Prihlásiť sa
ECLIECLI:SK:USSR:2014:3.US.430.2014.g0702.uukppnú
Dátum rozhodnutia02.07.2014
SúdÚstavný súd Slovenskej republiky
Spisová značkaIII. ÚS 430/2014
Zdroj (PDF)www.ustavnysud.sk
Forma rozhodnutiaUznesenie
Heslápreskúmanie rozhodnutia súdov
Citované rozhodnutia II. ÚS 148/02, IV. ÚS 380/04, IV. ÚS 78/04, III. ÚS 5/05

Text rozhodnutia

Uznesenie
Ústavný súd Slovenskej republiky
sp.zn.: III. ÚS 430/2014
datum: 02.07.2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 430/2014-60

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2014 prerokoval sťažnosť štátneho podniku Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky, š. p., Lesnícka 23, Pliešovce, zastúpeného advokátom JUDr. Milošom Barbušom, Advokátska kancelária, Štúrova 13, Bratislava, pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 16 Cb/36/2008-523 zo 4. júna 2012, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 Cob/166/2012 z 31. októbra 2012 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo 7/2013 z 31. marca 2014 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť štátneho podniku Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky, š. p., Lesnícka 23, Pliešovce, pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 Cob/166/2012 z 31. októbra 2012 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo 7/2013 z 31. marca 2014 p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. O d k l a d á vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 Cob/166/2012 z 31. októbra 2012 a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo 7/2013 z 31. marca 2014 až do právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci samej.

3. U k l a d á obchodnej spoločnosti JURKO 3, s. r. o., Šafárikovo námestie 7, Bratislava, aby sa dočasne zdržala akéhokoľvek nakladania s finančnými prostriedkami priznanými jej rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 Cob/166/2012 z 31. októbra 2012 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 16 Cb/36/2008-523 zo 4. júna 2012 až do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci samej.

4. U k l a d á obchodnej spoločnosti HOTEL KRYM, s. r. o., Šafárikovo námestie 7, Bratislava, aby sa dočasne zdržala akéhokoľvek nakladania s finančnými prostriedkami priznanými jej rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 Cob/166/2012 z 31. októbra 2012 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 16 Cb/36/2008-523 zo 4. júna 2012 až do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci samej.

5. U k l a d á súdnemu exekútorovi JUDr. Stachovi Chladnému, Exekútorský úrad, Stráž 223, Zvolen, aby sa dočasne zdržal ďalšieho výkonu exekúcie v konaniach vedených pod sp. zn. EX 63/13 a sp. zn. EX 60/13 a akéhokoľvek nakladania s vymoženými finančnými prostriedkami priznanými rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 Cob/166/2012 z 31. októbra 2012 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 16 Cb/36/2008-523 zo 4. júna 2012 až do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci samej.

6. Sťažnosť vo zvyšnej časti o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2014 doručená a 26. júna 2014 doplnená sťažnosť štátneho podniku Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky, š. p., Lesnícka 23, Pliešovce (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) č. k. 16 Cb/36/2008-523 zo 4. júna 2012, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 43 Cob/166/2012 z 31. októbra 2012 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Obdo 7/2013 z 31. marca 2014.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 16 Cb 36/2008, predmetom ktorého bola žaloba obchodnej spoločnosti JURKO 3, s. r. o., Šafárikovo námestie 7, Bratislava (ďalej len „žalobkyňa“), o zaplatenie sumy 177 622,31 € s príslušenstvom (ako zmluvnej pokuty vyplývajúcej z Rámcovej zmluvy uzavretej 9. januára 2003 za nedodanie ihličnatého dreva v dohodnutom objeme za rok 2004 – ďalej len „rámcová zmluva“), vystupoval sťažovateľ v procesnom postavení žalovaného. Okresný súd rozsudkom č. k. 16 Cb 36/2008-297 z 31. marca 2010 žalobu žalobkyne zamietol, avšak krajský súd uznesením sp. zn. 43 Cob 171/10 z 24. júna 2010 uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu potreby doplnenia dokazovania, pokiaľ ide o pravosť, správnosť a pravdivosť obsahu dodatku k rámcovej zmluve z 3. decembra 2004. Okresný súd následne (v poradí druhým) rozsudkom č. k. 16 Cb 36/2008-523 zo 4. júna 2012 rozhodol, že sťažovateľ je povinný zaplatiť žalobkyni „177.622,32 EUR s 9,43 % úrokom z omeškania ročne od 31. 05. 2007 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia“ , čo krajský súd rozsudkom sp. zn. 43 Cob/166/2012 z 31. októbra 2012 potvrdil. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) odôvodnené tým, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že uvedené rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci [§ 241 ods. 2 písm. b) a c) OSP]. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Obdo 7/2013 z 31. marca 2014 dovolanie sťažovateľa odmietol z dôvodu, že nie je podľa § 238 OSP prípustné a vady uvedené v § 237 OSP vrátane sťažovateľom uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. f) OSP nezistil.

Sťažovateľ opakujúc argumenty týkajúce sa charakteru, spôsobu uzavretia a obsahu rámcovej zmluvy vrátane jej dodatkov s poukazom na zákonnú úpravu a konkrétnu judikatúru všeobecných súdov týkajúcu sa dokazovania a ne/platnosti právnych úkonov v predloženej sťažnosti namieta, že napadnutým rozsudkom krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu „boli závažným spôsobom bez náležitého odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej porušené jeho práva na spravodlivý súdny proces“ . Napadnutý rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu podľa jeho názoru „nespĺňa všetky zákonom ustanovené požiadavky na obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v dôsledku čoho nie je presvedčivé. Je zjavné, že prvostupňový ani druhostupňový súd si neosvojili ustanovenia OSP upravujúce náležitosti písomného vyhotovenia rozsudku...“ , a preto nimi vydané rozhodnutia obsahujú „vady procesnej povahy, ktoré mali za následok nesprávne a nezákonné rozhodnutie vo veci samej“ . Sťažovateľ tvrdí, že napriek tomu, že vzniesol „79 námietok a ďalšie štyri zásadné procesné námietky týkajúce sa procesných vád konania, odvolací súd sa nezaoberal ani jednou, naopak, vyjadroval sa ku skutočnostiam, ktoré predmetom odvolania neboli“. Aj „rozhodnutie o dovolaní je v zásade nepresvedčivé, nezrozumiteľné a neurčité a... trpí vadami, ktoré spôsobujú jeho nepreskúmateľnosť“. Ani jeden z vo veci konajúcich súdov „sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom nevyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci relevantné..., nedal odpoveď na podstatné právne otázky nastolené sťažovateľom... a nevysporiadal sa s judikátmi, na ktoré sťažovateľ v priebehu celého súdneho konania poukazoval“. Išlo o viaceré procesné pochybenia okresného súdu týkajúce sa napr. toho, že J. a H. boli vypočutí ako svedkovia napriek tomu, že v čase uzavretia rámcovej zmluvy a jej dodatkov boli štatutárnymi zástupcami sťažovateľa; že sa krajský súd nevysporiadal s námietkou sťažovateľa o tom, že okresný súd na pojednávaní konanom 14. mája 2012 nepostupoval v súlade s § 129 ods. 1 OSP; že v rámci odvolacieho konania sťažovateľovi nebolo doručené podanie žalobkyne z 24. júla 2012; že vo veci konajúce súdy nedostatočne zistili skutkový stav a nevykonali všetky ním navrhované dôkazy, pričom konkrétne poukázal na konštatáciu, že „neuniesol dôkazné bremeno... vo vzťahu k dokazovaniu ohľadom pravosti a pravdivosti dodatku k rámcovej zmluve zo dňa 03. 12. 2004“ , čo však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Okrem toho najvyšší súd v danej veci nepostupoval v súlade so svojou skoršou judikatúrou uverejnenou v časopise Zo súdnej praxe č. 5/2000 týkajúcou sa povinnosti vykonať všetky stranami navrhované dôkazy, pretože z ním vydaného rozhodnutia „vôbec nie je zrejmé, prečo nebolo vykonané znalecké dokazovanie, napriek tomu, že toto bolo uložené v rozhodnutí odvolacieho súdu“ .

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vo veci samej rozhodol týmto nálezom:

„Krajský súd v Banskej Bystrici Rozsudkom sp. zn. 43 Cob/166/2012 zo dňa 31. 10. 2012 v spojení s Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene sp. zn. 16 Cb/36/2008 zo dňa 04.06.2012 porušil základné právo VLM SR š. p... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ustanovenie § 47 ods. 3 Ústavy SR a článok 48 ods. 2 Ústavy SR. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 Cob/166/2012 zo dňa 31. 10. 2012 a Rozsudok Okresného súdu vo Zvolene pod sp. zn. 16 Cb/36/2008 zo dňa 04. 06. 2012 sa zrušujú a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodovanie Okresnému súdu vo Zvolene.

Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesením sp. zn. 4 Obdo/7/2013 zo dňa 31. 03. 2014 porušil základné právo VLM SR š. p... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ustanovenie § 47 ods. 3 Ústavy SR a článok 48 ods. 2 Ústavy SR. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej sp. zn. 4 Obdo/7/2013 zo dňa 31. 03. 2014 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

VLM SR š. p. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia pred Ústavným súdom SR, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Miloša Barbuša, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde predbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 20 a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Keďže nezistil nedostatky v zákonom predpísaných náležitostiach a ani dôvody na jej odmietnutie, pričom otázku opodstatnenosti tvrdení v nej obsiahnutých treba posúdiť v konaní vo veci samej, prijal sťažnosť na ďalšie konanie v časti, v ktorej sťažovateľ namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn. 43 Cob/166/2012 z 31. októbra 2012 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obdo 7/2013 z 31. marca 2014 (bod 1 výroku tohto uznesenia).

Preskúmaniu rozsudku okresného súdu č. k. 16 Cb/36/2008-523 zo 4. júna 2012 vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu označených práv ústavným súdom bráni princíp subsidiarity vyjadrený v čl. 127 ods. 1 ústavy, z ktorého vyplýva, že každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí požiadať o ochranu tohto práva ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (podobne II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, IV. ÚS 380/04, III. ÚS 5/05). Takýmto súdom bol vo vzťahu k okresnému súdu krajský súd, ktorý na základe odvolania sťažovateľa napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil. V tejto časti ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (bod 6 výroku nálezu), podobne rozhodol aj o navrhovanom uložení povinnosti..., a..., ktorých povinnosti realizovať prevody pozastavujú rozhodnutia podľa bodu 2 až 5 výroku, preto voči ním bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené v bode 6 výroku.

III.

Podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva alebo slobody, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

Sťažovateľ ústavnému súdu taktiež navrhol, aby podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde odložil vykonateľnosť „Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31. 10. 2012, sp. zn.: 43 Cob/166/2012 v spojení s Rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 04. 06. 2012, č. k.: 16 Cb 36/2008-523“ , ako aj „Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo/7/2013 zo dňa 31. 03. 2014 až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej“, čo odôvodnil tým, že „v danom prípade bežia voči sťažovateľovi na OS vo Zvolene dve exekučné konania nakoľko žalobca, ktorý bol vo veci úspešný po vydaní druhostupňového rozhodnutia postúpil svoju pohľadávku na iný právny subjekt. Teda bežia dve nezávislé exekúcie, pričom súčasná výška uplatnenej pohľadávky je viac ako 290.000 €. Sťažovateľ je štátnym podnikom, ktorý zabezpečuje viaceré verejnoprospešné činnosti a už samotné blokovanie takejto sumy spôsobuje štátnemu podniku nemalé ťažkosti...“.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že „v súčasnosti bol vydaný exekučný príkaz v oboch exekučných konaniach, pričom v konaní vedenom pod EX 63/13 na čiastku 160.771,72 € v prospech účtu exekútora a pod sp. zn. EX 60/13 na čiastku 206.246,49 € taktiež v prospech účtu exekútora. V danom prípade z účtu sťažovateľa vedeného v... bola odpísaná čiastka 160.771,72 € v prospech účtu exekútora vedeného v... a čiastka 206.246,49 € v prospech účtu exekútora vedeného v...“ , a z tohto dôvodu navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o ďalších dočasných opatreniach takto:

„Ústavný súd SR ukladá spoločností JURKO 3 s. r. o., so sídlom: Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava..., aby sa dočasne zdržala akéhokoľvek nakladania s finančnými prostriedkami priznanými jej Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31. 10. 2012, sp. zn.: 43 Cob/16672012 v spojení s Rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 04. 06. 2012, č. k.: 16 Cb 36/2008-523, a to až do rozhodnutia Ústavného súdu o ústavnej sťažnosti.

Ústavný súd SR ukladá spoločnosti HOTEL KRYM s. r. o., so sídlom: Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava..., aby sa dočasne zdržala akéhokoľvek nakladania s finančnými prostriedkami priznanými Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31. 10. 2012, sp. zn.: 43 Cob/166/2012 v spojení s Rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 04. 06. 2012, č. k.: 16 Cb 36/2008-523, a to až do rozhodnutia Ústavného súdu o ústavnej sťažnosti.

Ústavný súd ukladá súdnemu exekútorovi JUDr. Stachovi Chladnému, so sídlom exekútorského úradu: Stráž 223, 960 01 Zvolen, aby sa dočasne zdržal ďalšieho výkonu exekúcie v konaní č. EX 63/13 (sp. zn.: Okresného súdu Zvolen 10 Er 52/2013) a v konaní č. EX 60/13 (sp. zn.: Okresného súdu Zvolen 6 Er 28/2013) a akéhokoľvek nakladania s vymoženými finančnými prostriedkami priznanými Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31. 10. 2012, sp. zn.: 43 Cob/166/2012 v spojení s Rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 04. 06. 2012, č. k.: 16 Cb 36/2008-523, a to až do rozhodnutia Ústavného súdu o ústavnej sťažnosti.

Ústavný súd ukladá..., aby sa dočasne zdržala akéhokoľvek nakladania s finančnými prostriedkami priznanými Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31. 10. 2012, sp. zn.: 43 Cob/166/2012 v spojení s Rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 04. 06. 2012, č. k.: 16 Cb 36/2008-523, vymáhanými v exekučných konaniach vedených súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným pod č. EX 63/13 (sp. zn.: Okresného súdu Zvolen 10 Er 52/2013) a č. EX 60/13 (sp. zn.: Okresného súdu Zvolen 6 Er 28/2013) a aby pozdržala akékoľvek prevody týchto peňažných prostriedkov z účtu sťažovateľa..., a to až do rozhodnutia Ústavného súdu o ústavnej sťažnosti.

Ústavný súd ukladá..., aby sa dočasne zdržala akéhokoľvek nakladania s finančnými prostriedkami priznanými Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31. 10. 2012, sp. zn.: 43 Cob/166/2012 v spojení s Rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 04. 06. 2012, č. k.: 16 Cb 36/2008-523, vymáhanými v exekučných konaniach vedených súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným pod č. EX 63/13 (sp. zn.: Okresného súdu Zvolen 10 Er 52/2013) a č. EX 60/13 (sp. zn.: Okresného súdu Zvolen 6 Er 28/2013) a aby pozdržala akékoľvek prevody týchto peňažných prostriedkov v prospech účtu exekútora... alebo z tohto účtu v prospech účtov oprávnených: spoločnosti JURKO 3 s. r. o., so sídlom: Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava,... a spoločnosti HOTEL KRYM s. r. o., so sídlom: Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, a to až do rozhodnutia Ústavného súdu o ústavnej sťažnosti.“

Ústavný súd dospel k záveru, že okolnosti prípadu uvádzané sťažovateľom sú spôsobilé privodiť mu väčšiu ujmu na označených právach, ktorých porušenie namieta, než aká môže vzniknúť iným osobám, čo zakladá opodstatnenosť jeho návrhu na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozsudku krajského súdu a napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ako aj návrhu na uloženie povinností ďalším subjektom zdržať sa nakladania s finančnými prostriedkami odpísanými z bankového účtu sťažovateľa, a keďže takéto rozhodnutie nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom, rozhodol tak, ako to je uvedené v bodoch 2 až 5 výroku tohto uznesenia.

Návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku okresného súdu ústavný súd nevyhovel z dôvodu vyplývajúceho z II. časti odôvodnenia tohto uznesenia (bod 6 výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2014

Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky