| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2015:8.ECDO.268.2014.g01.22 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 22.01.2015 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 8ECdo/268/2014 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
| Citované predpisy | 244/2002 Z. z.: § 45 |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 8ECdo/268/2014 datum: 22.01.2015 Najvyšší súd 8 ECdo 268/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, ICO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grӧsslingová č. 4, proti povinnému S. R., bývajúcemu v H., pre vymoženie 250,28 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 21 Er 241/2008, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 28 novembra 2013 sp. zn. 10 CoE 23/2013, takto r o z h o d o l : Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a. Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 28 novembra 2013 sp. zn. 10 CoE 23/2013 o d m i e t a. Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Humenné uznesením z 19. júla 2012 č. k. 21 Er 241/2008-75 exekúciu zastavil a rozhodol o trovách exekúcie. Uviedol, že pri posudzovaní exekučného titulu v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g/, ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia smernice 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je nekalou podmienkou, preto nie je pre spotrebiteľa záväzná a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami smernice 93/13/EHS a z týchto dôvodov súd exekúciu v súlade s úst. § 57 ods. 1 písm. g/, ods. 2 Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Prešove uznesením z 28 novembra 2013 sp. zn. 10 CoE 23/2013 žiadosti na podanie návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na rozhodnutie o predbežnej otázke nevyhovel, návrh na prerušenie konania zamietol uznesenie v ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.) a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Aj keď podľa odvolacieho súdu bola rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach zmluvy o úvere dohodnutá ako alternatívna s právomocou všeobecného súdu, čím bola formálne splnená požiadavka uvedená v § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Avšak takéto dojednanie nie je individuálne, lebo spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy s jej obsahom, ktorý nemohol ovplyvniť. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012, uznesenia Ústavného súdu slovenskej republiky sp. zn. 2 ÚS 499/2010 a 2 ÚS 489/2010, podľa ktorých exekučné súdy majú oprávnenie posúdiť, či exekučný titul nie je v rozpore so Zákonom, čo vyplýva z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pritom vyplýva, že ak začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, lebo je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať, čo sa týka aj zistení týkajúcich sa exekučného titulu, exekúciu zastaví. K návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. konštatoval, že nieje opodstatnený, pretože sporné právne otázky už boli vyriešené ustálenou judikatúrou Súdneho dvora (vo veci C-40/08, C-240-244/98, C-243/08), a z tohto dôvodu nevyhovel aj žiadosti oprávnenej na predloženie prejudiciálnej otázky v ňou navrhnutom znení ako aj návrhu na prerušenie konania. Proti potvrdzujúcemu výroku uznesenia odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O.s.p.), 2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), 3. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.), 4. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), 5. sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležité dokazovanie, 6. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadala uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť ňou špecifikované prejudiciálne otázky. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnúť. V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania j pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3 Cdo 7/2013, 3 Cdo 24/2013, 3 Cdo 28/2013, 3 Cdo 34/2013, 3 Cdo 58/2013, 3 ECdo 26/2013, 3 ECdo 46/2013, 3 ECdo 56/2014, 3 ECdo 76/2013, 3 ECdo 104/2013, 3 ECdo 156/2013, 3 CoE 28/2013, 3 ECdo 207/2013, 3 Co 32/2013, 3 Co 44/2013, 3 CoE 30/2014, 3 CoE 24/2013, 3 ECdo 95/2014, 3 ECdo 235/2014, 4 Cdo 34/2013, 2 ECdo 148/2013, 4 Cdo 56/2013, 5 ECdo 210/2013, 5 CoE 64/2013, 6 ECdo 210/2013, 6 CoE 85/2013, 7 ECdo 30/2013, 7 ECdo 266/2014, 8 ECdo 205/2014, 8 ECdo 179/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. (v znení účinnom od 1. januára 2015) už ďalšie dôvody neuvádza. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 22. januára 2015 JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky