| ECLI | ECLI:SK:USSR:2002:2.US.206.2002.g1105.uukpp |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 05.11.2002 |
| Súd | Ústavný súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | II. ÚS 206/02 |
| Zdroj (PDF) | www.ustavnysud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie,Uznesenie |
| Heslá | preskúmanie rozhodnutia súdov |
| Citované rozhodnutia | I. ÚS 126/93 |
Uznesenie,Uznesenie Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn.: II. ÚS 206/02 datum: 05.11.2002 SLOVENSKÁ REPUBLIKA U Z N E S E N I E Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 206/02-9 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť A. K. a A. K., obaja bytom V., vo veci porušenia ich vlastníckeho práva rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 S 15/99 z 30. septembra 1999, a takto r o z h o d o l : Sťažnosť A. K. a A. K. o d m i e t a pre nedostatok svojej právomoci. O d ô v o d n e n i e : I. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 21. októbra 2002 doručené podanie A. K. a A. K. (ďalej len „sťažovatelia“), obaja bytom V., označené ako „Sťažnosť“ s prílohami. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovatelia ním napádajú rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 S 15/99 z 30. septembra 1999, pretože ním „boli porušené naše základné práva zásahom do vlastníckeho práva“. Označeným rozsudkom Krajský súd v Košiciach potvrdil rozhodnutie Okresného úradu v Sobranciach (katastrálneho odboru) č. H 2/99 zo 6. júla 1999, ktorým rozhodol o určení hraníc pozemkov medzi pozemkami sťažovateľov a ich susedov J. J. a spol. v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Keďže sťažovatelia tvrdili, že týmto rozsudkom Krajského súdu v Košiciach došlo k porušeniu ich vlastníckeho práva, požiadali, aby ústavný súd v konaní o ich sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) „rozsudok Krajského súdu č. 5 S 15/99 zo dňa 30. 9. 1999“ zrušil. II. Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy s účinnosťou od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských právach, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach, ako aj ich zákonom predpísané náležitosti sú upravené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom nesplnenie niektorej z nich má za následok odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. V rámci predbežného prerokovania sťažnosti sťažovateľov ústavný súd skonštatoval, že títo namietali porušenie svojho práva, ktorého ochrana však patrí do právomoci všeobecných súdov (čo potvrdzuje aj judikatúra ústavného súdu – I. ÚS 126/93), pričom z príloh k ich sťažnosti vyplýva, že všeobecný súd (Krajský súd v Košiciach) na základe návrhu sťažovateľov na preskúmanie rozhodnutia podľa § 250m ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku o jeho ochrane aj konal a rozhodol, hoci nie v ich prospech. Sťažovatelia preto mali na ochranu svojho práva k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy v rámci piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (rozhodovania o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov), ktorý aj využili. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je ústavný súd oprávnený konať o ochrane základných práv a slobôd fyzickej osoby alebo právnickej osoby len vtedy, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd a keďže o ochrane sťažovateľmi označeného základného práva konali a rozhodovali všeobecné súdy, bolo potrebné ich sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu. Nad rámec tohto odôvodnenia ústavný súd uvádza, že samotný neúspech sťažovateľa v konaní pred všeobecnými súdmi nie je bez ďalšieho dôvodom pre konanie ústavného súdu o jeho sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 5. novembra 2002
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky