| ECLI | ECLI:SK:NSSSR:2025:1019201310.1 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 25.06.2025 |
| Súd | Najvyšší správny súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 2Svk/1/2024 |
| Zdroj (PDF) | www.nssud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
| Citované predpisy |
209/1992 Zb.: § 7 460/1992 Zb.: § 2, § 7, § 46 162/2015 Z. z.: § 3, § 11, § 98, § 167, § 168, § 439, § 440, § 442, § 443, § 455, § 461, § 467 |
| Citované rozhodnutia | 1Sžk/31/2020, III. ÚS 319/2018 |
Uznesenie Najvyšší správny súd Slovenskej republiky sp.zn.: 2Svk/1/2024 datum: 25.06.2025 ECLI:SK:NSSSR:2025:1019201310.1 2Svk/1/2024 IČS: 1019201310 UZNESENIE Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte v právnej veci žalobkyne: Q.. P. W., trvale bytom W. X, XXX XX Q., narodená: XX. Q. XXXX, proti žalovaným: 1/ Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, 2/ Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 3/ Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, 4/ Vláda Slovenskej republiky v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-7Sa/74/2019-141, takto rozhodol: I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa náhrada účelne vynaložených trov kasačného konania nepriznáva. Odôvodnenie I. Konanie pred správnym súdom 1. Žalobkyňa podala správnu žalobu proti inému zásahu z dôvodu, že Slovenská republika ako zmluvná strana Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (ďalej len „dohovor“), ktorá mala v zmysle stanoviska Výboru Organizácie spojených národov pre odstránenie diskriminácie žien (ďalej len „výbor“) č. CEDAW/C/65/D/66/2014 (ďalej len „stanovisko výboru“) zo 7. novembra 2016, poskytnúť žalobkyni finančné náhrady, tak neurobila. 2. V stanovisku výboru je okrem iného konštatované:... sa výbor nazdáva, že zmluvný štát si nesplnil svoje povinnosti podľa článku 2 písm. a), c) a e) v spojení s článkom 1 a článkom 11 ods. 1 písm. a) Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (ďalej len „dohovor“) a odporúča, aby zmluvný štát poskytol sťažovateľke účinnú nápravu: i) peňažnú náhradu rovnajúcu sa strate príjmu od skončenia pracovného pomeru sťažovateľky v dôsledku neoprávneného postupu, ii) náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpela počas procesu ukončenia pracovného pomeru, keďže bola slobodná matka s dvomi maloletými deťmi, iii) náhradu súdnych trov a nákladov, ktoré sťažovateľke vznikli počas súdnych konaní. 3. Opierajúc sa o stanovisko výboru sa žalobkyňa domáhala, aby Krajský súd v Bratislave rozhodol uznesením nasledovne: · Súd zakazuje žalovaným v rade 1. Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, v rade 2. Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, v rade 3. Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a v rade 4. Vláde Slovenskej republiky pokračovať v inom zásahu do práv žalobkyne, spočívajúcom v neprijatí účinných opatrení umožňujúcich poskytnutie finančného odškodnenia žalobkyni na základe rozhodnutia Výboru OSN na odstránenie diskriminácie žien č. CEDAW/C/65/D/66/2014 zo dňa 07.11.2016. · Súd určuje žalovaným v rade 1. Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, v rade 2. Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, v rade 3. Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a v rade 4. Vláde Slovenskej republiky primeranú lehotu na splnenie zákazu pokračovať v inom zásahu do práv žalobkyne v rozsahu prijatia účinných opatrení umožňujúcich poskytnutie finančného odškodnenia žalobkyni na základe rozhodnutia Výboru OSN na odstránenie diskriminácie žien č. CEDAW/C/65/D/66/2014 zo dňa 07.11.2016. v lehote do 90 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. · Žalovaní v rade 1. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, v rade 2. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, v rade 3. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a v rade 4. Vláda Slovenskej republiky sú povinní do 7 dní od uplynutia lehoty na splnenie zákazu oznámiť súdu písomne splnenie tejto povinnosti. · Žalobkyni súd priznáva voči žalovaným v rade 1. Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, v rade 2. Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, v rade 3. Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a v rade 4. Vláde Slovenskej republiky právo na úplnú náhradu trov konania. 4. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 7Sa/74/2019 z 29. januára 2020 vyzval žalobkyňu, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia svoju žalobu doplnil o označenie žalovaného, označenie iného zásahu, označenie dôkazov a o žalobný návrh. Voči predmetnému uzneseniu podala žalobkyňa sťažnosť z 27. februára 2020. 5. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) následne uznesením č. k. BA-7Sa/74/ 2019-141 (ďalej len „uznesenie správneho súdu“) zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Sa/74/2019 z 29. januára 2020 a správnu žalobu žalobkyne odmietol ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 3 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“). 6. Správny súd konštatoval, že primárnou právnou otázkou, na ktorú bolo nutné odpovedať je, či žalobkyňou vymedzené konanie má povahu iného zásahu orgánu verejnej správy. Správny súd dospel k záveru, že nemá. Mal za to, že žalobkyňa sa domáha uloženia povinnosti na základe stanoviska výboru, ktoré nie je právne záväzné pre Slovenskú republiku a predstavuje iba odporúčanie. V zmysle čl. 7 ods. 4 dohovoru: zmluvný štát náležite zváži stanovisko výboru spolu s prijatými odporúčaniami a do šiestich mesiacov od prijatia zistení, pripomienok a odporúčaní výboru predloží výboru písomné stanovisko vrátane informácií o opatreniach, ktoré sa prijali so zreteľom na názory a odporúčania výboru. Na tomto základe nie je podľa správneho súdu možné akokoľvek sankcionovať žalovaného v rade 1) až 4) za neprijatie účinných opatrení umožňujúcich poskytnutie finančného odškodnenia žalobkyni. Správny súd v tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že Slovenská republika neuznala opčným protokolom právo výboru priznávať nároky na odškodnenie a tieto nemožno založiť odporúčaním. 7. Nekonanie žalovaného v rade 1) až 4) nie je podľa správneho súdu zásahom do subjektívnych práv žalobkyne a neprijatie opatrení pre prípadné plnenie z odporúčaní výboru nespĺňa definičné znaky, na základe ktorých je možné toto „nekonanie“ posúdiť ako iný zásah orgánu verejnej správy. Iným zásahom môže byť podľa správneho súdu len aktívny postup orgánu verejnej správy a nie opomenutie takéhoto postupu alebo nečinnosť pri výkone verejnej správy. Okrem toho musí nastať pri výkone verejnej moci orgánom verejnej správy, pričom prijatie opatrení, ktorých sa domáha žalobkyňa, správny súd vyhodnotil ako prejav zákonodarnej a nie výkonnej moci. 8. Správny súd záverom zosumarizoval, že žalobkyňou namietané konanie resp. nekonanie nespĺňa znaky iného zásahu orgánu verejnej správy, pretože nejde o faktický postup pri výkone verejnej moci. Nezanedbateľný je podľa správneho súdu aj fakt, že rozhodnutie výboru nie je právne záväzné a priamo neukladá povinnosti - má len odporúčací charakter a správny súd ani nemá právomoc nariadiť, aby žalovaní prijali účinné opatrenia umožňujúce implementáciu rozhodnutí výboru. Nekonanie žalovaného v rade 1) až 4) súčasne nie je zásahom do subjektívnych práv žalobkyne. Žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy preto podľa správneho súdu nespĺňa základný predpoklad pre jej prijatie a rozhodovanie o veci, keďže neboli splnené predpoklady z definície uvedenej v § 3 ods. 1 písm. e) SSP. II. Kasačná sťažnosť žalobkyne, stanovisko účastníkov 9. Žalobkyňa podala proti uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) a j) SSP. Namietala, že správny súd nesprávne právne vec posúdil a správnu žalobu nezákonne odmietol. 10. Žalobkyňa má za to, že nekonanie žalovaného v rade 1) až 4) je možné subsumovať pod „iný zásah orgánu verejnej správy“ a správny súd mal preto o jej žalobe meritórne rozhodnúť. Podľa žalobkyne ide v prípade namietaného nekonania o faktický postup pri výkone verejnej moci, ktorým zasiahli do jej práv. Žalobkyňa nesúhlasí, že sa žalobou domáhala výkonu zákonodarnej moci, nakoľko sa domáhala prijatia opatrení (nie právnych predpisov), ktorými by došlo k finančnému odškodneniu žalobkyne. 11. Žalobkyňa nesúhlasí s právnym záverom správneho súdu, že nie je v jeho právomoci nariadiť, aby žalovaní prijali účinné opatrenia umožňujúce implementáciu rozhodnutí výboru. Žalobkyňa má za to, že výbor rozhodoval na základe dohovoru, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov ako vyhláška ministra zahraničných vecí č. 62/1987 Zb. a Slovenská republika ho ratifikovala dňa 28. mája 1993 prostredníctvom vyhlásenia o nástupníctve. Dohovor má preto podľa žalobkyne v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky v účinnom znení (ďalej len „Ústava SR“) prednosť pred zákonom. Slovenská republika zároveň ratifikáciou opčného protokolu k dohovoru dňa 22. septembra 2000 uznala právo individuálnych osôb obracať sa na výbor a záväzok Slovenskej republiky ako zmluvného štátu rešpektovať rozhodnutie výboru sa odvíja od právnej záväznosti samotného dohovoru ako medzinárodnej zmluvy o základných ľudských právach, ktorej porušenie výbor konštatoval. 12. Žalobkyňa namietala, že správny súd sa nevysporiadal s právnou argumentáciou žalobkyne, podľa ktorej aj napriek tomu, že rozhodnutia výboru nie sú per se právne záväzné a priamo vymáhateľné, predstavujú autoritatívny výklad normy obsiahnutej v právne záväznej medzinárodnej zmluve o ľudských právach, ktorá má v právnom poriadku Slovenskej republiky prednosť pred zákonom. Zachovávať a rešpektovať výklad medzinárodných právne záväzných zmlúv orgánmi na to určenými, ako je výbor, je podľa žalobkyne taktiež súčasťou práva na spravodlivý proces (podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) v zmysle právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a tiež v zmysle zabezpečenia výkladu vnútroštátneho práva v súlade so záväznými medzinárodnými zmluvami. 13. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobkyňa navrhla, aby kasačný súd zrušil uznesenie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 14. Žalovaný v rade 2) sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s právnymi závermi uznesenia správneho súdu a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť ako nedôvodnú. Vo vyjadrení dodal, že záväznosť rozhodnutí výboru už bola posúdená aj Ústavným súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 319/2018 zo 7. augusta 2018 tak, že majú len odporúčací charakter. 15. Žalovaný v rade 3) sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril tak, že sa v plnom rozsahu stotožnil s uznesením správneho súdu. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa v kasačnej sťažnosti neuvádza nijaké nové skutočnosti a zotrval na svojich predošlých vyjadreniach, že nekonanie žalovaných nepredstavuje iný zásah orgánu verejnej správy a že rozhodnutie výboru má iba odporúčací charakter. Poukázal pritom na čl. 7 ods. 3, 4 a 5 opčného protokolu (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 343/2001 Z. z.). Kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť. 16. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril Úrad vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“), ktorý poukázal na skutočnosť, že žalovaným v 4) rade je vláda Slovenskej republiky a nie úrad vlády, ktorému zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť zastupovať vládu v súdnych sporoch. Z opatrnosti však navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú a stotožnil sa s právnym posúdením správneho súdu. III. Právne posúdenie veci kasačným súdom 17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal uznesenie správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP. 18. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. 19. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, včas. Súdny poplatok bol uhradený. 20. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 21. Kasačný súd sa stotožnil s právnym posúdením správneho súdu, že (ne)konanie, ktoré žalobkyňa napáda správnou žalobou proti inému zásahu, nie je možné subsumovať pod legálnu definíciu „iného zásahu orgánu verejnej správy“ v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP a že správna žaloba je z tohto dôvodu v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP neprípustná. 22. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP je: iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;... Dôležitým z citovanej legálnej definície je pre prejednávanú vec predovšetkým slovné spojenie: faktický postup, čo potvrdzuje taktiež skoršia judikatúra kasačného súdu v zmysle ktorej: na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy (uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 1Sžk/31/2020 z 27. októbra 2021 zverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho správneho súdu č. 1/2022 pod číslom 9/2022 ZNSS). Žalobkyňa v správnej žalobe ako aj kasačnej sťažnosti síce tvrdí, že sa domáha ukončenia iného zásahu orgánu verejnej správy, avšak zároveň neoznačila nijaký „faktický postup“, ktorého sa mali žalovaní dopustiť pri plnení úloh orgánu verejnej správy. Kasačný súd má zo súdneho spisu preukázané, že zo strany žalovaných k nijakému faktickému postupu nedošlo. 23. Kasačný súd súčasne nepopiera, že iného zásahu sa orgán verejnej správy môže dopustiť aj nekonaním (napríklad neprijatím žiadosti o trvalý pobyt v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Sa/43/2016 z 29. januára 2019). Zásadným diferenčným kritériom však je, že musí ísť o nevykonanie alebo opomenutie takého postupu, ktorý je predpokladaný zákonom. 24. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v účinnom znení (ďalej len „Ústava SR“) sú štátne orgány obmedzené na konanie iba: na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Inými slovami, aj žalovaní môžu konať a postupovať len tak, ako im zákony a Ústava SR dovoľujú alebo prikazujú. Pokiaľ právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje konkrétny postup či konanie správneho orgánu, z podstaty veci a z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že nevykonanie takéhoto postupu / úkonu, nemožno vyhodnotiť ako iný zásah orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP. 25. Právny poriadok Slovenskej republiky neobsahuje ustanovenia upravujúce povinnosť žalovaných prijímať na základe stanoviska výboru opatrenia na vyplatenie finančného odškodnenia žalobkyne či priamo toto finančné odškodnenie vyplatiť. Za iný zásah orgánu verejnej správy tak nemožno takéto (ne)konanie považovať tak, ako v správnej žalobe a kasačnej sťažnosti tvrdila žalobkyňa. 26. Okrem uvedeného správny súd dôvodil, že správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy sa nemožno domáhať „prijatia opatrení“, ktoré by umožnili vyplatenie finančného odškodnenia žalobkyni, nakoľko takéto „prijatie opatrení“ by v skutočnosti predstavovalo legislatívnu činnosť či normotvorbu, ktoré nie sú v kompetencii správnych orgánov. S uvedeným právnym záverom sa kasačný súd taktiež stotožnil. V rámci trojdelenia moci je normotvorba výlučne v rukách zákonodarcu a žalovaných na základe splnomocnenia obsiahnutého v zákone, ktoré však v prejednávanom prípade v právnom poriadku Slovenskej republiky absentuje. 27. Námietku nesprávneho právneho posúdenia iného zásahu, v dôsledku ktorého došlo k nezákonnému odmietnutiu správnej žaloby, z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. 28. Námietku porušenia práva na spravodlivý proces v dôsledku nevysporiadania sa s argumentáciou žalobkyne, v zmysle ktorej je stanovisko výboru záväzné, poukazujúc na čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. Posúdenie záväznosti stanoviska výboru by bolo nevyhnutné v prípade, kedy by správny súd pristúpil k meritórnemu prieskumu správnej žaloby, nakoľko by vyhodnocoval prípadnú zákonnosť alebo nezákonnosť iného zásahu. Správny súd však odmietol správnu žalobu pre neprípustnosť, nakoľko dospel k záveru, že žalobkyňou namietané konanie ani nie je možné subsumovať pod „iný zásah orgánu verejnej správy“. Pre prijatie uvedeného záveru, s ktorým sa kasačný súd stotožnil, nie je posúdenie záväznosti stanoviska výboru podstatné. Nevysporiadanie sa s predmetnou námietkou preto nemohlo zasiahnuť do práva žalobkyne na spravodlivý proces. Z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. IV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov 29. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné, rozhodol podľa predmetného ustanovenia. 30. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1: správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech a § 168 SSP: žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 31. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 25. júna 2025
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky