Prihlásiť sa
ECLIECLI:SK:USSR:2015:PL.US.32.2014.1
Dátum rozhodnutia18.02.2015
SúdÚstavný súd Slovenskej republiky
Spisová značkaPL. ÚS 32/2014
Zdroj (PDF)www.ustavnysud.sk
Forma rozhodnutiaUznesenie
Heslávolebné veci - komunálne
Citované predpisy 346/1990 Zb.: § 29
Citované rozhodnutia PL. ÚS 19/98, PL. ÚS 34/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 6/06, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 73/07, PL. ÚS 82/07, PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 20/2011, PL. ÚS 78/2011, PL. ÚS 64/2014, PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 21/94, PL. ÚS 50/99

Text rozhodnutia

Uznesenie
Ústavný súd Slovenskej republiky
sp.zn.: PL. ÚS 32/2014
datum: 18.02.2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 32/2014-56

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2015v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, ĽubomíraDobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa,Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza (sudca spravodajca) a Rudolfa Tkáčikaprerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátomJUDr. Petrom Rychnavským, Rázusova 111/19, Vranov nad Topľou, ktorou namietaneústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Komárany konaných 15. novembra 2014, zaúčasti ⬛⬛⬛⬛, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra2014 e-mailom a 27. novembra 2014 poštou doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. PetromRychnavským, Rázusova 111/19, Vranov nad Topľou, vo veci namietanej neústavnostia nezákonnosti volieb starostu obce (ďalej aj „obec“) konaných 15. novembra2014.

Zo sťažnosti a zápisnice miestnej volebnej komisie o celkovom výsledku voliebstarostu obce konaných 15. novembra 2014, ktorá tvorí prílohu k sťažnosti, vyplýva, žesťažovateľ kandidoval na post starostu obce pod poradovým č. 3, pričom z celkového počtu250 platne odovzdaných hlasov získal 106 platných hlasov, čo predstavuje 42,4 %z celkového počtu platne odovzdaných hlasov, a preto spĺňa podmienky na získanie aktívnejlegitimácie na podanie sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) v súlade s § 59 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Víťazka voliebna post starostu obce (ďalej aj „odporkyňa“) získala v uvedených voľbách celkovo 107platných hlasov, teda zvíťazila s rozdielom jedného hlasu.

Sťažovateľ namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce konaných 15. novembra 2014 z týchto dôvodov:

«a) manžel odporkyne - jeden z členov volebnej komisie v čase volebného moratória, ale i pred ním verejne ohlasoval o mne lži, že „ je hlupák, nevoľte ho“ a vyhrážal sa fyzickým násilím niektorým voličom najmä z radov rómov. Konkrétne o tom hovoril ⬛⬛⬛⬛, ktorému sa vyhrážal. (ďalej len „prvá námietka“)

b) Okrem toho, ako člen volebnej komisie v obci, agitoval a podnecoval niektorých voličov aj v priestoroch, kde sa volebný akt uskutočňoval, teda vo volebnej miestnosti tak, že priamo nabádal, aby voliči volili č. 2, teda odporkyňu - jeho manželku. Takto sa konkrétne zachoval voči voličovi ⬛⬛⬛⬛, ktorý sa vyklonil poza plenty a opýtal sa pána, „mám dať č. 2 ?“. ako člen volebnej komisie a manžel odporkyne, odpovedal, „áno, voľ č. 2“. Teda konkrétne bol takto ovplyvnený, to videl a počul ďalší člen volebnej komisie, pán ⬛⬛⬛⬛, no museli to vidieť i počuť tiež ostatní členovia volebnej komisie, keďže ⬛⬛⬛⬛ sedel uprostred, medzi ostatnými členmi volebnej komisie a keď to videl a počul on, tak to museli vidieť i počuť aj ostatní členovia volebnej komisie, dokonca bol ( ) napomenutý niektorým z členov volebnej komisie, že čo to robí.» (ďalej len „druhá námietka“)

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd o jeho sťažnostinálezom takto rozhodol:

„Zrušuje rozhodnutie volebnej komisie obce z 15. novembra 2014 o voľbe za starostku obce ⬛⬛⬛⬛ a vyhlasuje za riadne zvoleného starostu obce vo voľbách konaných dňa 15. novembra 2014 ⬛⬛⬛⬛...“ , eventuálne „Voľby starostu obce konané 15. novembra 2014 vyhlasuje za neplatné“ .

Ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti vyzval ústavný súd zvolenú starostkuobce ⬛⬛⬛⬛, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Vo vyjadrení, ktoré bolo ústavnému súdudoručené 12. decembra 2014, odporkyňa okrem iného uvádza:

«Poukazujem na tú skutočnosť, že sťažovateľ v sťažnosti o tvrdení, že môj manžel mal o ňom vyhlasovať uvedené lži, nepredložil súdu žiaden dôkaz a to z toho dôvodu, že takýto dôkaz neexistuje.

Je treba uviesť, že obec je malou obcou, kde každý každého pozná a preto každý volič má na všetkých kandidátov kandidujúcich vo voľbách dlho pred samotnými voľbami vytvorený vlastný názor o schopnostiach vykonávať funkciu starostu obce. Napokon som toho názoru, že pokiaľ by som sa ja alebo môj manžel takto dehonestujúco vyjadrovala o sťažovateľovi v čase pred volebným moratóriom, bol by sťažovateľ nepochybne podal na mňa alebo môjho manžela podnet na prešetrenie podozrenia zo spáchania trestného činu orgánom činným v trestnom konaní...

Ani môj manžel, ani žiaden iný z členov volebnej komisie neagitoval a nepodnecoval žiadneho voliča, aby volil konkrétneho kandidáta na funkciu starostu obce, či poslanca obecného zastupiteľstva.

V miestnosti, v ktorej sa uskutočňovali voľby do orgánov územnej samosprávy obcí počas volebného aktu, ani v priestoroch nachádzajúcich sa v blízkosti volebnej miestnosti, neodznelo žiadne konkrétne meno. Členovia volebnej komisie odpovedali voličom len na otázky ako označiť kandidátov, či zakrúžkovaním alebo krížikom a na otázky, aký počet kandidátov je treba na hlasovacom lístku označiť.

O skutočnosti, že voľby v obci prebiehali v súlade so zákonom svedčí zápisnica o priebehu volieb podpísaná všetkými členmi volebnej komisie.

Každý člen volebnej komisie svojím podpisom na zápisnici verifikoval výsledky volieb. Z uvedeného dôvodu niet pochybností o tom, že voľby v obci a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle občanov obce.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že ovplyvňovanie voliča ⬛⬛⬛⬛ mojím manželom, aby volil č. 2, teda mňa ako kandidátku na funkciu starostky, mal vidieť a počuť člen volebnej komisie pán ⬛⬛⬛⬛.

Pán ⬛⬛⬛⬛ nemohol vidieť ani počuť uvedené podnecovanie môjho manžela z toho dôvodu, že môj manžel nikoho nepodnecoval.

Uvedenú skutočnosť nemôže sťažovateľovi potvrdiť ani žiadny iný člen volebnej komisie z toho dôvodu, že toto tvrdenie sťažovateľa sa nezakladá na pravde.

Pokiaľ by bol môj manžel alebo iný člen volebnej komisie podnecoval voličov, aby volili konkrétneho kandidáta na funkciu starostu obce alebo poslanca obecného zastupiteľstva, bola by táto skutočnosť uvedená v zápisnici. Zvlášť v tom prípade, ak by bol môj manžel dokonca „napomenutý niektorým z členov volebnej komisie, že čo to robí“ ako nepravdivo tvrdí sťažovateľ...

Sťažovateľ nemôže mať vedomosť o tom, koho volič označil na volebnom lístku za kandidáta na funkciu starostu obce.

Označeným kandidátom som mohla byť nielen ja, ale aj samotný sťažovateľ, či tretia kandidátka kandidujúca na funkciu starostu obce a to pani ⬛⬛⬛⬛.

Skutočnosť koho označil ⬛⬛⬛⬛ na volebnom lístku za kandidáta na funkciu starostu sa už nedá hodnoverne zistiť.

To ale nebránilo sťažovateľovi v sťažnosti tvrdiť, že práve voličským hlasom pána ⬛⬛⬛⬛ bol sťažovateľ ukrátený na svojom pasívnom volebnom práve.

Z horeuvedených dôvodov mám zato, že výsledky volieb konaných dňa 15. novembra 2014 v obci zapísané v zápisnici o výsledku hlasovania a podpísané všetkými členmi volebnej komisie bez toho, aby voči ním vzniesli námietky, sú správne...»

Dňa 5. decembra 2014 bola ústavnému súdu doručená kompletná volebnádokumentácia týkajúca sa volieb starostu obce uskutočnených 15. novembra 2014, ako ajzoznam členov miestnej volebnej komisie spolu s ich adresami a adresami svedkov.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením č. k. PL. ÚS 32/2014-24 z 10. decembra 2014 ju prijal na ďalšie konanie.

II. Všeobecné východiská pre rozhodovanie volebných sťažností

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti voliebdo orgánov územnej samosprávy.

Podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správeverejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalýmpobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánovsamosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva satajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k volenýma iným verejným funkciám.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadnezvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

Podľa § 63 ods. 2 zákona o ústavnom súde v prípadoch uvedených v odseku 1písm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom.

Podľa § 15 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbáchdo orgánov samosprávy obcí (ďalej len „volebný zákon“) okrsková volebná komisia

a) zabezpečuje priebeh hlasovania, najmä dozerá na správne odovzdávaniehlasovacích lístkov a dbá na poriadok vo volebnej miestnosti,

b) sčíta hlasy a vyhotoví zápisnicu o hlasovaní, ktorú dostane každý člen komisie;prvopis zápisnice bezodkladne predloží miestnej volebnej komisii,

c) odovzdá volebné dokumenty do úschovy obci.

Podľa § 15 ods. 5 volebného zákona v obci, v ktorej je utvorený iba jeden volebnýokrsok, sa okrsková volebná komisia neutvára; jej úlohy plní miestna volebná komisia.

Podľa § 30 ods. 1 volebného zákona volebná kampaň je činnosť politickej strany,nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu alebo slúžiacana prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta vrátane inzerciealebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania podľa odseku 4,hromadných informačných prostriedkov, 5ªª) plagátov alebo iných nosičov informácií.

Podľa § 15 ods. 2 volebného zákona kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodínpred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.

Podľa § 39 ods. 1 volebného zákona okrsková volebná komisia vyhotoví dvojmozápisnicu o hlasovaní, ktorú podpíšu predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ.Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.

Podľa § 43 ods. 1 volebného zákona miestna volebná komisia vyhotoví dvojmozápisnicu o výsledku volieb v obci. Zápisnicu podpíše predseda a ostatní členovia komisiea zapisovateľ komisie. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana základných právzaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva.Ústava garantuje všetkým oprávneným voličom voliť svojich zástupcov do voľbamikreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom,resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričomgarantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanietajným hlasovaním (čl. 30 ods. 3 ústavy). Zároveň ústava garantuje predovšetkýmprostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánovúzemnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30ods. 1 druhá veta ústavy), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcieposlanca obecného zastupiteľstva za rovnakých podmienok [pasívne volebné právo(PL. ÚS 20/2011, m. m. PL. ÚS 18/07)].

Pod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieťuskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silouzákona (m. m. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúryústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musíbyť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých osôb, ktoréje v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (PL. ÚS 20/2011,m. m. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).

Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkonpolitických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práva slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťažpolitických síl v demokratickej spoločnosti. Citované ustanovenie ústavy má priamuspojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahouovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťažpolitických síl nachádza svoje vyjadrenie predovšetkým vo voľbách a je základnýmpredpokladom a podmienkou fungovania demokratického štátu (m. m. PL. ÚS 19/98,PL. ÚS 82/07).

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatnépodľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjdespôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažnéporušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb(napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Inými slovami, každé porušenievolebného zákona nevyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta.Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmyselvolebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť voliebalebo voľby kandidáta môže spôsobiť len tak závažné porušenie volebného zákona, ktoré užspochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľbya ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musiabyť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušeniezákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, resp. zákonov, ktoré s nimibezprostredne súvisia, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťouvolieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta, a c) intenzitaprotizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnenevyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôlevoličov (m. m. PL. ÚS 73/07). Dôležitým komponentom volebného súdnictva je tedazisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov anajmä na výsledok volieb.

Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody,pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnomsúde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušnýchustanovení volebného zákona (v tomto prípade podľa § 45 volebného zákona), platíprezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbáchnapadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodneinak ako zamietnutím volebnej sťažnosti. Namietané protiústavné alebo nezákonné konaniemusí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľnielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL.ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03). Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž ajdôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona oústavnom súde]. Funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti voliebnemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť malanahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a todokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok budeústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces (m. m. PL. ÚS 3/2010).

Vychádzajúc z uvedených kritérií a zásad, ústavný súd preskúmal námietkysťažovateľa a na tomto základe následne formuloval svoje závery.

III. Preskúmanie námietok sťažovateľa

Vzhľadom na tesný volebný výsledok (1 hlas) a charakter námietok sťažovateľaprepočítal ústavný súd hlasovacie lístky odovzdané pre voľby starostu obce

a zistil, že výsledok prepočítania zodpovedá výsledku uvedenému v zápisnici miestnejvolebnej komisie o výsledku volieb starostu v obci.

III.1 K prvej námietke

Sťažovateľ na podporu svojho tvrdenia, že manžel odporkyne, ktorý bolčlenom volebnej komisie, v čase volebného moratória, ale i pred ním verejne ohlasovalo sťažovateľovi lži a vyhrážal sa fyzickým násilím niektorým voličom, navrhol vykonaťdôkaz výsluchom ⬛⬛⬛⬛. Ústavný súd svedka predvolal na výsluch, svedok sa však bez ospravedlnenia nedostavil napriek tomu, žeo termíne výsluchu bol riadne a včas upovedomený. Keďže sťažovateľ pravdivosť svojhotvrdenia nemohol sám preukázať a ani nebol schopný označiť iný hodnoverný dôkaz, ktorýmby sa jeho pravdivosť mohla preukázať, ústavný súd posúdil jeho prvú námietku akoneodôvodnenú.

V súvislosti s posudzovaním tejto námietky sťažovateľa ústavný súd zohľadnil ajsvoju doterajšiu judikatúru (m. m. PL. ÚS 6/06), v ktorej na jednej strane uvádza, ževolebný zákon neustanovuje explicitne zákaz nekalých praktík vo volebnej kampani, alena druhej strane zároveň zdôrazňuje, že z čl. 30 a čl. 31 ústavy, z § 30 ods. 1 volebnéhozákona do orgánov samosprávy obcí, nepriamo z § 336a Trestného zákona (trestný činvolebnej korupcie) a z judikatúry ústavného súdu možno odvodiť istý minimálny,minimalistický, štandard férovosti volebnej kampane, ktorého rešpektovanie je žiaduceprimerane zohľadňovať pri rozhodovaní o volebných sťažnostiach. Bez potrebyprehodnocovať doterajšiu judikatúru ústavný súd zdôrazňuje, že nie každá neférovosťpri vedení volebnej kampane a nie každé porušenie volebného moratória musí vyvolaťprávne dôsledky (PL. ÚS 64/2014). Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúrepri posudzovaní námietok sťažovateľov smerujúcich proti porušovaniu pravidiel volebnejkampane už viackrát zdôraznil, že nemožno podceňovať voliča. Len intenzívnejší tlakna voliča prostredníctvom neférových praktík by totiž podľa názoru ústavného súdu moholbyť spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle a zakladať tak volebnú vadu, ktorejdôsledkom by mohlo byť aj zrušenie výsledku volieb (m. m. PL. ÚS 78/2011).

III.2. K druhej námietke

Ústavný súd z hľadiska možného porušenia ústavnosti a zákonnosti volieb starostupovažoval za kľúčovú námietku sťažovateľa, že člen volebnej komisie „agitoval a podnecoval niektorých voličov aj v priestoroch, kde sa volebný akt uskutočňoval, teda vo volebnej miestnosti tak, že priamo nabádal, aby voliči volili č. 2, teda odporkyňu - jeho manželku. Takto sa konkrétne zachoval voči voličovi ⬛⬛⬛⬛...“. Sťažovateľv tejto súvislosti navrhol, aby ústavný súd vykonal dokazovanie výsluchom členov miestnejvolebnej komisie vrátane jej predsedníčky a výsluchom ⬛⬛⬛⬛.

Vychádzajúc z obsahu volebnej sťažnosti a návrhu sťažovateľa, ústavný súduskutočnil 26. januára 2015 výsluch svedkov: ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, predsedníčky volebnej komisie, a členov volebnejkomisie ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛.

Svedok pri výsluchu uviedol, že volieb do orgánov samosprávy obce sazúčastnil, avšak poprel tvrdenia sťažovateľa, že by mal byť kýmkoľvek ovplyvňovaný či užvo volebnej miestnosti, alebo mimo nej.

vypovedal, že je manželom novozvolenej starostky obce (odporkyne), bol členom volebnej komisie, priebeh volieb hodnotí ako bezproblémový.Predvolebnej kampane odporkyne sa nezúčastnil, námietky sťažovateľa hodnotí ako „výmysel“ . Vo volebnej miestnosti komunikoval s voličmi, len ak sa dopytovali, akýmspôsobom majú označiť preferovaného kandidáta, tak to bolo i v prípade pána.

Z výpovede ⬛⬛⬛⬛ vyplynulo, že ako členka volebnej komisiek priebehu volieb nemala námietky, preto zápisnicu podpísala bez výhrad. S voličmikomunikovala, len čo sa týka spôsobu označenia preferovaného kandidáta. Nepamätá si, žeby bola prítomná vo volebnej miestnosti, keď sa dostavil voliť pán ⬛⬛⬛⬛, pričomvyslovila domnienku, že vtedy mohla byť s prenosnou volebnou schránkou mimo volebnejmiestnosti.

Z výpovede ⬛⬛⬛⬛ najmä vyplynulo, že ako členka miestnej volebnejkomisie bola prítomná vo volebnej miestnosti, keď sa k voľbám dostavil ⬛⬛⬛⬛.Uviedla, že pán sa pýtal, koľko (aký počet) má zakrúžkovať, komisia sa hodopytovala, či myslí voľbu starostu alebo poslancov, na čo pán odpovedal: „starostu už mám dvojku“ a povedal, že iba potrebuje vedieť, koľko kandidátov na poslancov mázakrúžkovať. Svedkyňa vypovedala, že s pánom komunikoval z členov volebnejkomisie pán poprela však, že by ho nejakým spôsobom ovplyvňoval, odpovedal mulen, že má označiť piatich kandidátov na poslancov.

Svedok ⬛⬛⬛⬛, ktorý bol taktiež členom miestnej volebnej komisie,vypovedal, že bol prítomný vo volebnej miestnosti, keď sa k voľbám dostavil.Po tom, čo si pán prevzal hlasovacie lístky a odobral sa na miesto vyhradené na ichúpravu, ho pán upozornil: „dúfam, že vieš, že máš krúžkovať.“ Pán odpovedal,že vie, „potom klasicky trošku mlčal a vystrčil hlavu a povedal, že dvojku“. Svedokvypovedal, že skutočnosť, že volič povedal nahlas, čo krúžkoval, bral tak, že „to je vlastne jeho vec, že to povedal nahlas, koho krúžkoval“, ako člen volebnej komisie k tomu nemalnámietky.

Z výpovede ⬛⬛⬛⬛, predsedníčky miestnej volebnej komisie, vyplynulo,že nemá vedomosť o žiadnej udalosti, ktorá by spochybnila zákonnosť či ústavnosť volieb.Vo volebnej miestnosti členovia volebnej komisie voličom podávali len vysvetleniav súvislosti s predpísanou formou označenia preferovaného kandidáta, resp. im odpovedalina otázky týkajúce sa priezviska kandidátov na poslancov a počtu kandidátov na poslancov,ktorým môžu dať svoj hlas. Nepamätá si, kedy sa dostavil voliť. Uviedla, ževšetci členovia volebnej komisie podpísali zápisnicu bez výhrad, nikto nič nenamietal.Nikoho z členov volebnej komisie neupozorňovala na nevhodné správanie, nebol na todôvod.

Po skončení výsluchov prítomní účastníci konania ani ich právni zástupcovianenavrhli ústavnému súdu vykonať ďalšie dokazovanie.

Dňa 6. februára 2015 bolo ústavnému súdu e-mailom doručené podanie sťažovateľa,v ktorom vyslovil svoj názor, že „bolo preukázané ovplyvňovanie voliča - konkrétne, ktorý síce poprel aby bol niečo na pokyn iného konal, ale inými svedkami bolo preukázané, že sa vo volebnej miestnosti hovorilo nahlas o voľbe kandidáta č. 2 na starostu, práve týmto svedkom ( ⬛⬛⬛⬛ ), bez okolkov a nahlas (svedkovia a )“. V ďalšom podaní doručenom e-mailom ústavnému súdu 9. februára 2015sťažovateľ okrem iného uviedol, že „Z výsluchov svedkov vykonanom na Ústavnom súde SR dňa 26. januára 2015 okrem iného vyplynulo, že členovia volebnej komisie priamo vo volebnej miestnosti poúčali voličov, ako majú hlasovať.

Mám zato, že tento postup členov volebnej komisie je v rozpore s ustanovením § 29 ods. 1 zák. č. 346/1990 Zb., o voľbách do orgánov samosprávy obcí, v znení neskorších predpisov...

Okrem toho v postupe členov volebnej komisie je treba vidieť aj porušenie ustanovenia § 31 ods. 1,2 citovaného zákona...

Napokon došlo aj k porušeniu ust. § 32 zákona...“ .

Ústavný súd, sumarizujúc poznatky získané z výsluchu svedkov, konštatuje, žesvedok poprel, že by bol kýmkoľvek nabádaný, koho má voliť. Z výpovedí členovmiestnej volebnej komisie vrátane jej predsedníčky vyplýva, že volebná komisia podávalavoličom na požiadanie len vysvetlenia v súvislosti s predpísanou formou označeniapreferovaného kandidáta (či majú číslo kandidáta krúžkovať alebo označiť krížikom),resp. im odpovedala na otázky týkajúce sa priezviska kandidátov na poslancov a počtukandidátov na poslancov, ktorým môžu dať svoj hlas. Z výpovedí svedkov a ⬛⬛⬛⬛ (členovia volebnej komisie) ústavný súd zistil, že savo volebnej miestnosti vyslovil, že volil kandidáta na starostu s číslom dva, avšak sanepreukázalo, že bol pri svojej voľbe ovplyvňovaný členmi volebnej komisie alebo niekýminým, a taktiež sa z výpovedí svedkov nepodarilo preukázať ani tvrdenie sťažovateľa, že agitoval a podnecoval niektorých ďalších voličov vo volebnej miestnosti.

Z vyžiadanej zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb starostu obceústavný súd zistil, že zápisnicu podpísala predsedníčka volebnej komisie, ako i všetci jejčlenovia bez výhrad.

Ústavný súd, vychádzajúc z už uvedeného, konštatuje, že podľa jeho zistenípri zabezpečovaní priebehu volieb starostu obce nedošlo k porušeniu volebnéhozákona, keďže sa výsluchom svedkov nepotvrdila sťažovateľova námietka, že ako člen volebnej komisie „agitoval a podnecoval niektorých voličov aj v priestoroch, kde sa volebný akt uskutočňoval, teda vo volebnej miestnosti tak, že priamo nabádal, aby voliči volili č. 2, teda odporkyňu - jeho manželku“. Ústavný súd preto aj druhú námietkusťažovateľa považuje za neodôvodnenú. IV. Záver

Z už uvedeného vyplýva, že sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keďže obe jehonámietky ústavný súd vyhodnotil ako neodôvodnené. Výsledok volieb starostu obceKomárany preto podľa názoru ústavného súdu zodpovedá väčšinovej vôli oprávnenýchvoličov prejavenej vo voľbách, čo v konečnom dôsledku neumožňuje, aby ústavný súdvyhovel návrhu sťažovateľa a vyhlásil voľby starostu za neplatné. Ústavný súd preto podľa §63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2015

Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky