| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2017:2.TOST.28.2017.g09.12 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 12.09.2017 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 2Tost/28/2017 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
| Citované predpisy |
757/2004 Z. z.: § 91 78/2015 Z. z.: § 6 |
| Citované rozhodnutia | 5Tost/8/2017, 4To/2/2017, IV. ÚS 252/04, II. ÚS 78/05, II. ÚS 197/07, III. ÚS 339/08, II. ÚS 184/2010 |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 2Tost/28/2017 datum: 12.09.2017 N a j v y š š í s ú d 2Tost/28/2017 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD., a JUDr. Dany Wänkeovej na neverejnom zasadnutí konanom 12. septembra 2017 v Bratislave, v trestnej veci proti obžalovanému Róbertovi L a l i š o v i a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a iné, o sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, obžalovaného Róberta Lališa a obžalovaného Ivana Cuppera proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. augusta 2017, sp. zn. 5T/1/2017, takto r o z h o d o l: I: Podľa § 194 ods. 1 písm. a), ods. 2 Tr. por. na podklade sťažnosti prokurátora z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. augusta 2017, sp. zn. 5T/1/2017 v časti - vo výroku v bode 2), týkajúcom sa obžalovaného Ivana Cuppera. II: Podľa § 79 ods. 2 Tr. por. a § 80 ods. 1 Tr. por. obžalovaného Ivana Cuppera , nar. 27. februára 1965 v Krompachoch, trvale bytom Istrijská 18, Bratislava, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, p r e p ú š ť a z väzby na slobodu. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. pri existencii dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por., väzbu obžalovaného Ivana Cuppera n a h r á d z a dohľadom probačného a mediačného úradníka a nad obžalovaným Ivanom Cupperom u k l a d á dohľad probačného a mediačného úradníka Krajského súdu v Bratislave s miestom výkonu Okresný súd Bratislava IV. Podľa § 80 ods. 2 Tr. por. je obžalovaný Ivan Cupper povinný oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu. Podľa § 82 ods. 4 Tr. por. n a r i a ď u j e kontrolu obžalovaného Ivana Cuppera technickým prostriedkom – zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby podľa § 6 zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami. Podľa § 82 ods. 1 Tr. por. u k l a d á obžalovanému Ivanovi Cupperovi tieto primerané povinnosti a obmedzenia: - okamžite po oznámení rozhodnutia o prepustení z výkonu väzby, podrobiť sa a strpieť inštaláciu technického prostriedku – zariadenia na určenie polohy kontrolovanej osoby v priestoroch Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, ktorú vykoná určený probačný a mediačný úradník, - pravidelne sa dostavovať k probačnému a mediačnému úradníkovi Okresného súdu Bratislava IV, v obvode ktorého má obžalovaný trvalý pobyt, a to podľa určenia probačného a mediačného úradníka, prvýkrát v lehote troch pracovných dní od momentu jeho prepustenia z výkonu väzby, v úradných hodinách súdu, - zákaz vycestovať do zahraničia. III: Podľa §193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obžalovaného Róberta Lališa a obžalovaného Ivana Cuppera s a z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Banskej Bystrici s právomocou Špecializovaného trestného súdu (§91 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v aktuálnom znení (ďalej len krajský súd), uznesením zo 17. augusta 2017, č. k. 5T/1/2017 – 14887 rozhodol podľa § 238 ods. 3 Tr. por. v spojení s § 72 ods. 1 písm. e) Tr. por. tak, že 1/ obžalovaného Róberta Lališa ponechal naďalej vo väzbe z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. a súčasne podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. nenariadil nad obvineným dohľad probačným a mediačným úradníkom, 2/ pri existencii dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. nahradil väzbu obžalovaného Ivana Cuppera dohľadom probačného a mediačného úradníka Krajského súdu v Bratislave, s miestom výkonu Okresný súd Bratislava IV a obžalovaného Ivana Cuppera prepustil z väzby na slobodu. Súčasne mu uložil podľa § 80 ods. 2 Tr. por. povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu a podľa § 82 ods. 4 Tr. por. nariadil kontrolu technickým prostriedkom – zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby podľa § 3 ods. 1 písm. a), c) a § 6 ods. 1, 2 zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami. Podľa § 82 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému Cupperovi povinnosť okamžite po prepustení dostaviť sa na Okresný súd Banská Bystrica za účelom inštalácie technického prostriedku - zariadenia na kontrolovanie pohybu kontrolovanej osoby a osobného identifikačného zariadenia, pravidelne sa dostavovať k probačnému a mediačnému úradníkovi a zákaz vycestovať do zahraničia. Svoje rozhodnutie odôvodnil krajský súd tým, že u obž. Róberta Lališa naďalej existujú dôvody väzby tak, ako boli ustálené predsedom senátu Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica dňa 22. decembra 2015, teda v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. Róbert Lališ je trestne stíhaný za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, z tejto trestnej činnosti je zatiaľ usvedčovaný výpoveďami viacerých svedkov, či bývalých spoluobžalovaných, trestnej činnosti sa dopúšťal po dlhšiu dobu, po tom, čo bolo voči nemu začaté trestné stíhanie, sa zdržiaval v zahraničí, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu, trestnou činnosťou si získaval prostriedky na obživu a naviac je dôvodná obava z hrozby ovplyvňovania vyšetrovania, keďže obžalovaný mal opakovane informácie z prostredia polície. Trestné stíhanie voči obžalovanému je vedené priebežne, orgány činné v trestom konaní a aj predchádzajúce súdy konali bez akýchkoľvek časových nečinností, v tomto smere nie je možné konštatovať, že pre nečinnosť týchto orgánov by vznikli prieťahy v konaní, či iné pochybenia, naviac aj z hľadiska ochrany spoločnosti pred obžalovanými je nutné im zabrániť v pokračovaní trestnej činnosti ich pobytom vo väzbe. Dôkazy zatiaľ nasvedčujú tomu, že skutky uvedené v obžalobe sa stali a z daného vyplýva aj dôvodné podozrenie, že týchto skutkov sa obaja obžalovaní aj v spolupráci s inými dopustili. Krajský súd dospel k záveru, že dôvody väzobného trvania u obž. Lališa naďalej trvajú a vzhľadom na charakter trestnej činnosti, za ktorú je na neho podaná obžaloba, nie je ani túto možné nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka. Pokiaľ ide o väzobné stíhanie obž. Ivana Cuppera, aj v tomto prípade krajský súd je názoru, že u obžalovaného naďalej trvajú dôvody väzby tak, ako ich ustálil ešte Špecializovaný trestný súd v septembri 2012, teda v zmysle § 71 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. Avšak vzhľadom k tomu, že obžalovaný Ivan Cupper tak, ako to správne konštatovala aj jeho obhajkyňa, je už takmer 5 rokov vo väzbe a aj podľa hodnotenia riaditeľa ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, vo väzbe pristupuje k svojim povinnostiam na požadovanej úrovni, priestupkov voči ústavnému poriadku a dennému poriadku sa nedopúšťa a vo svojich veciach má príkladný poriadok, pričom aj počas komunikácie s personálom dodržuje zásady slušného spávania, je možné konštatovať, že u tohto obžalovaného možno väzbu nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka s nariadením kontroly obžalovaného technickým prostriedkom – zariadením na kontrolu pohybu kontrolovanej osoby a osobného identifikačného zariadenia pri súčasnom uložení mu obmedzení, a to pravidelne sa dostavovať k probačnému a mediačnému úradníkovi a so zákazom vycestovať do zahraničia. Krajský súd je názoru, že takéto obmedzenia, resp. povinnosti môžu nahradiť u obž. Cuppera väzbu naviac, keď sa bude musieť pravidelne hlásiť u probačného a mediačného úradníka. Proti tomuto uzneseniu, bezprostredne po jeho vyhlásení, podal sťažnosť prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, a to voči výroku, týkajúceho sa obž. Cuppera, ako aj obaja obžalovaní. Prokurátor odôvodnil sťažnosť písomným podaním doručeným krajskému súdu 25. augusta 2017 a poukázal na to, že rozhodnutie krajského súdu považuje za správne vo vzťahu ku skonštatovaniu dôvodnosti trvania väzby obž. Cuppera, nepovažuje ho však za správne vo vzťahu k následnému rozhodovaniu, ktorým bola jeho väzba nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka. Ďalej argumentoval tým, že obžalovanému Cupperovi sa kladie za vinu, že bol členom zločineckej skupiny tzv. Sýkorovcov a dva trestné činy vraždy, pričom už v prípravnom konaní vyplývalo z dôkazov, že členovia uvedenej zločineckej skupiny, medzi nimi aj obž. Cupper, konali veľmi koordinovane a cieľavedome, s vysokou dávkou brutality a to pri žalovaných skutkoch proti členom konkurenčnej organizovanej skupiny tzv. Diničovcov. Obž. Cupper je vo väzbe od 25. septembra 2012 nepretržite, pričom o predlžovaní jeho väzby bolo rozhodované už niekoľko krát v minulosti a vždy sa posudzovala aj možnosť nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka. Ani rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ohľadne odňatia a prikázania veci nedošlo k žiadnej zmene dôkaznej situácie. Len skutočnosť, že obžalovanému Cupperovi končí 5-ročná lehota väzby k 25. septembra 2017 sama o sebe, nemôže byť dôvodom na nahradenie jeho väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka. Zdôraznil, že obž. Cupperovi sa kladie za vinu, že bol členom zločineckej skupiny tzv. Sýkorovcov a dva trestné činy vraždy, ktoré by boli v prípade Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2006 obzvlášť závažným zločinom a pre nahradenie väzby podľa § 80 ods. 2 Tr. por. je možné nahradiť väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. V uvedenom prípade nie sú žiadne výnimočné okolnosti prípadu, práve s poukazom na závažnosť prejednávanej veci, spôsob páchania trestnej činnosti, ako aj s poukazom na osobu obžalovaného. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie vo vzťahu k Ivanovi Cupperovi a sám rozhodol o tom, že obž. Cupper sa naďalej ponecháva vo väzbe z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. Obžalovaný Róbert Lališ odôvodnil sťažnosť prostredníctvom svojho obhajcu tým, že podľa ustálenej súdnej praxe je pri rozhodovaní o ponechaní vo väzbe podľa § 238 ods. 3 Tr. por. nutné do zápisnice o úkone zaznamenať uznesenie v plnom znení spolu s odôvodnením a poučením. Tiež poukázal na to, že ak nebol podaný návrh na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, súd je vždy povinný zaoberať sa možnosťou nahradenia väzby týmto procesným prostriedkom a v prípade negatívneho záveru svoje stanovisko vysvetliť v odôvodnení uznesenia. Napadnuté uznesenie nespĺňa uvedenú požiadavku, v dôsledku čoho si vyhradzuje právo na riadne podanie opravného prostriedku spočívajúce v reálnej možnosti uviesť argumenty rozporujúce skutkové a právne závery odôvodnenia napadnutého uznesenia. Dňa 4. septembra 2017 bolo doručené doplnenie dôvodov sťažnosti obž. Lališa, v ktorom ďalej namieta, že sťažnosťou napadnuté uznesenie o ponechaní vo väzbe neobsahuje žiadne úvahy ohľadne zachovania lehoty väzby tak, ako to nevyhnutne vyžadujú ustanovenia § 76 ods. 2, 3 Tr. por., v dôsledku čoho namieta arbitrárnosť rozhodnutia. Nesúhlasí s konštatovaním, že nenastali prieťahy v konaní, nakoľko to konštatoval odvolací súd, ktorého právnym názorom je súd I. stupňa viazaný, pričom dobu trvania konania po tzv. prvom zrušení rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica až do dňa opätovného rozhodovania odvolacieho súdu nie je možné hodnotiť inak, ako svojvoľné zdržovanie konania. Absentuje preto úvaha dávajúca do pomeru súkromný záujem na osobnej slobode jednotlivca s ohľadom na závažnosť existujúceho prieťahu v konaní v porovnaní so všeobecným záujmom na dosiahnutí účelu trestného konania s ohľadom na stupeň závažnosti predmetnej trestnej veci a existenciu, či neexistenciu väzobných dôvodov. Preto aj z týchto dôvodov považuje rozhodnutie súdu za arbitrárne a neudržateľné. Obžalovaný Róbert Lališ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil výroky pod poradovým číslom I, II napadnutého uznesenia, týkajúce sa jeho osoby a v prípade použitia zásady beneficium cohaesionis aj vo vzťahu k druhej väzobne stíhanej osobe a sám rozhodol tak, že ho z väzby prepúšťa, alternatívne tak, že sa väzba nahrádza dohľadom probačného a mediačného úradníka s uložením primeraných povinností a obmedzení. Obžalovaný Ivan Cupper sťažnosť odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne tým, že je vo väzbe do 25. september 2017, celých 5 rokov sa minimálne osobne kontaktoval s rodinou, až to dospelo do štádia, že celú starostlivosť o rodinu zabezpečuje jeho manželka, s ktorou je aktuálne v rozvodovom konaní. Nemá iné bydlisko ako to, ktoré uviedol pri výsluchu, kde sa aj mieni vrátiť, preto povinnosť strpieť kontrolu technickými prostriedkami by vlastne zaťažovalo nie jeho, ale jeho rodinu. Ostatné povinnosti a obmedzenia sú splniteľné a samotný obžalovaný nemá záujem nedodržať tieto a je rozhodnutý sa im bezvýhradne podrobiť, pričom však všetky obmedzenia, vrátane technickej kontroly majú právnu účinnosť len do 25. septembra 2017, kedy uplynie absolútna lehota väzby v zmysle Trestného poriadku. Navrhol preto, aby ho Najvyšší súd Slovenskej republiky prepustil z väzby na slobodu bez toho, aby mu bolo dané obmedzenie podľa § 82 ods. 4 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako aj správnosť konania, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, že sťažnosť prokurátora je čiastočne dôvodná, aj keď z iných dôvodov, ako uvádza prokurátor a sťažnosti obžalovaného Róberta Lališa a obžalovaného Ivana Cuppera dôvodné nie sú. Obžalovaný Róbert Lališ a Ivan Cupper sú trestne stíhaní v bode 1) obžaloby spoločne s Jozefom Roháčom a Martinom Kováčom zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., v bode 2) Róbert Lališ z trestného činu vraždy formou účastníctva podľa §§ 10 ods. 1 písm. a), 219 ods. 1, 2 písm. f) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení zák. č. 13/1998 Z. z. a Ivan Cupper z trestného činu vraždy formou spolupáchateľstva podľa §§ 9 ods. 2, 219 ods. 1, 2 písm. f) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení zák. č. 13/1998 Z. z., v bode 3) Róbert Lališ z trestného činu všeobecného ohrozenia formou účastníctva podľa §§ 10 ods. 1 písm. a), 179 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení zák. č. 13/1998 Z. z., v bode 4) Róbert Lališ z trestného činu vraždy formou účastníctva podľa §§ 10 ods. 1 písm. a), 219 ods. 1, 2 písm. c), f) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení zák. č. 13/1998 Z. z., v bode 5) Róbert Lališ z trestného činu vraždy formou účastníctva podľa §§ 10 ods. 1 písm. a), 219 ods. 1, 2 písm. a), c), f) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení zák. č. 129/1998 Z. z. a Ivan Cupper z trestného činu vraždy formou spolupáchateľstva podľa §§ 9 ods. 2, 219 ods. 1, 2 písm. a), c), f) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení zák. č. 129/1998 Z. z., v bode 6) Róbert Lališ z trestného činu čin vraždy formou účastníctva podľa §§ 10 ods. 1 písm. a), 219 ods. 1, 2 písm. c), f) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení zák. č. 10/1999 Z. z., v bode 7) Róbert Lališ z trestného činu vraždy formou účastníctva podľa §§ 10 ods. 1 písm. a), 219 ods. 1, 2 písm. c), h) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení zák. č. 183/1999 Z. z. a Ivan Cupper z trestného činu vraždy formou účastníctva podľa §§ 10 ods. 1 písm. c), 219 ods. 1, 2 písm. c), h) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení zák. č. 183/1999 Z. z., v bode 8) Róbert Lališ sám z obzvlášť závažného zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa §§ 14 ods. 1, 155 ods. 1, 2 písm. c), 3 písm. a), 140 písm. c), 141 písm. a) Tr. zák. a v bode 9) Róbert Lališ z obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2, 4 písm. b), 141 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že 1) Róbert Lališ s prezývkou „Kýbel“ alebo „Malý“ v presne nezistenom čase po smrti Miroslava Sýkoru dňa 07.02.1997 následne postupne vytvára zločineckú skupinu, vystupujúcu pod názvom „Sýkorovci“, ktorá ako zločinecká skupina pôsobila od presne nezisteného času od roku 1997 najmä v Bratislave a v západnej časti územia Slovenskej republiky, tým spôsobom, že určuje ako najvyššie postavený člen zločineckej skupiny teritoriálne rozdelenie skupiny a to pre Ivana Cuppera s prezývkou „Vinco“, oblasť Záhoria a okolia, kde až do roku 2006 ďalej organizoval a koordinoval podriadených členov, medzi ktorými bol aj Daniel Vaniš, pričom Ivan Cupper bol členom skupiny od jej založenia až do vznesenia obvinenia pre tento skutok dňa 25.09.2012, pre Petra Havašiho oblasť Senca a okolia, ktorý až do svojej smrti dňa 06.06.2004 organizoval a koordinoval podriadených členov medzi nimi aj Martina Bihariho a Róbert Lališ riadil celú skupinu a spolu s ďalšími presne nestotožnenými osobami aj Bratislavu a okolie, pričom uvedená zločinecká skupina existovala s cieľom získania najmä finančných a iných výhod páchaním rôznej najmä násilnej a majetkovej trestnej činnosti a jej príslušníci boli zoskupení v jednotlivých úrovniach a stupňoch riadenia a organizácie vo vzťahoch nadriadenosti a podriadenosti, dlhodobo koordinovane páchali zločiny, pričom členovia vo vyššom stupni hierarchie skupiny zadávali členom z nižších stupňov hierarchie pokyny k páchaniu trestných činov, určovali spôsoby ich vykonania, vydávali súhlasy s páchaním konkrétnych trestných činov, od nižšie postavených členov skupiny preberali nezákonne získané finančné prostriedky, s časťou ktorých financovali činnosť skupiny a niektorých členov zločineckej skupiny, pričom Róbert Lališ od smrti Miroslava Sýkoru riadi po celý čas celú zločineckú skupinu z najvyššej úrovne hierarchie, dáva pokyny a koordinuje podriadených vyšších riadiacich členov zločineckej skupiny, ktorými boli Ladislav Bališ, Martin Bihari a Juraj Bilík, ktorí ďalej organizovali jednotlivé relatívne samostatné vetvy, resp. štruktúry skupiny, kde z hľadiska postavenia v hierarchii v skupine boli priamo podriadenými členmi Martina Biháriho, Richard Rakický a Alexander Botló, ktorý ďalej usmerňoval a bol nadriadeným ďalším členom, ktorými boli Róbert Botló, Milan Bilčík, František Kukko a Radovan Gerič, činnými najmä pre túto časť zločineckej skupiny boli Kamil Sabol, Ivica Kostrič a Boris Žufa, priamo podriadenými členmi Ladislava Bališa boli Viliam Rafael, Filip Nerád, Richard Šulka a Martin Rosenberg, ktorí usmerňovali členov, ktorými boli Peter Distler, Martin Hrabárik, Peter Bottlík, Marek Študent, Marek Šarkózy, ďalším priamo podriadeným členom Ladislava Bališa bol Pavel Mucha, ktorý bol nadriadený členom, ktorými boli Tivadar Mózsi a Norbert Salay, ktorí usmerňovali ďalších členov, ktorými boli Martin Pongrác, Jozef Balgavý, Marko Bačik a Ján Vojtek a činnými pre túto časť zločineckej skupiny bol Peter Héhos a Vincent Sárközy, priamo podriadeným členom Juraja Billika bol Roland Zdichavský, pod ktorým pôsobili členovia Dávid Takáč, Jaroslav Pittner, ktorý usmerňoval Františka Letanovského, ktorý bol činný pre skupinu, ďalšími členmi skupiny boli Martin Kováč a Jurij Fejer od presne nezisteného času roku 1998 do vznesenia obvinenia ich osobám za tento skutok dňa 25.09.2012 a Jozef Roháč od presne nezisteného času od roku 1998 do súčasnosti, pričom Ivan Cupper, Martin Kováč, Jozef Roháč a Jurij Fejer boli v hierarchii priamo pod najvyššie postaveným členom zločineckej skupiny Róbertom Lališom, ktorý im priamo zadával úlohy a zadával úlohy aj hierarchicky nižšie postaveným členom z hľadiska vplyvu, ak hore uvedení vyšší riadiaci členovia, ktorými boli Milan Janík, Andrej Ardamica, Juraj Haran, pričom každá z vyššie uvedených osôb spáchala ako člen zločineckej skupiny alebo osoba pre ňu činná minimálne jeden trestný čin, 2) Miloš Kaštan v presne nezistenom čase začiatkom roka 1998, ktorý vtedy pôsobil na najvyššej riadiacej a koordinačnej úrovni v skupine osôb vykonávajúcej trestnú činnosť prezývanej „Černákovci“ pôsobiacej v Banskej Bystrici a okolí, z dôvodu, že poškodený Miloš Piliar, nar. 22.07.1964, patriaci do tejto skupiny bol na úteku a bolo po ňom vyhlásené pátranie, čo ťažko znášal a mal vedomosti o trestnej činnosti Miloša Kaštana a začal byť preto nespoľahlivý, prostredníctvom Andreja Ambróza oslovil Igora Lavrinčíka a Petra Havašiho s požiadavkou na likvidáciu poškodeného, s čím títo súhlasili a následne kontaktovali Róberta Lališa , ktorý z popísaných dôvodov naplánoval, zorganizoval a rozdelil úlohy páchateľom súvisiace s usmrtením poškodeného a v presne nezistenom čase v období mesiacov apríl až máj roku 1998 Andrej Ambróz priviezol na čerpaciu stanicu pohonných hmôt v Bratislave poškodeného pod zámienkou, že bude zmenené miesto jeho bývania a budú oslavovať, následne si poškodený presadol do vozidla, v ktorom boli Róbert Lališ , Igor Lavrinčík a Peter Havaši a odviezli ho do chatovej osady rekreačného strediska Senecké Jazerá v katastrálnom území Senec na chatu súpisné č. 293 na parcele č. 4597, ktorú zabezpečil na tento účel Martin Bihari , kde ich čakal Ivan Cupper , Martin Bihari a Juraj Billik, ktorí boli Róbertom Lališom vopred inštruovaní o svojich úlohách pri usmrtení poškodeného, po zvítaní a po vstupe do chaty jedna z osôb poškodenému do pohára s liehovinou naliala rohypnol, ktorým ho omámili, následne ho povalili na zem na chrbát a Ivan Cupper mu na ústa priložil handru, cez ktorú mu postupne lial do úst chemickú látku chloroform až pokiaľ poškodený nejavil známky života, potom Peter Havaši, ktorý zabezpečil náradie na kopanie, odviezol Ivana Cuppera , Juraja Billika a Igora Lavrinčíka na miesto v poli v katastrálnom území obce Veľký Grob na parcelu č. 1480, kde títo vykopali jamu a približne po hodine priviezol Peter Havaši zviazané telo poškodeného, ktoré uložili do vykopanej jamy a jamu s poškodeným následne zeminou zahrabali, čím konaním páchateľov bola priamo zapríčinená smrť poškodeného, 3) Róbert Lališ naplánoval vykonanie usmrtenia poškodeného Ing. Eduarda Diniča, nar. 19.07.1965, ktorého považoval za riadiacu osobu konkurenčnej skupiny páchajúcej trestnú činnosť a zadal úlohy Jozefovi Roháčovi, Jurijovi Fejerovi a Jurajovi Billikovi, pričom Jurij Fejer zistil, že poškodený navštevuje areál tenisových kurtov v Bratislave na Zlatých pieskoch a Róbert Lališ , Jurij Fejer a Juraj Billik sa v presne nezistený deň pred 09.05.1998 dostavili k areálu tenisových kurtov v Bratislave na Zlatých pieskoch, kde Róbert Lališ s Jurijom Fejerom obhliadli predmetné miesto a zistili, ako vyzerá vstup do areálu tenisových kurtov a následne Róbert Lališ rozhodol, že sa tam usmrtenie poškodeného uskutoční a vykoná sa nastražením výbušniny pod betónové tvárnice vedúce od začiatku vstupu do areálu tenisových kurtov a určil, že výbušnina sa iniciuje v čase, keď bude uvedený areál poškodený opúšťať, následne ďalší deň pred 09.05.1998 sa Róbert Lališ , Jozef Roháč, Jurij Fejer a Juraj Billik dostavili vo večerných hodinách po uzatvorení uvedeného areálu tenisových kurtov k tomuto areálu a Jurij Fejer a Juraj Billik dostali od Róberta Lališa úlohu, aby zabezpečovali okolie a informovali Róberta Lališa a Jozefa Roháča o prípadnom pohybe osôb v okolí areálu, čo prostredníctvom vysielačiek vykonávali, každý na druhej strane ulice Zlaté piesky smerom od vstupu do areálu, kde predstierali, že venčia svojich psov, ktorých si na ten účel vzali so sebou, Róbert Lališ a Jozef Roháč si zabezpečili a so sebou priniesli trhavinu trinitrotoluén s hmotnosťou približne 8 až 10 kg, ktorú zakopali pod betónové tvárnice hneď za vstupnou bránkou do areálu smerom k vstupnej bránke oplotených antukových tenisových kurtov asi 50 cm od povrchu roviny zeme, túto trhavinu opatrili zariadením uspôsobeným k iniciácií nálože na diaľku a následne po ohlásení ukončenia nastraženia nálože Róbertom Lališom prostredníctvom vysielačky Jurijovi Fejerovi a Jurajovi Billikovi, všetci svoje miesta opustili, dňa 09.05.1998 v obedňajších hodinách sa k blízkosti areálu predmetných tenisových kurtov v Bratislave na Zlatých pieskoch dostavili Róbert Lališ , Jozef Roháč, Jurij Fejer a Juraj Billik, kde Jurij Fejer sledoval príchod poškodeného zo zástavky električiek pri ich obratisku Zlaté piesky, odkiaľ mal výhľad na príchodziu ulicu Zlaté piesky k areálu tenisových kurtov, Jozef Roháč s Jurajom Billikom čakali vo vozidle na parkovisku asi 200 metrov od križovatky Cesty na Senec a ulice Zlaté piesky, pričom Jozef Roháč mal pri sebe pripravené zariadenie na diaľkovú aktiváciu uloženej trhaviny, Róbert Lališ čakal vo vozidle v záhradkárskej oblasti pri jazere Zlaté piesky, v čase približne o 19:00 hod. prichádzal poškodený v motorovom vozidle Mercedes SL 600, čierny kabriolet, evidenčné číslo: BLJ 50-34, k areálu tenisových kurtov, Jurij Fejer zatelefonoval túto skutočnosť Jurajovi Billikovi, ktorý z vozidla, v ktorom čakal s Jozefom Roháčom vybral bicykel, s ktorým sa Jozef Roháč presunul k areálu tenisových kurtov v Bratislave na ulicu Zlaté piesky, kde dňa 09.05.1998 v čase o 19:40 hod., keď poškodený pešo vychádzal z areálu a prechádzal ponad miesto uloženej trhaviny, túto diaľkovým ovládaním inicioval, čím došlo k enormnému výbuchu, ktorý poškodenému spôsobil mnohonásobnú devastáciu a rozčlenenie trupu, vnútorných orgánov, hlavy a končatín poškodeného, pričom časti tela poškodeného boli rozmetané do značného okolia miesta výbuchu, čím bola bezprostredne spôsobená smrť poškodeného, pričom bolo vydaných minimálne 7 prítomných osôb nachádzajúcich sa v tom čase v uvedenom areáli v blízkosti miesta výbuchu do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví a zároveň účinkami výbuchu bolo spôsobené zranenie tam prítomnej poškodenej Moniky Husárkovej, nar. 24.11.1980 a poškodenie pred areálom zaparkovaných osobných motorových vozidiel, Jozef Roháč následne z miesta činu unikol na miesto, kde ho čakal Róbert Lališ a odtiaľ odišli, 4) v presne nezistenom čase v období od 09.05.1998 do 06.06.1998 Róbert Lališ rozhodol o usmrtení poškodeného Alojza Házyho, nar. 05.08.1964, nakoľko poškodený začal preberať aktivity po smrti Eduarda Diniča a považoval ho za riadiacu osobu konkurenčnej skupiny páchajúcej trestnú činnosť, v ktorej poškodený začal mať dominantné postavenie, Róbert Lališ touto činnosťou poveril Igora Lavrinčíka a Alojza Kromku, s ktorými sa najskôr v presne nezistenom čase v období mesiacov apríl a jún 1998 opakovane v priestoroch kultúrneho zariadenia Bobycentrum v Českej republike v Brne na ulici Sportovní 2/a stretol Miloš Kaštan a prezentoval im potrebu odstrániť poškodeného, ktorý im uviedol, že poškodený sa pridáva na nesprávnu stranu, k nesprávnym ľudom a preto je ho potrebné usmrtiť, kde túto požiadavku opakoval viac krát pri rozdielnych stretnutiach s presviedčaním, že s odstránením poškodeného určite súhlasí aj Mikuláš Černák, Alojz Kromka a Igor Lavrinčík súhlasili, že usmrtia poškodeného, pričom spôsob vykonania činu naplánoval Róbert Lališ a následne Alojz Kromka a Igor Lavrinčík sa dňa 06.06.1998 v blízkosti hotela CKM Junior v Bratislave na Drieňovej ulici 14 stretli s poškodeným a v nočných hodinách sa presunuli do baru „Royal club“ v Bratislave na Jelačičovej ulici, s ktorým tu zotrvali do skorých ranných hodín dňa 07.06.1998 a následne spoločne odišli na motorovom vozidle, s ktorým sa presúvali po štátnej ceste vedúcej z obce Ivanka pri Dunaji smerom k rázcestiu Bratislava - Senec, pričom vo vzdialenosti 145 metrov od uvedeného rázcestia z dôvodu vykonania malej potreby dňa 07.06.1998 v čase o 02:15 hod. zastali, Igor Lavrinčík a Alojz Kromka vystúpili z vozidla za poškodeným a následne opakovanými výstrelmi z malej vzdialenosti Igor Lavrinčík revolverom kal. 38 Špecial a Alojz Kromka zo samonabíjacej zbrane kal. 7,65 mm, zasiahli poškodeného do oblasti hlavy, krku, trupu a ľavej hornej končatiny najmenej šesť krát a spôsobili mu poranenia hlavy, mozgu, krku a ľavej hornej končatiny, čím došlo k zlyhaniu pre život dôležitých centier mozgu, čo bezprostredne zapríčinilo jeho smrť, po čom ho zosunuli do priekopy vedľa cesty a odišli na neznáme miesto, začo bola Alojzovi Kromkovi a Igorovi Lavrinčíkovi vyplatená Milošom Kaštanom odmena vo výške 100.000,- Sk, (3.319,39 €), ktoré v Brne pred Bobycentrom prevzal Igor Lavrinčík, 5) Róbert Lališ naplánoval vykonanie usmrtenia poškodeného Róberta Diniča, nar. 29.04.1967, ktorého považoval za riadiacu osobu konkurenčnej skupiny páchajúcej trestnú činnosť a v súvislosti s tým zadával úlohy Jozefovi Roháčovi, Ivanovi Cupperovi , Jurijovi Fejerovi a Jurajovi Billikovi, zároveň zabezpečil informáciu, že Róbert Dinič chodí pre svoje dcéry na Dlhé diely v Bratislave k svojej bývalej manželke a v presne nezistenom čase pred dňom 04.10.1998 dal úlohu Jurijovi Fejerovi a Jurajovi Billikovi, aby vykonali pri bydlisku bývalej manželky Róberta Diniča, s ktorou nežil v spoločnej domácnosti, jeho sledovanie, Jurij Fejer a Juraj Billik vykonávali v období dvoch až troch týždňov sledovanie z vozidla zn. Škoda 1203 šedej farby, evidenčné číslo: DSC 44-47, ktoré pristavili v Bratislave pri križovatke vyústenia slepej ulice Pribišova, kde v dome vo vchode s popisným č. 41 bývala bývalá manželka Róberta Diniča a počas sledovania zistili, že Róbert Dinič chodí na uvedenú adresu pre svoje dcéry, ktoré dováža aj naspäť, zároveň zistili s akými jazdí motorovými vozidlami a že chodí s ďalšou osobou, ktorá mu vykonáva fyzickú ochranu, Róbert Lališ zistil, že dňa 04.10.1998 večer privezie Róbert Dinič deti bývalej manželke a rozhodol, že uvedené vozidlo Škoda 1203 sa odparkuje pred dom, kde býva bývalá manželka a že vo vozidle budú schovaní strelci, následne Juraj Billik dňa 04.10.1998 v čase približne medzi 12:00 až 13:00 hod. pristavil vozidlo zn. Škoda 1203 na slepú ulicu Pribišova na úrovni medzi vchodmi do domu popisné č. 39 a 41, pričom ju zaparkoval v kolmom státí zadnou časťou smerom k uvedenému domu a z miesta odišiel pešo na ďalšiu ulicu, odkiaľ ho odviezol Jurij Fejer, následne v rovnaký deň sa spolu stretli Róbert Lališ , Jozef Roháč, Ivan Cupper , Jurij Fejer, Juraj Billik, Martin B. a Vladimír Cabadaj, Róbert Lališ rozdelil úlohy tak, že Juraj Billik bude sledovať príjazd Róberta Diniča, Vladimír Cabadaj dovezie strelcov Jozefa Roháča a Ivana Cuppera k vozidlu zn. Škoda 1203, ktorí do vozidla nastúpia a budú čakať na príchod Róberta Diniča a po vykonaní skutku toto vozidlo podpália a strelcov odvezie z miesta činu Peter Havasi, následne v uvedený deň Juraj Billik čakal pri prístupovej ceste na sídlisko Dlhé diely na križovatke ulíc Karloveská a Molecova pri reštaurácií Kamel, odkiaľ telefonicky zahlásil Jozefovi Roháčovi a Ivanovi Cupperovi , ktorí už čakali v uvedenom vozidle zn. Škoda 1203, prejazd Róberta Diniča s ochrankárom, po príjazde Róberta Diniča a Mariána Fojtíka, nar. 14.11.1965, na Pribišovu ulicu a po odovzdaní detí Róberta Diniča, ktoré prišli s nimi, dňa 04.10.1998 v čase o 19:40 hod., keď Róbert Dinič sedel ako vodič vo vozidle zn. Mercedes S 600 čiernej farby, evidenčné číslo: BA-600AO, ktoré stálo na ceste na úrovni medzi vchodmi do domu s popisnými č. 39 a 41 a Marián Fojtík si išiel sadnúť do vozidla ako spolujazdec, prišiel Jozef Roháč do presne nezistenej vzdialenosti od ľavej strany vozidla na úroveň vodiča, zároveň Ivan Cupper prišiel do presne nezistenej vzdialenosti za uvedené vozidlo a Jozef Roháč samopalom nezistenej značky a Ivan Cupper samopalom zn. Pleter 91, kal. 9 mm Luger, bez výrobného čísla, opatreným tlmičom hluku, vystrelili na poškodených Róberta Diniča a Mariána Fojtíka spolu minimálne 37-krát, pričom Róberta Diniča zasiahli spolu 19-timi strelami a spôsobili mu tak 27 strelných defektov a mnohonásobné poranenia hlavy, mozgu, krku a ľavej hornej končatiny, čím došlo k zlyhaniu pre život dôležitých centier mozgu, čo bezprostredne zapríčinilo jeho smrť a Mariána Fojtíka zasiahli spolu 7-mimi strelami a spôsobili mu tak 11 strelných defektov a mnohonásobné poranenia hlavy, mozgu, krku, hrudníka a pravej dolnej končatiny, čím došlo k zlyhaniu pre život dôležitých centier mozgu, čo bezprostredne zapríčinilo jeho smrť, vo vozidle zn. Škoda 1203 Jozef Roháč pripravený nástražný výbušný systém pre zahladenie stôp, zložený z plastovej nádoby s benzínom a iniciátorom - dvomi kusmi elektrických priemyselných rozbušiek a s oneskorovacím prvkom aktivácie, aktivoval s nastavenou aktiváciou po 135 sekundách, Ivan Cupper a Jozef Roháč následne prebehli na Majerníkovú ulicu, kde nasadli do vopred zabezpečeného odcudzeného vozidla zn. Audi 80 opatreného odcudzenými tabuľkami s evidenčným číslom BLH 73-89, kde ako vodič čakal Peter Havasi, ktorý ich odviezol z okolia miesta činu, 6) Róbert Lališ naplánoval vykonanie usmrtenia poškodeného Dalera Hlavačku, nar. 14.01.1970, ktorého považoval za riadiacu osobu konkurenčnej skupiny páchajúcej trestnú činnosť a v súvislosti s tým zadával úlohy Jozefovi Roháčovi a Jurajovi Billikovi, Jurajovi Billikovi dal úlohu, aby sledoval poškodeného, čo začal Juraj Billik vykonávať v Pezinku na ulici Záhradná v mieste, kde bolo zistené, že poškodený býva, počas vykonávania sledovania s vozidlom zn. Škoda Felicia dňa 20.05.1999 Juraj Billik zistil, že poškodený prišiel s vozidlom zn. Mercedes CL striebornej farby, ktoré používal do Kučišdorfskej doliny v Pezinku k hotelu Istota, túto informáciu poskytol Róbertovi Lališovi , Juraj Billik sa následne stretol pri Psychiatrickej nemocnici v Pezinku s Róbertom Lališom , Jozefom Roháčom a Martinom Biharim, ktorí prišli na vozidle zn. VW Golf VR6, Róbert Lališ určil, aby Juraj Billik odviezol svoje auto, ktoré Juraj Billik odviezol a zaparkoval v Pezinku na Cajlanskej ulici, kde si prisadol do vozidla Golf VR6 a všetci sa vozidlom presunuli k hotelu Istota, kde stálo vozidlo poškodeného a presunuli sa približne 500 metrov naspäť, kde Juraj Billik dostal vysielačku a Róbert Lališ povedal, aby nahlásil prechod poškodeného okolo neho, následne Juraj Billik vystúpil z vozidla a schoval sa mimo cesty a Martin Bihari ako vodič, Jozef Roháč na prednom sedadle spolujazdca a Róbert Lališ na zadnom sedadle s vozidlom odišli po ceste Kučišdorfská dolina približne ďalších 200 metrov naspäť od hotelu Istota, kde boli pripravení Jozef Roháč a Róbert Lališ so samopalmi na vykonanie usmrtenia poškodeného, následne prejazd vozidla poškodeného Juraj Billik nahlásil do vysielačky a bežal smerom za vozidlom poškodeného, po 200 metroch ho čakali Martin Bihari, Jozef Roháč a Róbert Lališ s vozidlom VW Golf, Juraj Billik nastúpil do vozidla, kde mu uviedli, že nestrieľali, lebo mal pri sebe frajerku a presúvali sa smerom k miestu bydliska poškodeného, kde cestou Juraj Billik vystúpil a Martin Bihari ako vodič spolu s Jozefom Roháčom a Róbertom Lališom prišli s vozidlom do blízkosti miesta bydliska poškodeného, kde Róbert Lališ a Jozef Roháč vystúpili z vozidla a vyčkali na príjazd poškodeného a potom ako poškodený zaparkoval vozidlo v Pezinku na Záhradnej ulici, vystúpil a išiel v čase o 01:26 hod. dňa 21.05.1999 okolo vchodu do domu s popisným č. 17 sa pokúsil Róbert Lališ strieľať na poškodeného zo samopalu, ktorý sa zasekol a Jozef Roháč vystrelil zo samopalu zozadu na poškodeného minimálne 6 krát, pričom ho zasiahol 4 strelami, následkom čoho poškodený spadol na zem a následne Jozef Roháč prišiel bližšie k ležiacemu poškodenému a strelil poškodenému do hlavy a následne sa Róbert Lališ a Jozef Roháč presunuli do vozidla VW Golf VR6 a s Martinom Biharim z okolia miesta činu ušli a poškodenému tak bolo spôsobených 9 strelných defektov a poranenia hlavy, mozgu a končatín, čím došlo k zlyhaniu pre život dôležitých centier mozgu, čo bezprostredne zapríčinilo dňa 21.05.1999 o 11:45 hod. v nemocnici jeho smrť, 7) Marek Trajter v presne nezistenom čase v období mesiacov júl a august roku 1999 v reštaurácii Tenis v Bratislave na ulici Pri Habánskom Mlyne č. 7 zadal požiadavku Petrovi Havašimu a Ivanovi Cupperovi na vykonanie vraždy poškodeného Ing. Romana Deáka, nar. 03.11.1962, za poskytnutie finančnej odmeny vo výške najmenej 10.000.000,- SKK (331.939,19 EUR) za jej splnenie, najmú s úmyslom získania majetkového prospechu a následne Róbert Lališ s Ivanom Cupperom naplánovali jej vykonanie, pričom Róbert Lališ stanovil a odsúhlasil úlohy ďalších osôb, ktoré sa zúčastnia na vykonaní usmrtenia poškodeného, určil strelcov Jozefa Roháča a Jurija Fejera a dal úlohu na zabezpečenie garáže Danielovi Vanišovi, kde Martin Bihari umiestni odcudzené motorové vozidlo, ktoré sa použije pri vykonaní činu, a na zabezpečenie chaty pre následné ukrytie, po zabezpečení garáže na Brnenskej ceste v Malackách a chaty v Rohožníku Danielom Vanišom, na čo poskytol finančné prostriedky Róbert Lališ , Martin Bihari zabezpečil odcudzené motorové vozidlo zn. Škoda Octavia modrej farby, ktoré doviezol do pripravenej garáže spolu s pripravenými ďalšími tabuľkami s bratislavskými evidenčnými číslami, dňa 20.10.1999 okolo 19:00 hod. priviezol Martin Kováč k uvedenej garáži Jurija Fejera, Ivana Cuppera a Martina Bihariho, Martin Bihari presadol ako vodič spolu s Jurijom Fejerom a Ivanom Cupperom do uvedeného vozidla v garáži, s ktorým odišiel s vymenenými tabuľkami s bratislavskými evidenčnými číslami za vozidlom Martina Kováča do Bratislavy, následne Martin Bihari doviezol Jozefa Roháča a Jurija Fejera do blízkosti Bagarovej ulice č. 20, Ivan Cupper a Peter Havaši vykonávali v okolí Bagarovej ulice zisťovanie prítomnosti poškodeného a následné istenie Jozefa Roháča a Jurija Fejera, pričom dňa 20.10.1999 v čase o 20:15 hod. Jozef Roháč a Jurij Fejer usmrtili poškodeného tým spôsobom, že vystúpili z motorového vozidla a na poškodeného, ktorý vyšiel na Bagarovu ulicu v Bratislave a kráčal k ľavým predným dverám svojho vozidla zn. Mercedes ML430, evidenčné číslo BA-430CZ, zozadu vystrelili spolu minimálne 19 krát, Jozef Roháč najmenej 12 krát tesne za sebou zo zbrane kalibru 7,65 mm a Jurij Fejer najmenej 2 krát zo zbrane kalibru 9 mm, ktorú si vzal z vozidla, pričom poškodeného zasiahli spolu 19-timi strelami a spôsobili mu 32 strelných defektov, v mozgovej časti hlavy v počte štyri, v tvárovej časti hlavy v počte štyri, v časti hrudníka a pliec v počte osem, brucha v počte tri, chrbta v počte deväť, pravej hornej končatiny v počte dve, ľavej hornej končatiny v počte dve a zapríčinili mu tak mnohonásobné poranenia hlavy, mozgu, krku, hrudníka, brucha a horných končatín, pričom došlo k zlyhaniu pre život dôležitých centier mozgu, čo bezprostredne zapríčinilo smrť poškodeného, následne z miesta činu ušli, vozidlo Škoda Octavia Martin Kováč následne dňa 21.10.1999 v čase približne o 03:15 hod. doviezol spolu so zbraňami naspäť do uvedenej garáže, pričom pre koordináciu ukrytia vozidla komunikoval s Danielom Vanišom prostredníctvom telefónov s neregistrovanými SIM kartami, ktoré vopred zadovážil, časť finančných prostriedkov za spáchanie skutku odovzdal Róbert Lališ osobám, ktoré sa zúčastnili na skutku krátko po jeho spáchaní, pričom finančné prostriedky mu poskytol Marek Trajter, 8) Róbert Lališ v úmysle uľahčiť prinútenie prevádzkovateľov taxislužby v Pezinku proti ich vôli pravidelne poskytovať finančné plnenia pre zločineckú skupinu označovanú „sýkorovci“ za služby ochrany dal v objekte FIAT v Bratislave na Mlynských luhoch č. 12 v presne nezistený deň pred dňom 25.06.2008 pokyn Jaroslavovi Pittnerovi, aby vybral osobu taxikára v Pezinku, ktorý najviac protestuje proti platbám zločineckej skupine a aby tejto osobe bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, Jaroslav Pittner vybral miesto na spáchanie trestného činu a osobu taxikára, zistil vozidlo na akom jazdí a aké používa telefónne číslo, zabezpečil bejzbolovú palicu, prepravku na potraviny zelenej farby a neregistrovanú SIM kartu do mobilného telefónu na telefónne číslo 0904 147 165 a s Milanom Janíkom zabezpečili dvoch ďalších doposiaľ neznámych páchateľov na vykonanie útoku na osobu taxikára, dňa 25.06.2008 pred časom 22:50 hod. sa Jaroslav Pittner stretol v Pezinku s uvedenými ďalšími dvoma neznámymi páchateľmi a určil im, že majú úplne rozbiť taxikára, uviedol im informácie k osobe taxikára a odovzdal bejzbolovú palicu a prepravku na potraviny a preddavok hotovosti vo výške 5.000,- SKK (165,97 €) a uvedený dvaja neznámi páchatelia prišli na miesto určené na spáchanie skutku v Pezinku pri bývalej protialkoholickej liečebni, Milan Janík a František Letanovský potom z iného miesta kontrolovali príchodziu cestu, následne si uvedení neznámi páchatelia prostredníctvom obdržanej SIM karty privolali vozidlo taxislužby pri bývalú protialkoholickú liečebňu v Pezinku, kde po príjazde vozidla taxislužby dňa 25.06.2008 v čase okolo 22:50 hod. jeden z páchateľov požiadal vodiča taxislužby - poškodeného Henricha Helda, nar. 21.06.1959, aby mu pomohol naložiť prepravku na potraviny do vozidla, načo poškodený vystúpil z vozidla a podišiel smerom k páchateľovi a v tom z blízkeho lesa vybehol druhý páchateľ s bejzbolovou palicou, poškodený sa pokúšal ukryť vo vozidle, pričom páchateľ napadol poškodeného tak, že pootvoril dvere a s bejzbolovou palicou udieral poškodeného po celom tele a následne za nohu vytiahol poškodeného z vozidla a s bejzbolovou palicou mu udieral do hlavy a hovoril, že to má za šéfa, pričom sa poškodený pokúšal brániť proti útokom, zatiaľ čo druhý páchateľ poškodenému odcudzil z vozidla mobilný telefón zn. SE T610, IMEI: 354000000383069 a následne páchatelia z miesta činu ušli a poškodenému spôsobili zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie s 9 dňovou práceneschopnosťou a škodu vo výške 331,94 €, následne Jaroslav Pittner v Bratislave na Einsteinovej ulici na čerpacej stanici OMV v smere na Prístavný most odovzdal uvedeným dvom neznámym páchateľom zvyšnú hotovosť 5.000,- SKK (165,97 €) za vykonanie skutku a neskôr Jaroslav Pittner a Milan Janík oznámili Róbertovi Lališovi vykonanie zadaného skutku a Róbert Lališ odovzdal Jaroslavovi Pittnerovi hotovosť 10.000,- SKK (331,94 €) na pokrytie nákladov za vykonanie útoku, 9) Roland Zdichavský a Jaroslav Pittner v presne nezistený deň začiatkom decembra roku 2009 v reštaurácií Chillout v Bratislave na Bajkalskej ulici s úmyslom obohatiť sa o finančnú hotovosť 7.000,- € od poškodeného Martina Blšťáka, nar. 10.09.1976, tohto uviedli do omylu, že za predmetnú sumu mu zariadia vrátenie jeho vozidla Audi Q7, evidenčné číslo: GA-322CE, ktoré bolo odcudzené dňa 30.11.2009 a predstierali, že to vedia zabezpečiť, v ten istý deň sa Roland Zdichavský a Jaroslav Pittner stretli v priestoroch objektu FIAT v Bratislave na Mlynských luhoch 12 s Róbertom Lališom , ktorý súhlasil s vykonaním trestného činu a určil, aby od poškodeného získali finančné prostriedky a následne sa s ním dohodli na domnelom mieste mimo Bratislavy k prevzatiu vozidla, kde by nesplnil fiktívnu podmienku odovzdania vozidla, na základe jej údajného nesplnenia vozidlo neodovzdajú a peniaze si ponechajú a rozdelia, a nato sa prostredníctvom osoby Norbert Zólyomi dohodli, že poškodený im odovzdá finančnú hotovosť v areáli obchodného centra Polus City Center v Bratislave na Vajnorskej ulici č. 100 a vozidlo si potom prevezme pri obchodnom centre Mlyny v Nitre a následne v presne nezistenom čase Jaroslav Pittner a Roland Zdichavský v areáli obchodného centra Polus City Center prevzali hotovosť vo výške 7.000,- Eur, od osoby Norbert Zólyomi, ktorému ju vydal poškodený k odovzdaniu a túto hotovosť si Roland Zdichavský, Jaroslav Pittner a Róbert Lališ rozdelili a spôsobili tak na majetku poškodeného škodu 7.000,- Eur. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že doposiaľ rozhodoval o väzbe Špecializovaný trestný súd, a to nasledovne: Obžalovaný Róbert Lališ bol vzatý do väzby uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 22. decembra 2015, sp. zn. BB-3T/32/2014, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. januára 2016, sp. zn. 2 Tost 1/2016, z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. Obžalovaný Ivan Cupper bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, z 28. septembra 2012, sp. zn. Tp 86/2012, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. októbra 2012, sp. zn. 6 Tost 36/2012, z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Tr. por. s tým, že väzba začala plynúť od 25. septembra 2012. Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica uznesením, sp. zn. Tp 86/2012, z 3. januára 2013 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. februára 2013, sp. zn. 2 Tost 5/2013, zamietol žiadosť obvineného Ivana Cuppera o prepustenie z väzby na slobodu. Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. Tp 86/2012, z 5. apríla 2013 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. apríla 2013, sp. zn. 4 Tost 12/2013, bola väzba obvineného Ivana Cuppera predĺžená do 25. novembra 2013. Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. Tp 86/2012, z 11. novembra 2013 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Tost 35/2013, z 18. novembra 2013 bola väzba obvineného Ivana Cuppera predĺžená do 25. júna 2014. Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. Tp 86/2012, zo 4. júna 2014 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Tost 22/2014, z 11. júna 2014, bola väzba obvineného Ivana Cuppera predĺžená do 25. októbra 2014. Senát Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica uznesením, sp. zn. BB-3T/32/2014, z 9. októbra 2014 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Tost 34/2014, zo 16. októbra 2014 zamietol žiadosť obvineného Ivana Cuppera o prepustenie z väzby na slobodu. Súdna lehota väzby mu začala plynúť podaním obžaloby 25. septembra 2014. Celková lehota väzby v trestnom konaní v trvaní 48 mesiacov plynúca od 25. septembra 2012 obžalovanému uplynula 25. septembra 2016. Špecializovaný trestný súd právoplatným uznesením zo 7. júla 2016, sp. zn. BB - 3T 32/2014, podľa § 76a Tr. por. predĺžil celkovú lehotu trvania väzby u obž. Ivana Cuppera do 25. marca 2017. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 9. marca 2017, sp. zn. 5Tost/8/2017 podľa § 76a Tr. por., predĺžil celkovú lehotu trvania väzby do 25. septembra 2017. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo 7. júla 2017, sp. zn. 4To/2/2017 zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-3T/32/2014 a trestnú vec obžalovaného Lališa a spol. odňal tomuto súdu a prikázal ju Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ktorý skôr, ako začal vo veci konať, túto predbežne prejednal a skúmal tiež ďalšie trvanie väzby obžalovaných Róberta Lališa a Ivana Cuppera, a to aj vzhľadom na ustanovenie § 79 ods. 2 Tr. por. Pokiaľ ide o trvanie dôvodov väzby u obžalovaného Róberta Lališa , krajský súd dospel jednoznačne k správnemu záveru o ďalšom trvaní väzby z dôvodov § 71 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. a námietky uvedené v sťažnosti obžalovaného nie sú dôvodom pre iné rozhodnutie. Z vyššie uvedeného prehľadu vyplýva, že o väzbe obžalovaného Róberta Lališa bolo rozhodované len v súvislosti s jeho vzatím do väzby 22. decembra 2015 Špecializovaným trestným súdom a následne Najvyšším súdom Slovenskej republiky dňa 12. januára 2016. Možno sa preto stotožniť s postupom krajského súdu, ktorý potom, čo mu bola prikázaná na rozhodnutie uvedená trestná vec, skúmal aj vzhľadom na odstup času a zákonné ustanovenie § 79 ods. 2 Tr. por., existenciu dôvodov väzby obžalovaného Lališa. Obžalovaný Lališ v sťažnosti namietal, že rozhodnutie prvostupňového súdu je arbitrárne, nakoľko neobsahuje žiadne úvahy ohľadne zachovania lehoty podľa § 76 ods. 2, 3 Tr. por. a tiež absentujú v ňom právne úvahy, teda namieta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu, pričom tu je na mieste uviesť, že súdne rozhodnutie má byť odôvodnené tak, aby bolo stručné, prehľadné, zrozumiteľné a presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať také argumenty, ktoré sú významné pre rozhodnutie a ktoré sú rozhodné pre komplexné odôvodnenie výroku rozhodnutia. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu. Z rozhodnutia krajského súdu, po doplnení dôvodov najvyšším súdom možno zrozumiteľne vyvodiť prečo a z akých dôvodov bolo rozhodnuté o ponechaní obžalovaného Lališa vo väzbe. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia stavu veci a ak sa neriadi jej výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov (III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, II. ÚS 78/05, IV. ÚS 252/04). Obžalovaný Lališ tiež namietal, že uznesenie, ktorým súd rozhodol, bolo potrebné zaznamenať v plnom znení spolu s odôvodnením a poučením do zápisnice o úkone, s čím možno súhlasiť vzhľadom na postup, ktorý krajský súd zvolil, keď rozhodoval o väzbe podľa § 238 ods. 3 Tr. por. (o ponechaní obžalovaného vo väzbe), pričom toto rozhodnutie je rozhodnutím podľa § 76 ods. 3 Tr. por. Podľa § 72 ods. 3 Tr. por. ak v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie nevyhovie návrhu prokurátora vziať obvineného do väzby, rozhodne o nevzatí do väzby uznesením, ktoré v plnom znení s odôvodnením a poučením uvedie v zápisnici o úkone; to platí aj pre rozhodnutie o väzbe, ak súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhoduje podľa § 76 ods. 3 alebo 4. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, že krajský súd zvolil postup tak, ako vyplýva zo spisu, pochybil, keď uznesenie v plnom znení s odôvodnením a poučením neuviedol v zápisnici o úkone, avšak uvedené pochybenie Krajského súdu v Banskej Bystrici nemá na práva obžalovaného žiadny negatívny dopad, pretože obžalovaný Lališ podal sťažnosť ihneď do zápisnice o neverejnom zasadnutí (čl. 14848) a mal dostatok času od doručenia písomného vyhotovenia uznesenia, do rozhodovania nadriadeného súdu, sťažnosť odôvodniť, čo aj učinil, aj s doplnením dôvodov sťažnosti. Obžalovaný Lališ ďalej namieta, že nesúhlasí s konštatovaním súdu I. stupňa, že v jeho prípade nenastali prieťahy v konaní, keďže tieto konštatoval odvolací súd, keď vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4To/2/2017 konštatoval, že dobu trvania konania po tzv. prvom zrušení rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica až do dňa opätovného rozhodovania odvolacieho súdu, nie je možné hodnotiť inak, ako svojvoľné zdržovanie konania. Na margo uvedeného, najvyšší súd konštatuje, že sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že súdy konali bez časových nečinností a nie je možné konštatovať, že pre nečinnosť týchto orgánov by vznikli prieťahy v konaní. Pokiaľ ide o samotné dôvody väzby, sťažnostný súd sa stotožňuje s existenciou väzobných dôvodov tak, ako boli konštatované krajským súdom. Naďalej pretrváva obava, že v prípade prepustenia na slobodu, by obžalovaný Lališ ušiel, alebo sa skrýval, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu (§ 71 ods. 1 písm. a) Tr. por.), pôsobil na svedkov alebo inak maril objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie (§ 71 ods. 1 písm. b) Tr. por.) a tiež pokračoval v trestnej činnosti (§ 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.). Pokiaľ ide o tzv. útekovú väzbu, jej dôvodnosť bola preukázaná konkrétnym správaním sa obžalovaného, ktorý sa dlhodobo vyhýbal trestnému stíhaniu pobytom v cudzine a zadržaný bol až na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, naviac pod falošnou identitou. Väzobný dôvod kolúznej väzby je jednoznačne daný, a to vzhľadom na v obžalobe uvedené postavenie obžalovaného v štruktúre zločineckej skupiny a jeho poznatkov o riadení zločineckej skupiny, v kontexte so skutočnosťami, vyplývajúcimi zo spisu, že obžalovaný mal opakovane informácie z prostredia polície. Pokiaľ ide o obavu z pokračovania v trestnej činnosti, táto je umocnená nielen dĺžkou doby, po ktorú sa mal obžalovaný dopúšťať trestnej činnosti, ale aj faktom, že obžalovaný upozorňoval členov skupiny na neprezrádzanie jej aktivít. Najvyšší súd si je vedomý skutočnosti, že väzba predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody obvineného a jej podstatou je nevyhnutné pozbavenie osobnej slobody obvineného a obmedzenie ďalších práv a slobôd, ktorých výkon nie je zlučiteľný s výkonom väzby, ktoré umožňuje orgánom činným v trestnom konaní a súdu uskutočnenie a skončenie trestného konania. Väzba má však fakultatívnu povahu, a teda aj keď existujú dôvody väzby, sú dané možnosti jej náhrady. Súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodujúci o väzbe je oprávnený (a vzhľadom na preferenciu osobnej slobody vyplývajúcu z čl. 5 ods. 1 dohovoru aj povinný) skúmať, či účel väzby nemožno rovnako dobre dosiahnuť ponechaním alebo prepustením obvineného na slobodu za súčasného dozoru probačného a mediačného úradníka, a to aj v prípade, že takýto návrh nebol výslovne uplatnený. Pri rozhodovaní musí súd dôsledne zvažovať, či a do akej miery ponechanie obvineného na slobode zvyšuje nebezpečnosť jeho konania zakladajúceho väzobný dôvod a či obmedzenie osobnej slobody obvineného výkonom väzby nie je celkom zjavne neprimerané k miere zvýšenia rizika, ktoré by vyplývalo z jeho zotrvania či ponechania na slobode. Najvyšší súd skúmal, či možno nahradiť väzbu obžalovaného Lališa dohľadom probačného a mediačného úradníka, pričom tu sa rovnako stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, keď obžalovaný Lališ je stíhaný pre obzvlášť závažnú trestnú činnosť, kde sa mu kladie za vinu, že zločineckú skupinu vytváral a riadil, patril k jej čelným predstaviteľom, pričom závažnosť tejto trestnej činnosti, rozsah a spoločenská škodlivosť, ako aj povaha prípadu neumožňuje vo vzťahu k osobe obžalovaného Lališa vysloviť, že nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka a následné prepustenie obvineného na slobodu, by bolo dostatočné na to, aby bol naplnený účel väzby. Naviac neboli zistené ani žiadne výnimočné okolnosti prípadu (§ 80 ods. 2 veta tretia Tr. por.) na pozitívne rozhodnutie o nahradení väzby týmto procesným inštitútom. Pokiaľ ide o obžalovaného Ivana Cuppera , najvyšší súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že sú dané dôvody väzby, ako aj so záverom, že väzbu je možné nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka. Nestotožnil sa však s uloženou povinnosťou obžalovanému – a to dostaviť sa po prepustení na Okresný súd Banská Bystrica za probačným a mediačným úradníkom za účelom inštalácie technického prostriedku na kontrolovanie pohybu osoby a keďže bola podaná sťažnosť prokurátora, aj keď táto skutočnosť nebola priamo vytýkaná, zrušil napadnuté uznesenie vo vzťahu k obž. Cupperovi a sám rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia. O väzbe obžalovaného Cuppera bolo priebežne rozhodované tak, ako to vyplýva z vyššie uvedeného prehľadu, pričom dôvody väzby sa nezmenili a naďalej možno konštatovať, že je obava, že by obžalovaný Ivan Cupper mohol ujsť, alebo sa skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu, či hroziacemu vysokému trestu, a to vzhľadom na charakter trestnej činnosti, ktorá sa mu kladie za vinu, naviac, keď sa skrýval mimo svojho bydliska. Okrem toho je tiež obava, že v prípade prepustenia bude ovplyvňovať svedkov, či pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Sú dané dôvody väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por., pričom tieto sú podrobne odôvodnené v predošlých rozhodnutiach konajúcich súdov. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že pri rešpektovaní práv obžalovaného, ako aj pri rešpektovaní skutkových okolností i s ohľadom na právnu kvalifikáciu skutkov, ktoré sa obžalovanému kladú za vinu súd dospel v konečnom dôsledku k záveru, že náhradou väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka v spojení s primeranými obmedzeniami a povinnosťami za súčasného nariadenia kontroly obžalovaného Cuppera technickým prostriedkom – zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby – sa dosiahne rovnaký účel, aký bol sledovaný „držaním“ obžalovaného Ivana Cuppera vo väzbe. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por., ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu. Podľa § 80 ods. 2 veta tretia Tr. por., ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin , je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 2 písm. a) až c) alebo e), alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 3 alebo podľa § 81 ods. 4, možno záruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že procesné prostriedky, ktorými možno nahradiť väzbu, možno v prípade stíhania páchateľa obzvlášť závažného zločinu použiť len vtedy, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. V predloženej veci obžaloba kladie obžalovanému Ivanovi Cupperovi za vinu trestnú činnosť v skutkoch č. 1, 2, 5, 7 a teda, že bol členom zločineckej skupiny tzv. Sýkorovcov, ako aj trestné činy vraždy, ktoré by boli v prípade právnej kvalifikácie podľa Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2006 obzvlášť závažným zločinom. Podmienené použitie miernejších prostriedkov nahradenia väzby výnimočnými okolnosťami prípadu v zmysle Trestného poriadku upresňuje čl. 5 ods. 3 Dohovoru na účely postupu vnútroštátnych orgánov pri rozhodovaní o väzbe tak, že zohľadňujú nielen závažnosť skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie (obzvlášť závažný zločin), ale aj celkové správanie a pomery obžalovaného. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného Ivana Cuppera, z obsahu predloženého spisu je zistiteľné, že v odpise registra trestov má jeden záznam zo 6. mája 2002, kedy bol okresným súdom Rimavská Sobota odsúdený pre trestný čin podľa § 202 ods. 1, § 221 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený peňažný trest vo výške 6.000,- Sk, ktorý zaplatil 27. augusta 2002, pričom sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Pri celkovom posúdení všetkých okolností prípadu, nie je možné neprihliadať na celkovú dĺžku trvania väzby obžalovaného Ivana Cuppera, ktorý je v danej veci vo väzbe viac ako 4 roky a 11 mesiacov, pričom je potrebné dbať aj na zásadu primeranosti väzby. Nemožno opomenúť ani aktuálne štádium trestného konania, keď krajský súd, ktorému bola vec prikázaná, má vykonať dokazovanie od začiatku, pričom k tomu, aby nebolo zmarené trestné konanie, je potrebné, aby bol obžalovaný k dispozícii súdu. Tieto skutočnosti vo svojom kontexte môžu znamenať výnimočnosť okolností prípadu u obžalovaného Cuppera so záverom, že je u neho možné účel väzby dosiahnuť aj jej náhradou inštitútom dohľadu probačného a mediačného úradníka. Je potrebné zdôrazniť, že nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka je osobitným druhom preventívneho (zabezpečovacieho) opatrenia, keďže nejde o pravú „záruku“, keďže obvinený tu nie je motivovaný k sebaobmedzovaniu hrozbou dodatočnej materiálnej či nemateriálnej ujmy seba samého alebo iných osôb. Podstatou dohľadu probačného a mediačného úradníka (v spojení s primeranými povinnosťami a obmedzeniami v zmysle § 82 Trestného poriadku) je v podstate to isté, čo je účelom väzby, len miernejším spôsobom – uloženie určitých obmedzení práv obvineného a zabezpečenie dohľadu nad ich dodržiavaním zo strany štátu. Pre posilnenie účelu tohto procesného prostriedku vrátane uloženia primeraných obmedzení a povinností súd využil aj možnosť „terciárnej prevencie“ nariadiť kontrolu obžalovaného technickým prostriedkom – zariadením na určenie polohy kontrolovaného – v danom prípade obžalovaného. Obžalovaný vo svojej sťažnosti namietal práve použitie tohto inštitútu, pričom v sťažnosti uviedol výslovne „ostatné povinnosti a obmedzenia sú splniteľné a samotný obžalovaný nemá záujem nedodržať tieto a je rozhodnutý sa im bezvýhradne podrobiť.“ Najvyšší súd však vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti prípadu, považoval práve využitie tohto inštitútu za správne a najmä účelné. Naviac, aj napriek argumentom uvádzaným obžalovaným Cupperom, zo správy vo veci činného probačného a mediačného úradníka, ktorý priamo komunikoval s manželkou obžalovaného, pričom táto vyjadrila svoj súhlas s tým, aby sa obžalovaný zdržiaval na adrese Istrijská 18, Bratislava a tiež predložila všetky potrebné doklady o pravidelných platbách za elektrickú energiu a tiež originál zmluvy uzatvorenej s dodávateľom ZSE Energia. Na základe výsledkov predbežného šetrenia správne krajský súd konštatoval, že v posudzovanom prípade boli na nariadenie kontroly zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby splnené všetky predpoklady vyžadované príslušnými právnymi predpismi. Vo vzťahu k takto nariadenej kontrole boli obžalovanému uložené primerané obmedzenia, a to zákaz vycestovať do zahraničia, ako aj povinnosti, a to pravidelne sa dostavovať k probačnému a mediačnému úradníkovi a prvotne – okamžite po oznámení rozhodnutia o prepustení z výkonu väzby sa podrobiť a strpieť inštaláciu technického prostriedku – zariadenia na určenie polohy kontrolovanej osoby priamo v priestoroch väznice. Práve táto povinnosť bola krajským súdom určená tak, aby sa obžalovaný dostavil za účelom inštalácie zariadenia na Okresný súd Banská Bystrice, pričom najvyšší súd považoval za vhodné, práve z dôvodu potreby monitorovať pohyb obžalovaného, aby tento bol zaznamenaný od momentu, ak obžalovaný opustí brány väznice. Podstatu sťažnostných námietok obžalovaného Ivana Cuppera tvorí skutočnosť, že po uplynutí maximálnej lehoty trvania väzby v zmysle Trestného poriadku (ktorá by uplynula 25. septembra 2017 u obžalovaného Cuppera), nie je možné realizovať inštitúty náhrady väzby, a teda primerané obmedzia a povinnosti, ktoré sú viazané na nahradenie väzby, môžu pretrvávať iba v rámci lehoty trvania väzby. Tu najvyšší súd poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie II. ÚS 184/2010), z ktorej vyplýva, že predpokladom trvania primeraných obmedzení alebo povinností je existencia trvania niektorého z dôvodov väzby, čomu nasvedčuje aj znenie § 80 ods. 1 Tr. por. „ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1...môže súd...ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu......“. Avšak záver, že primerané obmedzenia a povinnosti môžu pretrvávať iba v rámci zákonnej lehoty trvania väzby, z ustanovení Trestného poriadku nevyplýva. V Trestnom poriadku, resp. v žiadnom z jeho ustanovení týkajúcich sa tejto problematiky zákonodarca trvanie nahradenia väzby, a teda ani primeraných povinností alebo obmedzení neohraničil spôsobom, na ktorý poukazuje obžalovaný v sťažnosti, ako aj prokurátor a nie je možné ohraničiť ho ani použitím ustanovení upravujúcich trvanie väzby. Momentom, ktorého dôsledkom musí byť ukončenie uložených povinností a obmedzení, je skončenie nahradenia väzby – v danom prípade s dohľadom probačného a mediačného úradníka – v dôsledku zániku väzobného dôvodu . Použitie ustanovení o trvaní väzby vo vzťahu k dĺžke trvania nahradenia väzby, a tým aj primeraných povinností a obmedzení neumožňuje ani tá skutočnosť, že pri nahradení väzby dochádza k ponechaniu obvineného na slobode alebo jeho prepusteniu z väzby na slobodu, pritom „väzobné lehoty“ plynú iba pri ich reálnom výkone. Tomu nasvedčuje aj možnosť vzatia obvineného do väzby v prípade, že v priebehu nahradenia väzby dôjde k okolnostiam uvedeným v § 80 ods. 3 Tr. por., pričom lehota, počas ktorej bola väzba nahradená, sa nezapočítava do ďalšieho trvania lehoty väzby. Na základe vyššie uvedených skutočností, najvyšší súd na podklade sťažnosti prokurátora zrušil napadnuté uznesenie v sčasti týkajúcom sa obžalovaného Ivana Cuppera, sám rozhodol o jeho prepustení na slobodu a nahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka s nariadením kontroly obžalovaného a uložil mu povinnosti a obmedzenia tak, ako vyplývajú z výrokovej časti uznesenia. V konečnom dôsledku sťažnosti obžalovaných Róberta Lališa a Ivana Cuppera zamietol ako nedôvodné. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 12. septembra 2017 JUDr. Peter P a l u d a, v. r. predseda senátu Vypracovala: JUDr. Dana Wänkeová Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky