Prihlásiť sa
ECLIECLI:SK:USSR:2015:2.US.660.2015.1
Dátum rozhodnutia06.10.2015
SúdÚstavný súd Slovenskej republiky
Spisová značkaII. ÚS 660/2015
Zdroj (PDF)www.ustavnysud.sk
Forma rozhodnutiaUznesenie
Heslápreskúmanie rozhodnutia súdov, predbežné opatrenie, vykonateľnosť-odklad, konanie-splnenie podmienok konania, dovolanie-dovolacie konanie, predbežné opatrenie, výklad (interpretácia)-formalistický, leasing-leasingová spoločnosť
Citované predpisy 244/2002 Z. z.: § 2

Text rozhodnutia

Uznesenie
Ústavný súd Slovenskej republiky
sp.zn.: II. ÚS 660/2015
datum: 06.10.2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 660/2015-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti MONAQLeasing, a. s., Panská 13, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou ČarnogurskýULC, s. r. o., Tvarožkova 5, Bratislava, pre namietané porušenie čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.5 Obdo 23/2014, 5 Obdo 24/2014, 5 Obdo 25/2014 z 27. apríla 2015 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť spoločnosti MONAQ Leasing, a. s., p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. O d k l a d á vykonateľnosť uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republikysp. zn. 5 Obdo 23/2014, 5 Obdo 24/2014, 5 Obdo 25/2014 z 27. apríla 2015, a to až doprávoplatného rozhodnutia vo veci samej.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola faxom17. augusta 2015 a poštou 19. augusta 2015 doručená sťažnosť spoločnosti MONAQLeasing, a. s., Panská 13, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušeniečl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.5 Obdo 23/2014, 5 Obdo 24/2014, 5 Obdo 25/2014 a jeho uznesením z 27. apríla 2015.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je lízingovou spoločnosťou, ktorej hlavnýmpredmetom podnikania je lízing nehnuteľností s následnou možnosťou ich kúpy.Sťažovateľka financovala jednotlivé lízingové prípady prevažne z peňažných prostriedkovod Poštovej banky, a. s. (ďalej len „žalovaná“), ktoré boli poskytované na základepríslušných úverových zmlúv. Išlo o dve úverové zmluvy jednak z 28. novembra 2005, aletiež z 31. októbra 2006. V nadväznosti na zmluvy o úvere uzavrela sťažovateľkaso žalovanou taktiež viacero zabezpečovacích zmlúv na zabezpečenie pohľadávok žalovanejvyplývajúcich z oboch zmlúv o úvere. Išlo najmä o zmluvy o zriadení záložného právak pohľadávkam, ako aj k jednotlivým nehnuteľnostiam. V období od februára 2008 začalažalovaná odmietať poskytovanie ďalších peňažných prostriedkov na základe nevyčerpanýchprostriedkov vyplývajúcich zo zmlúv o úvere, okrem niekoľkých výnimočných prípadov.Od 22. januára 2009 celkom prestala poskytovať peňažné prostriedky, a to bez akéhokoľvekzdôvodnenia, hoci dosiaľ nedošlo k odstúpeniu od úverových zmlúv. Bezdôvodnézastavenie financovania zo strany žalovanej predstavovalo závažné porušenie existujúcehozmluvného vzťahu.

Listom z 25. októbra 2012 uplatnila sťažovateľka voči žalovanej nárok na náhraduškody vo výške 11 692 820 €. Na tomto základe sťažovateľka zároveň vykonala započítaniesvojej pohľadávky na náhradu škody voči pohľadávkam žalovanej z úverových zmlúv s tým,že v dôsledku započítania pohľadávky žalovanej zanikli aj všetky zabezpečovacie práva ainštitúty zabezpečujúce pohľadávky žalovanej vrátane záložných práv.

Žalovaná listom z 5. novembra 2012 sťažovateľke oznámila, že započítaniepohľadávok neuznáva. Následným listom zo 6. novembra 2012 oznámila sťažovateľkepredčasnú splatnosť úverových pohľadávok a výkon záložného práva, pričom pristúpilak jeho realizácii a paralelne iniciovala i súdne konania a exekúcie.

Sťažovateľka z dôvodu naliehavej potreby ochrany svojich práv podala 26. novembra2012 návrh na nariadenie predbežného opatrenia Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalejlen „okresný súd“). Išlo o návrh na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 74 a nasl.Občianskeho súdneho poriadku, teda o návrh podaný ešte pred začatím konania vo vecisamej. Miestnu príslušnosť okresného súdu určila v súlade s ustanovením § 11 ods. 2 a § 88ods. 1 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku.

Uznesením č. k. 9 Cb 232/2012-233 z 12. decembra 2012 okresný súd návrhuvyhovel a predbežné opatrenie nariadil. Následne sa Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajskýsúd“) stotožnil so závermi okresného súdu a jeho uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Po nariadení predbežného opatrenia sťažovateľka 16. januára 2013 podala žalobuproti žalovanej o určenie, že záložné právo zabezpečujúce splatenie pohľadávok zo zmlúvo úvere zaniklo a že pohľadávky žalovanej zo zmlúv o úvere zanikli.

Na základe dovolania žalovanej však došlo k tomu, že uznesením najvyššieho súduč. k. 4 Obdo 28/2013-1938 z 30. septembra 2013 bolo uznesenie okresného súdu o nariadenípredbežného opatrenia v spojení s uznesením krajského súdu z procesných dôvodov zrušenéa konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bolo zastavené. Najvyšší súd tedasvojím rozhodnutím zrušil ochranu poskytnutú sťažovateľke predbežným opatrenímokresného súdu, a to len na základe procesných dôvodov.

Žalovaná zmluvou o postúpení pohľadávky z 28. augusta 2013 postúpila pohľadávkuvoči sťažovateľke z druhej zmluvy o úvere spoločnosti Office-assistance (ďalej len„postupník“). Postupník sa tak stal novým veriteľom sťažovateľky z druhej zmluvy o úvere.Vzhľadom na uvedené v právnej veci sťažovateľky proti žalovanej vedenej okresnýmsúdom na základe žaloby zo 16. januára 2013 pod sp. zn. 9 Cb 14/2013 došlo k zmeneokolností, a to v dôsledku postúpenia domnelej pohľadávky žalovanej na postupníka. Došloaj k tomu, že spoločnosť INVEST – KAPITAL, a. s. (ďalej len „INVEST – KAPITAL“),ako dražobník neupustil od realizácie dražby nehnuteľností patriacich sťažovateľke, teda odvýkonu záložných práv zabezpečujúcich druhú zmluvu o úvere.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka požiadala okresný súd jednako pripustenie postupníka a INVEST – KAPITAL do konania na strane žalovanej, ako ajo nariadenie predbežného opatrenia.

Uznesením okresného súdu č. k. 9 Cb 14/2013-51 z 25. septembra 2013 v spojenís potvrdzujúcim uznesením krajského súdu sp. zn. 14 Cob 5/2014 z 30. januára 2014 bolpostupník pripustený do konania ako žalovaný 2.

Uznesením okresného súdu č. k. 9 Cb 14/2013-254 z 22. októbra 2013 v spojenís potvrdzujúcim uznesením krajského súdu sp. zn. 14 Cob 6/2014 z 30. januára 2014 bol dokonania pripustený INVEST – KAPITAL ako žalovaný 3.

Uznesením okresného súdu č. k. 9 Cb 14/2013-262 z 22. októbra 2013 v spojenís potvrdzujúcim uznesením krajského súdu sp. zn. 14 Cob 7/2014 z 12. februára 2014 bolonariadené predbežné opatrenie, ktorým sa žalovanej uložilo zdržať sa postúpeniapohľadávok zo zmluvy o úvere z 28. novembra 2005; postupníkovi sa uložilo zdržať sapostúpenia pohľadávok zo zmluvy o úvere z 31. októbra 2006, ďalej akýchkoľvek úkonovsmerujúcich k výkonu záložných práv zabezpečujúcich pohľadávky zo zmluvy o úverez 31. októbra 2005, ako aj zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťamivo vlastníctve sťažovateľky, na ktorých je zriadené záložné právo zabezpečujúcepohľadávky zo zmluvy o úvere z 31. októbra 2006; postupníkovi a INVEST – KAPITAL sauložilo zdržať sa realizácie (vykonania) dobrovoľnej dražby spoluvlastníckeho podielusťažovateľky, resp. povinnosti upustiť od dobrovoľnej dražby k presne označenejnehnuteľnosti ležiacej v Bratislave.

Napokon uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obdo 23/2014, 5 Obdo 24/2014,5 Obdo 25/2014 z 27. apríla 2015 boli zrušené všetky už uvedené uznesenia okresného súdua krajského súdu a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Uznesenienajvyššieho súdu bolo sťažovateľke doručené 15. júna 2015.

Z odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že dovolaním napadnutéuznesenia okresného súdu a krajského súdu zrušil výhradne z procesných dôvodovspočívajúcich v údajne nedostatočnom prihliadaní na argumentáciu dovolateľova v nedostatočnom vysporiadaní sa s ich námietkou právomoci a miestnej príslušnosti.Konkrétne najvyšší súd uviedol najmä, že krajský súd sa vo svojich rozhodnutiach vôbecnevysporiadal s námietkou o nedostatku právomoci súdov o veci konať a rozhodnúť, hociexistenciu tejto prekážky musí súd skúmať z úradnej moci a v každom štádiu konania, keďžeide o prekážku konania, ktorú nemožno odstrániť. Ďalej krajský súd vôbec nevysvetlil, zčoho vychádzal okresný súd, keď dospel k záveru, že je miestne príslušný rozhodnúť onariadení predbežného opatrenia voči žalovanej, postupníkovi a INVEST – KAPITAL, ktorímajú sídlo v Bratislave, pričom navyše rozhodol vo vzťahu k nehnuteľnostiam ležiacim vBratislave. Napokon najvyšší súd uviedol, že v prípade, ak nie je súdne rozhodnutie riadneodôvodnené a je arbitrárne, dochádza tým k odňatiu možnosti konať pred súdom.

S predmetnými závermi najvyššieho súdu sa sťažovateľka nestotožňuje. Podľa jejnázoru najvyšší súd značne formalistickým prístupom porušil jej označené práva podľaústavy a dohovoru.

Podľa názoru sťažovateľky sa najvyšší súd sám stal pôvodcom arbitrárnehorozhodnutia, keď v rámci svojho prvého právneho názoru de facto uviedol, že z dôvoduexistencie rozhodcovskej doložky, kvôli ktorej dovolatelia namietali nedostatok právomociokresného súdu, nemohol okresný súd predbežné opatrenie nariadiť. Pritom v skutočnostimožnosť nariadenia predbežného opatrenia aj napriek existencii rozhodcovskej doložkypripúšťa ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v zneníneskorších predpisov, keď uvádza, že rozhodcovskému konaniu neodporuje, ak účastníkkonania pred začatím rozhodcovského konania alebo po jeho začatí, ale pred ustanovenímrozhodcu (rozhodcov) požaduje od súdu vydanie predbežného opatrenia a súd takéopatrenie vydá. Rovnako rozhodcovskému konaniu neodporuje, ak účastník požaduje odsúdu nariadenie predbežného opatrenia voči tretej osobe, ktorá nie je stranou rozhodcovskejzmluvy. Znamená to podľa sťažovateľky, že napriek dojednanej rozhodcovskej doložkeokresný súd mohol nariadiť predbežné opatrenie, a to aj voči tretím osobám, ktoré nie sústranami rozhodcovskej doložky, teda aj voči INVEST – KAPITAL. Najvyšší súd tedavôbec nebral do úvahy skutočnosť, že napriek existencii rozhodcovskej doložky (ktorá jevšak s poukazom na genézu jej dojednania neplatná) bolo možné a s prihliadnutím nanaliehavý právny záujem sťažovateľky na ochrane jej vlastníckeho práva aj potrebnépredbežné opatrenie nariadiť. Za danej situácie preto okresný súd, ale ani krajský súdnemuseli prihliadať na námietku o nedostatku právomoci. Zároveň to znamená, že tentoprvý právny názor najvyššieho súdu treba považovať za arbitrárny a ústavne neudržateľný.

V súvislosti s druhým právnym názorom najvyššieho súdu, podľa ktorého zostalonevysvetlené, ako sa dospelo k záveru o danosti miestnej príslušnosti okresného súdurozhodnúť o nariadení predbežného opatrenia voči takým subjektom, ktoré majú sídlov Bratislave, a vo vzťahu k takým nehnuteľnostiam, ktoré ležia v Bratislave, sťažovateľkauvádza, že námietku o nedostatku miestnej príslušnosti za daného skutkového stavunemožno považovať za rozhodujúci argument, ktorý môže mať význam pre konanie.Vo všeobecnosti totiž platí zásada, že nie je podmienkou a procesnou vadou konania,ak všeobecný súd neprihliada na každý argument účastníka, hoci nie je bezvýznamný.Špecifická odpoveď na uplatnený argument sa vyžaduje iba vtedy, ak je tento pre verdiktrozhodujúci. V danom prípade to tak nie je, keďže výlučná miestna príslušnosť okresnéhosúdu bola jednoznačne založená 26. novembra 2012 podaním prvého návrhu na nariadeniepredbežného opatrenia. Bol tým zároveň určený zákonný sudca oprávnený rozhodnúťo nariadení predbežného opatrenia. Tým, že okresný súd začal konať, došlo k založeniu jehopríslušnosti v zmysle zásady perpetuatio fori. Najvyšší súd však de facto deklaroval, že tútozásadu nie je potrebné rešpektovať, čo znamená porušenie základného práva sťažovateľky nazákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy. Zo širšieho hľadiska sťažovateľka namieta, žezrušením ochrany poskytnutej predbežným opatrením najvyšší súd spôsobil, že právnepostavenie sťažovateľky zostalo neisté a nie je zabezpečená legitímna ochrana jej práv,čo predstavuje v danom prípade viac ako ochrana sporných, nepreukázaných a anineosvedčených nárokov protistrany. Najvyšší súd nerešpektoval výsadné postavenievlastníckeho práva sťažovateľky, ktoré je zaručené samotnou ústavou a požíva vyššiuprávnu ochranu ako akéhokoľvek iné práva.

Napokon sťažovateľka namieta absenciu odôvodnenia rozhodnutia najvyššieho súduo spojení troch vecí na spoločné dovolacie konanie s tým, že toto rozhodnutieo fakultatívnom spojení vecí na spoločné konanie nemožno považovať iba za technickéopatrenie, ale za rozhodnutie súdu o vedení konania s významnými procesnými následkami,pretože má vplyv na spôsob realizácie procesných práv účastníkov konania, ako ajvzhľadom na nesprávnosť záverov najvyššieho súdu a ich rozpornosť v porovnaní s dôvodmiuvedenými krajským súdom.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol: „Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 5 Obdo/23/2014, 5 Obdo/24/2014 a 5 Obdo/25/2014 zo dňa 27.04.2015 boli porušené základné práva spoločnosti MONAQ Leasing a. s.(...), a to (i) právo na ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy, (ii) právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, (iii) právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa článku 48 ods. 1 Ústavy a (iv) právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných ľudských práv.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 5 Obdo/23/2014, 5 Obdo/24/2014 a 5 Obdo/25/2014 zo dňa 27.04.2015, sa týmto ruší a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 354,88 EUR na účet právneho zástupcu sťažovateľa(...) do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

Z doplnenia sťažnosti doručenej ústavnému súdu faxom 7. septembra 2015 a poštou9. septembra 2015 vyplýva, že sťažovateľka žiada, aby ústavný súd odložil vykonateľnosťuznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obdo 23/2014, 5 Obdo 24/2014, 5 Obdo 25/2014z 27. apríla 2015, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

II.

Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obdo 23/2014, 5 Obdo 24/2014,5 Obdo 25/2014 z 27. apríla 2015 vyplýva, že ním boli zrušené:

1. uznesenie krajského súdu č. k. 14 Cob 5/2014-1621 z 30. januára 2014 v spojenís uznesením okresného súdu č. k. 9 Cb 14/2013-51 z 25. septembra 2013,

2. uznesenie krajského súdu č. k. 14 Cob 6/2014-1627 z 30. januára 2014 v spojenís uznesením okresného súdu č. k. 9 Cb 14/2013-254 z 22. októbra 2013 a

3. uznesenie krajského súdu č. k. 14 Cob 7/2014-1637 z 12. februára 2014 v spojenís uznesením okresného súdu č. k. 9 Cb 14/2013-262 z 22. októbra 2013

s tým, že sa vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.Podľa názoru najvyššieho súdu napadnuté uznesenia krajského súdu nespĺňajúnáležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 211 ods. 2v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 2 a § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,keďže krajský súd sa v napadnutých uzneseniach vôbec nevysporiadal s námietkou, žerozhodovať o predmetnej veci nepatrí do právomoci súdu. Existenciu tejto prekážky musísúd skúmať z úradnej moci a v každom štádiu konania, keďže ide o takú prekážku konania,ktorú nemožno odstrániť. Ak súd zistí existenciu neodstrániteľného nedostatku podmienkykonania, a to nedostatok právomoci, má to za následok zastavenie konania a postúpenie veciinému príslušnému orgánu. Preto túto námietku mali súdy dôsledne posudzovať, rozhodnúťo nej a riadne odôvodniť, pričom nezdôvodnenou zostala nielen pri rozhodnutí o pristúpeníďalších účastníkov konania (postupníka a INVEST – KAPITAL), ale aj pri rozhodnutío nariadení predbežného opatrenia.

Krajský súd sa taktiež nevysporiadal ani s námietkou miestnej nepríslušnostiokresného súdu. Poukázal síce v tejto súvislosti na uznesenia okresného súdu, ktorými bolivylúčené po vznesení námietky miestnej nepríslušnosti na samostatné konanie nárokyvo veci samej, vôbec však nevysvetlil, z čoho vychádzal okresný súd, keď dospel k záveru,že je miestne príslušný rozhodnúť o nariadení predbežného opatrenia voči subjektom, ktorémajú sídlo v Bratislave, a navyše rozhodol vo vzťahu k nehnuteľnostiam v Bratislave(skúmanie všeobecnej miestnej príslušnosti alebo osobitnej miestnej príslušnosti). Okresnýsúd existenciu tejto prekážky, ktorú možno odstrániť, mal skúmať hneď z úradnej moci a aktak neurobil, potom ju mal skúmať a riadne objasniť v prípade, ak ju namietal účastník prisvojom prvom úkone vo veci.

Vzhľadom na uvedené pochybenia krajského súdu možno podľa názoru najvyššiehosúdu konštatovať, že postupom krajského súdu došlo k odňatiu možnosti účastníkom nastrane žalovaného konať pred súdom [§ 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku], pretobolo potrebné uznesenia krajského súdu zrušiť. Keďže rovnaké vady, pre ktoré boli zrušenéuznesenia krajského súdu, majú aj rozhodnutia okresného súdu, najvyšší súd podľa § 243bods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zrušil aj rozhodnutia okresného súdu a vec mu vrátilna ďalšie konanie.

Najvyšší súd napokon poukazuje na iné svoje rozhodnutia (sp. zn. 4 Obdo 34/2013,3 Obdo 40/2013, 3 Obdo 39/2013, 4 Obdo 28/2013, 5 Obdo 2/2014 a 5 Obdo 2/2015)týkajúce sa rovnakých účastníkov s rovnakým procesným postavením, pričom predmetompreskúmania boli aj v týchto prípadoch rozhodnutia o nariadení predbežného opatreniaa o pristúpení ďalších účastníkov konania (postupníka a INVEST – KAPITAL) na stranežalovanej. V týchto konaniach najvyšší súd posudzoval otázku existencie prekážky resiudicata. Medzi rovnakými účastníkmi za podobných skutkových okolností boli nariadenépredbežné opatrenia preskúmavané v dovolacom konaní z dôvodu namietanej závažnejprocesnej vady. Bude preto úlohou okresného súdu, ktorému sa vec vracia na ďalšiekonanie, v záujme právnej istoty a spravodlivého súdneho procesu vysporiadať sa dôsledne snámietkami a argumentáciami dovolateľov týkajúcimi sa nedostatku právomocia nedostatku miestnej príslušnosti okresného súdu, a to aj s prihliadnutím na argumentáciuuvedenú v už označených rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných v zhodných veciach.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že táto spĺňa náležitostiustanovené v § 20 a v § 50 zákona o ústavnom súde, pričom zároveň nezistil procesnéprekážky, ktoré by podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde bránili jej prijatiu na ďalšiekonanie (bod 1 výroku uznesenia).

Podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavom súde ústavný súd môže na návrh sťažovateľarozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatnéhorozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejnýmzáujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahuneznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odloženívykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva aleboslobody sťažovateľa, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia,opatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia impriznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

Podľa § 52 ods. 3 zákona o ústavnom súde dočasné opatrenie zaniká najneskoršieprávoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršomzrušení.

Podľa § 52 ods. 4 zákona o ústavnom súde dočasné opatrenie možno zrušiť aj beznávrhu, ak pominú dôvody, pre ktoré sa nariadilo.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení, ústavný súd odložil vykonateľnosť uznesenianajvyššieho súdu sp. zn. 5 Obdo 23/2014, 5 Obdo 24/2014, 5 Obdo 25/2014 z 27. apríla2015, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplývaz výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2015

Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky