| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2016:6612215535.1 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 29.06.2016 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 23XCdo/18/2015 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 23XCdo/18/2015 datum: 29.06.2016 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35807598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingová č. 4, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 14C/92/2012 (v spojenom konaní), o dovolaniach žalobkyne proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. marca 2015, sp.zn. 15Co/852/2013, sp.zn. 15Co/858/2013, sp.zn. 15Co/857/2013, sp.zn. 15Co/856/2013, sp.zn. 15Co/855/2013 a sp.zn. 15Co/854/2013, takto rozhodol: Veci vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 23XCdo/18/2015, 23XCdo/19/2015, 23XCdo/20/2015, 23XCdo/21/2015, 23XCdo/22/2015 a 23XCdo/23/2015, s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp.zn. 23XCdo/18/2015. Dovolanie o d m i e t a. Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie Okresný súd Lučenec uzneseniami zo 16. novembra 2012, č.k. 14C/92/2012-15, 14C/100/2012-14, 14C/96/2012-15, 14C/95/2012-15, 14C/94/2012-14 a 14C/93/2012-16, uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66,- € podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Proti týmto uzneseniam podala žalobkyňa odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uzneseniami z 26. marca 2015 sp.zn. 15Co/852/2013, sp.zn. 15Co/858/2013, sp.zn. 15Co/857/2013, sp.zn. 15Co/856/2013, sp.zn. 15Co/855/2013 a sp.zn. 15Co/854/2013 napadnuté uznesenia potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v podaných žalobách aj o námietku zaujatosti; za správny označil tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala zrušiť rozhodnutia súdov nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo v danom prípade: a/ súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 ods. 1 písm. e/ O.s.p.) - nepodala totiž námietku zaujatosti, ale návrh podľa § 12 ods. 1 O.s.p., b/ odvolací súd jej odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) tým, že jeho rozhodnutie je nielen „absolútne prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné, c/ rozhodoval vylúčený sudca, resp. súd nebol správne obsadený (§ 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p.); o jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol sudca súdu, nezákonný postup ktorého jej spôsobil majetkovú a nemajetkovú ujmu, náhrady ktorej sa v konaní domáha. Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila. Podľa § 112 ods. 1 O.s.p. v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. S prihliadnutím na totožnosť predmetu konania, totožnosť v osobe dovolateľky a skutkovú i právnu súvislosť obsahu dovolaní vo veciach vedených tunajším súdom pod sp.zn. 23XCdo/18/2015, 23XCdo/19/2015, 23XCdo/20/2015, 23XCdo/21/2015, 23XCdo/22/2015 a 23XCdo/23/2015 rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky, aplikujúc ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p., tak, že predmetné veci spojil do jedného spoločného konania, ako je to uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 1 Cdo 122/2014, 1 Cdo 264/2013, 3 Cdo 310/2014, 3 Cdo 534/2014, 4 Cdo 229/2014, 4 Cdo 235/2014, 5 Cdo 295/2014, 5 Cdo 311/2014, 6 Cdo 120/2014, 6 Cdo 304/2014). Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 O.s.p. a § 239 O.s.p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky