| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2015:4.TDO.76.2014.g03.10 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 10.03.2015 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 4Tdo/76/2014 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
| Citované rozhodnutia | PL. ÚS 106/2011 |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 4Tdo/76/2014 datum: 10.03.2015 4 Tdo 76/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Richarda Bureša a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí 10. marca 2015 v Bratislave v trestnej veci obvineného O. J. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a iné o dovolaní obvineného , podanom prostredníctvom obhajkyne JUDr. I. T., advokátky v Rimavskej Sobote, proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. novembra 2013, sp. zn. 5 To 120/2013, takto r o z h o d o l : Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného O. J. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota z 29. apríla 2010, sp. zn. 1 T 35/2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. augusta 2010, sp. zn. 5 To 171/2010 bol O. J. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 1. dňa 03. decembra 2008 asi o 21.30 hod. v R., na chodníku blízkosti vchodu do Pizzérie, v podnapitom stave, zozadu sotil do pleca L. B., nar. XY, ktorý je pohybovo postihnutý, v dôsledku čoho spadol na zem, kde zo zadného vrecka nohavíc mu vytrhol a odcudzil koženú peňaženku čiernej farby, v ktorej sa nachádzal občiansky preukaz, preukaz zdravotnej poisťovne a 3 340 Sk, pričom mu poškodil husle, na ktorých sa mu zlomil držiak, čím spôsobil L. B. odcudzením peňaženky škodu vo výške 116,18 eur a poškodením huslí škodu vo výške 33,19 eur, 2. dňa 03. júna 2008 asi o 19.00 hod. v R., pri práčovni, vytrhol J. H. z ruky mobilný telefón zn. Sony Ericsson T630 a ušiel s ním preč, čím spôsobil J. H. škodu vo výške nie menej ako 82,98 eur, pričom tohto konania sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota z 10. januára 2008, sp. zn. 1 T 4/08 odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov podmienečne na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov a súčasne mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Za to mu bol podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov nepodmienečne. Podľa 48 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obvineného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. súd uložil obvinenému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obvinený bol povinný uhradiť poškodenému L. B., nar. XY, bytom R., škodu vo výške 149,37 eur a poškodenej J. H., nar. XY, bytom R., škodu vo výške 66,38 eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodených L. B. a J. H. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota na základe žiadosti O. J. z 30. mája 2013, sp. zn. 1 T 35/09 bola obvinenému na základe Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011 povolená obnova konania vo výroku o treste. Súd podľa § 403 Tr. por. z dôvodov § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zároveň rozhodol o jeho vzatí do väzby. V novom konaní po povolení obnovy konania Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom z 5. septembra 2013, sp. zn. 1 T 35/2009 rozhodol o uložení trestu O. J. bez aplikácie asperačnej zásady tak, že mu bol uložený podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. súd uložil obvinenému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obvinený bol zaviazaný uhradiť poškodenému L. B., nar. XY, bytom R., škodu vo výške 149,37 eur a poškodenej J. H., nar. XY, bytom R., škodu vo výške 66,38 eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodených L. B., nar. XY, bytom R. a J. H., nar. XY, bytom R., so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 26. novembra 2013 sp. zn. 5 To 120/2013 napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokoch o ochrannom protialkoholickom liečení a o náhrade škody zrušil. V ostatných častiach zostal napadnutý rozsudok nedotknutý , teda aj uložený trest odňatia slobody ponechal nedotknutý. Proti tomuto rozsudku krajského súdu dňa 24. apríla 2014 podal dovolanie sčasti prostredníctvom obhajkyne JUDr. I. T. a sčasti samostatne obvinený O. J. z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. V podstate konštatoval, že napadnutý rozsudok je v rozpore s hmotnoprávnymi ustanoveniami Trestného zákona, keďže pri svojom rozhodovaní krajský súd nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti. Poukázal na skutočnosť, že sa priznal, svoje konanie úprimne oľutoval a plne spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní. Doviedol policajtov na miesto, kde odhodil peňaženku a táto skutočnosť mala pre objasnenie skutku zásadný význam. Bez jeho dobrovoľnej spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní by skutok pod bodom 1/ nebol do dnešného dňa objasnený. Dokonca sa na pojednávaní na Okresnom súde v Rimavskej Sobote priznal, že na záberoch z bezpečnostnej kamery bol on, a to napriek tomu, že z uvedených záberov toto nebolo vôbec zrejmé. Upriamil pozornosť aj na to, že okresný súd v pôvodnom rozsudku z 3. septembra 2009, sp. zn. 1 T 35/2009 kedy bol za tie isté skutky odsúdený len za krádež a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní dva roky nepodmienečne, prihliadol na jeho priznanie ako na poľahčujúcu okolnosť. Svoje konanie oľutoval a napomáhal pri objasňovaní tejto trestnej činnosti. Podľa jeho názoru sa Krajský súd v Banskej Bystrici pri svojom rozhodovaní nezaoberal poľahčujúcimi okolnosťami tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 36 písm. l/ a § 36 písm. n/ Tr. zák. a na tieto neprihliadal. Preto považuje uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní deväť rokov a šesť mesiacov nepodmienečne za neprimerane prísny, ktorý nespĺňa prevýchovný účel. Na záver obvinený O. J. namietol, že v konaní vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 1 T 35/2009 bolo dňa 30. mája 2013 rozhodnuté bez odkladu o jeho vzatí do väzby. On však z výkonu trestu, ktorý v tejto veci vykonával, nebol preradený do výkonu väzby, napriek tomu, že sa tak malo stať. Až uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota z 27. júna 2013, sp. zn. 1 T 35/2009 bolo rozhodnuté o jeho prepustení z väzby v ktorej ale nikdy nebol, po celý čas bol vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica – Kráľová, a bolo rozhodnuté o jeho preradení do výkonu trestu. Vzhľadom na uvedené obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky 1. Podľa § 386 ods. 1 Tr. por. rozsudkom vyslovil , že Krajský súd v Banskej Bystrici pri svojom rozhodovaní vo veci sp. zn. 5 To 120/2013 z 26. novembra 2013, kedy rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote z 5. septembra 2013, sp. zn. 1 T 35/2009 vo výroku o treste potvrdil, postupoval nezákonne, keďže sa pri svojom rozhodovaní nezaoberal poľahčujúcimi okolnosťami uvedenými v ustanovení § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák. a na tieto neprihliadal. 2. Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. novembra 2013, sp. zn. 5 To 120/2013 a zrušil zároveň aj rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota z 5. septembra 2013, sp. zn. 1 T 35/2009. 3. Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu v Rimavskej Sobote, vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a vo veci rozhodnúť. Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvineného na vyjadrenie Okresnej prokuratúre v Rimavskej Sobote a poškodeným. Prokurátor sa vo svojom písomnom vyjadrení s právnym názorom obvineného nestotožnil, pretože za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. je ustanovený trest odňatia slobody v trvaní 7 až 12 rokov, pričom O. J. bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne, to znamená, že bol uložený zhruba v polovici trestnej sadzby stanovenej zákonom. Pritom treba vziať do úvahy, že O. J. bol 8-krát súdne trestaný , čiže ide o recidivistu, ktorému vzhľadom na počet odsúdení, by už nemal byť uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby. Nie je pritom pravdou, že sa obvinený v plnom rozsahu priznal k spáchaniu skutku pod bodom 1/ rozsudku. Priznal sa len k tomu, že poškodenému L. B. zo zadného vrecka nohavíc vytiahol peňaženku, pričom popieral použitie predchádzajúceho násilia. Okolnosť, že bol zachytený v kritickej dobe kamerovým systémom priznal až pod ťarchou dôkazov. Pokiaľ ide o druhý skutok, tento počas celého trestného konania popieral. Na záver poukázal na to, že zohľadnenie poľahčujúcich okolností, by nemalo byť samo o sebe dôvodom dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. Z týchto dôvodov navrhol dovolanie obvineného odmietnuť. Poškodení L. B. a J. H. sa k podanému dovolaniu obvineného nevyjadrili. Po tomto postupe a vrátení veci prvostupňovému súdu na doplnenie dovolania bolo dovolanie obvineného predložené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie proti napadnutému rozsudku je prípustné (§ 368 ods. 1 a § 566 ods. 3 Tr. por.) a bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 až § 373 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti (§ 374 Tr. por.). Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však zistil, že dovolateľom namietaný dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v posudzovanom prípade naplnený nebol a preto je potrebné dovolanie odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por. Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Vo veciach, v ktorých došlo na podklade Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011 k obnove konania môže ísť len o preskúmanie dovolania z dovolacieho dôvodu podľa písm. h/ § 371 ods. 1 Tr. por. , teda, že bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa písm. i/ § 371 ods. 1 Tr. por. možno výrok o treste preskúmať len z hľadiska nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia. Tým je daný rámec prieskumného konania v predmetnej trestnej veci. Obvinený ako dovolací dôvod uviedol písm. i/ ods. 1 § 371 Tr. por. a namietal, že súd prvého stupňa i odvolací súd nepoužili pri rozhodovaní o treste poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/ a § 36 písm. n/ Tr. zák. Podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Na túto poľahčujúcu okolnosť možno prihliadnuť a hodnotiť ju v prospech obvineného len vtedy, ak jeho priznanie sa nie je formálne, svedčí o jeho snahe po náprave a nesmie sa stať pod ťarchou usvedčujúcich dôkazov. V posudzovanej veci sa obvinený k spáchaniu trestného činu lúpeže nepriznal. Tak ako na to správne poukázal odvolací súd i prokurátor vo vyjadrení k dovolaniu priznal iba odcudzenie peňaženky poškodenému L. B.. Popieral použitie násilia ako zákonného znaku zločinu lúpeže. Za toho stavu nemožno na takéto čiastočné priznanie prihliadať ako na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák. Podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Podobne je to s uplatnením poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. Napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ v priebehu trestného konania napomáhal príslušným orgánom najmä tým, že podrobne objasní svoju trestnú činnosť. Na tomto mieste preto nepostačuje, ako sa to stalo v tomto prípade, že obvinený ukázal policajtom, kde odhodil peňaženku. V tom čase sa totiž obhajoval, že svoj skutok nevykonal násilím. Táto okolnosť však nemôže mať pre objasnenie skutku zásadný význam. Zásadný význam pre trestné konanie má totiž dokazovanie, ktoré sa vykonáva tak ako v tomto prípade v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Treba ďalej uviesť, že obvinený sa konkrétne k spáchaniu zločinu lúpeže nepriznal. Nepriznal sa nikdy ani k spáchaniu skutku v bode 2/ rozsudku. Treba trvať na tom, že ak sa ukladá obvinenému trest za viac trestných činov, možno uznať poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l/ Tr. por. len vtedy, ak páchateľ priznal a úprimne oľutoval všetky stíhané trestné činy, za ktoré sa mu ukladá trest. Treba ešte dodať, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 1 Tdo 19/2011 prejednával dovolanie obvineného O. J., pričom uznesením z 18. mája 2011 ho odmietol. Dovolanie smerovalo proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. augusta 2010, sp. zn. 5 To 171/10. Týkalo sa výrokov o vine, a bol uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. ale taktiež nevzatia do úvahy poľahčujúcich okolností v zmysle § 36 písm. l, písm. n/ Tr. por. Na záver najvyšší súd poukazuje na to, že po rozhodnutí okresného súdu o povolení obnovy konania bol obvinenému O. J. uložený primeraný trest odňatia slobody, ktorý výrok aj odvolací súd správne ponechal nedotknutý. Obvinený bol 30. mája 2013 na príkaz súdu prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a dodaný do väzby. Po právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku bol správne nariadený zvyšok trestu. Napokon pokiaľ ide o námietky obvineného týkajúce sa rozhodovania o väzbe v predmetnej veci, i keď to nespadá pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že rozhodnutie o väzbe po povolení obnovy konania zodpovedalo stavu veci a zákonu. Vzhľadom na to, že v posudzovanom prípade dovolacie dôvody uplatnené obvineným O. J. neboli naplnené, najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 10. marca 2015 JUDr. Martin P i o v a r t s y, v.r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Richard Bureš Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky