| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2015:4.TOST.21.2015.g08.05 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 05.08.2015 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 4Tost/21/2015 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 4Tost/21/2015 datum: 05.08.2015 N a j v y š š í s ú d 4 Tost/ 21/2015 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Petra Szaba na neverejnom zasadnutí 05. augusta 2015 v trestnej veci vyžiadanej osoby P. P. , pre trestný čin sprenevery podľa § 206 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona Českej republiky o sťažnosti P. P. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 09. júla 2015, sp. zn. 2Ntc/2/2015 rozhodol t a k t o : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby P. P. s a z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Trenčíne uznesením z 09. júla 2015, sp. zn., 2Ntc/2/2015 podľa § 32 ods. 3 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por. rozhodol tak, že sudcovia Krajského súdu v Trenčíne JUDr. Jozef Janík ako predseda senátu, JUDr. Peter Tóth a JUDr. Dušan Krč – Šebera, členovia senátu nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci proti vyžiadanej osobe P. P., vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 2Ntc/2/2015. Proti tomuto uzneseniu podala včas sťažnosť vyžiadaná osoba P. P.. Z jej písomného odôvodnenia je zrejmé, že sťažovateľ v nej v podstate namieta postup a spôsob rozhodovania Krajského súdu v Trenčíne v predchádzajúcich štádiách trestného konania, ktorý je podľa neho súladný s návrhmi krajskej prokuratúry a to i napriek tomu, že jeho vydanie môže mať za následok bezprostredné ohrozenie jeho života. Zároveň tiež vyslovil, že krajský súd má pomer k súdom Českej republiky, ktoré sú informované o tom, že na Slovensku kladie účelové prekážky, ktoré bránia súdu vec uzavrieť. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade sťažnosti vyžiadanej osoby P. P. preskúmal v rozsahu § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému môže sťažovateľ podať sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť menovaného nie je dôvodná. Podľa čl. 38 ods. 1Listiny základných práv a slobôd a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi“. Podľa § 31 ods. l Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. Podľa § 32 ods. 3 Tr. por. o vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 na základe námietky vznesenej niektorou zo strán v iných prípadoch ako podľa odseku 2 rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú. O tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát. Z napadnutého uznesenia a písomných vyjadrení predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka, sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Dušana Krč – Šeberu vyplýva, že sa necítia byť zaujatí, pretože žiaden pomer k posudzovanej veci ani k osobám, ktorých sa úkon týka nemajú a nie sú im známe žiadne skutočnosti, pre ktoré by mali byť z jej prejednania a rozhodnutia vylúčení (č. l. 166 - 168). Z ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že dôvody na vznik pochybností uvedených v tomto ustanovení sú uvedené taxatívne a nie príkladmo. Spočívajú v okolnostiach, ktoré charakterizujú pomer úradnej osoby k prejednávanej veci, alebo pomer úradnej osoby k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne k ich obhajcom alebo splnomocnencom alebo k inému orgánu činnému v trestnom konaní. Z obsahu podanej sťažnosti vyplýva, že túto odôvodnil doterajším postupom Krajského súdu v Trenčíne a spôsobom jeho rozhodovania, ktorý rozhoduje v konaní o európskom zatýkacom rozkaze vydanom na jeho osobu. Najvyšší súd konštatuje, že konanie o európskom zatýkacom rozkaze sa skladá z viacerých štádií, presne upravených zákonom č. 154/2010 Z. z. a pre rozhodnutie príslušného súdu o posudzovanej otázke je rozhodujúce splnenie zákonom vymedzených podmienok. V prípade, ak však oprávnená osoba dospeje k záveru, že tieto splnené neboli môže využiť svoje právo a v zákonom určenej lehote podať voči rozhodnutiu prvostupňového súdu sťažnosť. Z obsahu predloženého spisu nepochybne vyplýva, že P. P. takto aj v minulosti postupoval, svoje právo využil a voči rozhodnutiu prvostupňového súdu z 08. júna 2015, sp. zn. 2Ntc 2/2015 sťažnosť podal, vyslovil v nej svoj nesúhlasný postoj voči citovanému uzneseniu a tento aj odôvodnil. O sťažnosti vyžiadanej osoby následne rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že ju ako nedôvodnú zamietol, pretože postup súdu prvého stupňa považoval za zákonný a správny a žiadne relevantné skutočnosti odôvodňujúce iné rozhodnutie o posudzovanej otázke nezistil (uznesenie zo 16. 06. 2015, sp. zn. 6 Tost 18/2015). Možno vysloviť, že v prípade ak vyžiadaná osoba bude mať voči ďalšiemu postupu krajského súdu, ktorý má v tomto štádiu trestného konania rozhodnúť o návrhu krajskej prokuratúry o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu námietky a s jeho rozhodnutím nebude súhlasiť, môže proti nemu v zákonom stanovenej lehote znovu podať riadny opravný prostriedok, o ktorom po splnení svojej prieskumnej povinnosti opätovne rozhodne Najvyšší súd Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto na podklade týchto zistení dospel k záveru, že v posudzovanom prípade neboli preukázané žiadne konkrétne skutočnosti svedčiace pre záver o možných pochybnostiach z hľadiska zaujatosti menovaných voči vyžiadanej osobe P. P. a preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia. Pri rozhodovaní o sťažnosti vyžiadanej osoby pozornosti najvyššieho súdu neušlo ani ustanovenie § 32 ods. 6 Tr. por. o námietkach voči procesnému postupu súdu o ktorých sa nekoná, avšak so zreteľom na celkovú povahu uplatnených námietok vyžiadanej osoby sa týmito zaoberal a o nich rozhodol. Celkom na záver najvyšší súd len poznamenáva, že v inom konaní o návrhu vyžiadanej osoby na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por. táto taktiež uvádzala dôvody nachádzajúce sa v podanej sťažnosti a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že trestná vec vyžiadanej osoby P. P. vedená na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 2Ntc 2/2015 sa tomuto súdu neodníma. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 05. augusta 2015 JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky