| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2015:8.ECDO.95.2015.g09.23 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 23.09.2015 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 8ECdo/95/2015 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
| Citované predpisy | 40/1964 Zb.: § 39 |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 8ECdo/95/2015 datum: 23.09.2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky 8 ECdo 95/2015 8 CoE 52/2015 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P. , so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti povinnému P. , bývajúcemu v S., pre vymoženie 556,35 € s príslušenstvom , vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 26 Er 28/2009, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 28. februára 2014 sp. zn. 11 CoE 254/2013, takto r o z h o d o l : Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 28. februára 2014 sp. zn. 11 CoE 254/2013 z a s t a v u j e. Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a. Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 28. februára 2014 sp. zn. 11 CoE 254/2013 o d m i e t a. Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Galanta uznesením z 29. júna 2012 č.k. 26 Er 28/2009-14 vstup Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS ako vedľajšieho účastníka do exekučného konania nepripustil, exekúciu vedenú na základe rozsudku rozhodcovského súdu, ktorý bližšie špecifikoval v odôvodnení uznesenia zastavil (§ 57 ods. 2 exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 a 3 zákona o rozhodcovskom konaní) a rozhodol o trovách konania. Konštatoval, že v danom prípade bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu formulárového typu. V nej dojednaná rozhodcovská doložka bola spotrebiteľovi nanútená, neprimerane zvýhodnila dodávateľa a povinného zbavila reálnej možnosti ochrany 8 CoE 52/2015 jeho práv pred všeobecným súdom. Predmetná doložka je neprijateľná a v dôsledku toho neplatná (§ 52, § 53, § 54 ale aj § 39 Občianskeho zákonníka). Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Vedľajšieho účastníka do konania nepripustil podľa § 93 O.s.p. v spojení s § 37 Exekučného poriadku. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trnave uznesením z 28. februára 2014 sp. zn. 11 CoE 254/2013 návrhy združenia a oprávnenej na prerušenie konania zamietol a napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Konštatoval, že súd prvého stupňa bol v danom prípade povinný kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či je exekúcia vedená na základe vykonateľného exekučného titulu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bola v preskúmavanej veci uzatvorená spotrebiteľská zmluva obsahujúca neprijateľnú (neplatnú) podmienku, ktorou je jednoznačne rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu, nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku a táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať spor účastníkov konania, preto rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul. Návrhy na prerušenie konania zamietol s odôvodnením, že v prejednávanom prípade neexistuje potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na ESD a ani nedospel k záveru, že by bol § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku v rozpore s Ústavou. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu, v jeho zamietajúcom výroku. napadla oprávnená odvolaním. V časti zastavenia exekúcie to isté uznesenie, v jeho potvrdzujúcom výroku, napadla aj dovolaním, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O.s.p.), 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 237 písm. b/ O.s.p.) pre prípad, že na strane povinného vystupoval vedľajší účastník, 3. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), 4. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. e/ O.s.p.), 5. oprávnenej odňali 8 CoE 52/2015 možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), 6. sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie, 7. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadala uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť ňou špecifikované prejudiciálne otázky. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 5 ECdo 95/2014, 2 ECdo 148/2013, 5 ECdo 210/2013, 6 ECdo 210/2013, 7 ECdo 30/2013, 8 ECdo 205/2014, 8 ECdo 179/2014, 8 ECdo 163/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. (v znení účinnom od 1. januára 2015) už ďalšie dôvody neuvádza. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. 8 CoE 52/2015 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 23. septembra 2015 JUDr. Oľga T r n k o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky