| ECLI | ECLI:SK:USSR:2015:2.US.51.2015.1 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 22.01.2015 |
| Súd | Ústavný súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | II. ÚS 51/2015 |
| Zdroj (PDF) | www.ustavnysud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
| Heslá | námietka zaujatosti sudcu ÚS SR, zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti |
Uznesenie Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn.: II. ÚS 51/2015 datum: 22.01.2015 SLOVENSKÁ REPUBLIKA U Z N E S E N I E Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 51/2015-5 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2015 v senátezloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne ĽudmilyGajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súduSlovenskej republiky Milana Ľalíka o dôvodoch jeho vylúčenia z výkonu sudcovskejfunkcie vo veci vedenej pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.Rvp 15260/2014 a takto r o z h o d o l : Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Milan Ľalík j e v y l ú č e n ýz výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskejrepubliky pod sp. zn. Rvp 15260/2014. O d ô v o d n e n i e : I. 1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 19. novembra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietanéhoporušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právapodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konanívedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 44 Cb 1/2014. Sťažovateľ jezastúpený advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou, Advokátska kancelária, Podbrezovská 34,Bratislava. Vec napadla I. senátu ústavného súdu a je vedená pod sp. zn. Rvp 15260/2014.Vec bola pridelená sudcovi ústavného súdu Milanovi Ľalíkovi ako sudcovi spravodajcovi. 2. Sudca I. senátu ústavného súdu Milan Ľalík prípisom zo 4. decembra 2014v súlade s ustanovením § 27 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postaveníjeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)predsedníčke ústavného súdu oznámil: „Dňa 3. decembra 2014 mi bola ako sudcovi spravodajcovi pridelená vec sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ktorého zastupuje moja manželka JUDr. Elena Ľalíková. Preto sú splnené podmienky pre postup podľa čl. IV/1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na rok 2014, lebo som v danej veci predpojatý podľa § 28 ods. 3 v spojení s § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde.“ II. 3. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde je sudca vylúčený z výkonu sudcovskejfunkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania alebok ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho predpojatosti. Podľa § 28 ods. 3 prvej vety zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáteústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát. Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie1.3.2014 – 28.2.2015 (ďalej len „rozvrh práce ústavného súdu“) v znení dodatku č. 1a dodatku č. 2, ktorými sa mení a dopĺňa rozvrh práce ústavného súdu, o vylúčení sudcu prirozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 (správne má byť § 28 ods. 3; pozn.) zákonao ústavnom súde rozhoduje druhý senát, ak ide o sudcov prvého senátu. III. 4. Ústavný súd na úvod zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýkasamej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti čipredsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania (porov.Barak, A. Judge in a Democracy. Princeton University Press, 2008. s. 101 a nasl.), resp.nevzniká navonok legitímny dojem, že by takýto záujem mohol mať. Rozhodovaniesudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len popretím rovnosti účastníkov konania, ale idesvojím spôsobom aj o rozhodovanie vo vlastnej veci (nemo iudex in causa sua; porov. bod 5uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 11. júna 2010, čj. Nao 46/2010-78; dostupné na internete: www.nssoud.cz) a vôbec o popretie zmyslu súdnictva a práva. 5. Už vo svojej predošlej judikatúre ústavný súd konštatoval, že z pohľaduľudskoprávneho, z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu práva naspravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) dvepreviazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov (Piersack v.Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok ESĽP z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť č.33530/06, rozsudok ESĽP z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránkuobjektívnu, a tie sú overované rovnomennými testami. Európsky súd pre ľudské právazdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to jednakvo všeobecnosti (Olujić v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok ESĽP z 5. 2. 2005,bod 57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. Česká republika, sťažnosťč. 42856/06, rozsudok ESĽP z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní ESĽPabsenciou zaujatosti či predsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná užspomenutým subjektívnym a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test,v ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanejveci. Osobná nestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto„opakom“ môže byť sudcom prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríkladsudca z osobných dôvodov vyhradí prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannostinemôže byť dostatočne naplnená len subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiskapreukazovania. Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma,či sudca vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitáperspektíva nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti ( „Justice must not only be done, it must also be seen to be done“ ). Podľa ESĽP musí byť ustálené, čiexistujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcov,a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože „v stávke“ je dôvera, ktorúmusia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac o dôvere samotných účastníkov konania(Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok ESĽP z 10. 10. 2000, bod 32). Ústavnýsúd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy v demokratickej spoločnostiašpirovať, je cez ňu „v stávke“ aj autorita súdnych rozhodnutí. 6. Podstatou oznámenia sudcu ústavného súdu Milana Ľalíka o dôvodoch jehovylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej pred ústavným súdom podsp. zn. Rvp 15260/2014 je skutočnosť, že v danej veci je sudca ústavného súdu Milan Ľalíksudcom spravodajcom a právnou zástupkyňou sťažovateľa v tomto konaní pred ústavnýmsúdom je manželka sudcu ústavného súdu Milana Ľalíka JUDr. Elena Ľalíková. 7. Ústavný súd v úvode poznamenáva, že in abstracto samotný príbuzenský vzťahsudcu prerokúvajúceho vec a účastníka konania alebo zástupcu účastníka konania býva sámosebe dôvodom vylúčenia sudcu z prerokúvania veci (porov. uznesenie Najvyššieho súduSlovenskej republiky sp. zn 7 Nc 61/2013). 8. V rámci všeobecných, a nie ľahko objektivizovateľných dôvodov vylúčenia sudcuústavného súdu ustanovených § 27 zákona o ústavnom súde je potrebné in concreto uviesť,že manželka sudcu ústavného súdu Milana Ľalíka JUDr. Elena Ľalíková je v konanívedenom pred ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 15260/2014 právnou zástupkyňouúčastníka tohto konania, pričom sudca ústavného súdu Milan Ľalík je členom I. senátuústavného súdu, ktorý je príslušný na prerokovanie veci vedenej pred ústavným súdom podsp. zn. Rvp 15260/2014, a zároveň je v tejto veci sudcom spravodajcom. 9. Pri skúmaní nestrannosti sudcu (objektívny test nestrannosti) ústavného súduMilana Ľalíka existuje zistiteľná skutočnosť, ktorá odôvodňuje vznik objektívnejpochybnosti o jeho predpojatosti vo veci vedenej pred ústavným súdom pod sp. zn.Rvp 15260/2014, keďže ide o priamy príbuzenský vzťah sudcu ústavného súdu MilanaĽalíka s právnou zástupkyňou účastníka konania vedeného pred ústavným súdom podsp. zn. Rvp 15260/2014. Navyše sám sudca ústavného súdu Milan Ľalík oznámil ústavnémusúdu svoju predpojatosť (subjektívny test nestrannosti). 10. Ústavný súd je preto presvedčený, že vnímanie nestrannosti sudcov ústavnéhosúdu v predmetnej veci sp. zn. Rvp 15260/2014 si vyžaduje vylúčenie sudcu ústavného súduMilana Ľalíka z rozhodovania vo veci vedenej pred ústavným súdom pod sp. zn.Rvp 15260/2014, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 22. januára 2015
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky