| ECLI | ECLI:SK:USSR:2005:2.US.165.2005.g0706.uukppod |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 06.07.2005 |
| Súd | Ústavný súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | II. ÚS 165/05 |
| Zdroj (PDF) | www.ustavnysud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
| Heslá | prieťahy, lehota-zmeškanie lehoty, sťažnosť-sťažnosť na postup súdu, vlastníctvo-úprava vlastníckych vzťahov, právomoc-právomoc všeobecného súdu, konanie pred ústavným súdom-viazanosť petitom, rozhodnutie-meritórne, konanie pred ústavným súdom-lehota na podanie, dedenie, dedičstvo, nehnuteľnosť |
| Citované rozhodnutia | I. ÚS 87/02 |
Uznesenie Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn.: II. ÚS 165/05 datum: 06.07.2005 SLOVENSKÁ REPUBLIKA U Z N E S E N I E Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 165/05-12 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júla 2005 predbežne prerokoval sťažnosť I. O., bytom P., a V. O., bytom P., zastúpených advokátom JUDr. M. Š., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutiami Okresného súdu Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 257/95, Krajského súdu v Bratislave, pobočky Nitra, v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Co 319/96 a sp. zn. 8 Co 254/98, Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 132/2003 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cdo 3/01 a takto r o z h o d o l : Sťažnosť I. O. a V. O. o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e : I. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 26. apríla 2005 doručený „Návrh“ I. O., bytom P., a V. O., bytom P. (ďalej aj „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. M. Š., B., na začatie konania podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) pre porušenie ich základného práva garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva garantovaného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), a to z toho dôvodu, že je im „upreté byť výlučnými a neopomenuteľnými dedičmi celej nehnuteľnosti, ktorá bola odňatá nášmu právnemu predchodcovi A. L. O. v celosti a vydaná v jednej sedmine“. Namietajú pritom postup Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 257/95 a rozsudok vydaný v tomto konaní 2. júla 1996 (ktorým okresný súd zamietol návrh právneho predchodcu navrhovateľov), postup Krajského súdu v Bratislave, pobočky Nitra (ďalej len „krajský súd“), v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Co 319/96 a jeho rozhodnutie z 30. septembra 1996 (ktorým krajský súd potvrdil prvostupňový rozsudok) a napokon aj postup Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cdo 3/01 a jeho rozhodnutie zo 16. januára 2001, ktorým odmietol dovolanie. Sťažovatelia podali 14. apríla 2003 okresnému súdu návrh na obnovu konania vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 10 C 207/91, ktorý okresný súd zamietol uznesením sp. zn. 4 C 91/03 zo 7. mája 2003. Sťažovatelia sa proti tomuto rozhodnutiu odvolali. Krajský súd ako odvolací súd uznesením č. k. 5 Co 132/2003-14 z 28. augusta 2003 potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu. Ako vyplýva z rozhodnutia krajského súdu, tento súd vychádzal z toho, že obnova konania je možná len z taxatívne ustanovených dôvodov. Pri absencii týchto dôvodov je obnova konania neprípustná. V danom prípade takýto dôvod absentoval, a preto rozhodnutie prvostupňového súdu o zamietnutí návrhu na obnovu konania krajský súd potvrdil a odvolanie sťažovateľa I. O. odmietol ako podané oneskorene. Sťažovatelia ďalej podali dovolanie na najvyššom súde, ktorý podané dovolanie odmietol rozhodnutím v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 167/2004 z 10. februára 2005. Sťažovatelia uvádzajú, že dovolací súd sa oprel o stanovisko, ktoré je stanoviskom jedného z odporcov a porušenie svojich „základných práv garantovaných článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v tomto smere, že nám je upreté byť výlučnými a neopomenuteľnými dedičmi celej nehnuteľnosti, ktorá bola odňatá nášmu právnemu predchodcovi... v celosti a vydaná v jednej sedmine“. Sťažovatelia požadujú, aby ústavný súd vydal toto rozhodnutie: „Práva: 1. I. O... 2. V. O... priznané čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli porušené. Zrušujú sa rozhodnutia Okresného súdu v Topoľčanoch 6 C/257/95, Krajského súdu v Bratislave, pobočka Nitra 20 Co 319/96, 8 Co 254/98-178, uznesenie Najvyššieho súdu 4 Cdo 3/01-214. Určuje sa, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti je A. L. O. a jeho právnymi nástupcami: I. O., v ¼-ine, V. O. v ¼-ine. I. O. a V. O. sa priznávajú trovy konania pred Ústavným súdom SR tak, ako budú vyčíslené, ktoré vyplatí SR zastúpené Ministerstvom spravodlivosti SR v lehote 1 mesiaca od vydania nálezu Ústavného súdu SR.“ II. Ústavný súd každú sťažnosť predbežne prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťuje, či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Medzi dôvody odmietnutia sťažnosti patrí aj jej neprípustnosť a zjavná neopodstatnenosť. 1. Za sťažnosť podanú oneskorene sa podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde považuje sťažnosť, ktorá bola doručená ústavnému súdu po uplynutí viac ako dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým malo dôjsť k porušeniu základných práv alebo slobôd sťažovateľa. Ústavný súd už o sťažnosti sťažovateľov, ktorou namietali porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru konaniami a rozhodnutiami v nich vydanými, a to okresného súdu sp. zn. 6 C 257/95, krajského súdu sp. zn. 20 Co 319/96 a najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 3/01, rozhodoval 28. augusta 2002, keď uznesením č. k. I. ÚS 87/02-10 sťažnosť sťažovateľov odmietol z dôvodu, že bola podaná oneskorene. Pretože ústavný súd uplynutie lehoty nemôže odpustiť, o tejto časti sťažnosti, ktorá mu bola doručená 26. apríla 2005, rozhodol tak, že ju odmietol ako podanú oneskorene. 2. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. V súvislosti s petitom sťažnosti vo zvyšnej časti preto odmietol sťažnosť sťažovateľov pre nedostatok právomoci, keďže sťažovatelia žiadali ústavný súd, aby rozhodol o určení vlastníctva nehnuteľnosti v ich veci, o ktorej už právoplatne rozhodli všeobecné súdy (vrátane najvyššieho súdu v dovolacom konaní). P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 6. júla 2005
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky