávy obce Šoporňa konané15. novembra 2015 prebehli regulárne. 9. Bez náležitého objasnenia druhej námietky sťažovateľov smerujúcej protinamietanému sčítavaniu hlasov a zapečaťovaniu volebnej dokumentácie (a tedapravdepodobnej manipulácii s volebnou dokumentáciou) je bez právneho významu, abyústavný súd preskúmaval ostatné námietky sťažovateľov. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku pokiaľ súd neurobí inévhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak... c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka,ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Podľa čl. 131 ods. 1 druhej a tretej vety ústavy plénum ústavného súdu sa uznášanadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sazamietne. Vychádzajúc z uvedeného, sudca spravodajca predložil plénu ústavného súdu podľa§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdnehoporiadku návrh na prerušenie konania o sťažnostiach sťažovateľov až do prešetreniaoznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu podaného 18. februára 2015 Úradušpeciálnej prokuratúry ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛. Návrh sudcu spravodajcu na prerušenie konania o sťažnostiach sťažovateľov nezískalpodporu nadpolovičnej väčšiny všetkých sudcov. Vzhľadom na skutočnosť, že plénum ústavného súdu v zmysle čl. 131 ods. 1 tretejvety ústavy zamietlo návrh sudcu spravodajcu, hlasovalo následne o návrhu sťažovateľov,ktorí sa domáhali, aby ústavný súd vyhlásil voľby orgánov samosprávy obec Šoporňakonané 15. novembra 2015 za neplatné. Ani návrh sťažovateľov nezískal podporunadpolovičnej väčšiny všetkých sudcov. Právnym dôsledkom uvedeného výsledkuhlasovania je v zmysle čl. 131 ods. 1 ústavy zamietnutie návrhu sťažovateľov; tátoskutočnosť je vyjadrená vo výroku tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 4. marca 2015
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky