| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2014:9.SO.89.2013.g08.20 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 20.08.2014 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 9So/89/2013 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 9So/89/2013 datum: 20.08.2014 Najvyšší súd 9So/89/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky A., bytom V. zastúpenej opatrovníkom J., bytom tamtiež, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu , Ul. 29. augusta č. 10, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 6.mája 2013, č. k. 18Sd/446/2005-245, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo 6.mája 2013, č. k. 18Sd/446/2005-245, p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením krajský súd odmietol návrh z 20. apríla 2004, ktorým sa navrhovateľka domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutí odporkyne o invalidnom dôchodku a jeho výške a zrušenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3So 146/2001. Z odôvodnenia vyplýva, že na Krajskom súde v Trenčíne sa viedli súbežne dve konania, a to pod sp. zn. 18Sd/447/2005, o starobný dôchodok (uvedené konanie bolo právoplatne skončené) a pod sp. zn. 18Sd/446/2005, o invalidný dôchodok. Krajský súd zistil, že navrhovateľke bol rozhodnutím odporkyne zo dňa 29.07.1998 odňatý invalidný dôchodok od 08.09.1998 a následne rozhodnutím zo dňa 27.07.1998 priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Obidve rozhodnutia boli predmetom preskúmania krajským súdom aj odvolacím súdom a sú právoplatné. Následne v roku 2002 bol rozhodnutím odporkyne zo dňa 07.08.2002 priznaný navrhovateľke invalidný dôchodok, ktorý jej bol rozhodnutím zo dňa 27.05.2004 odňatý z dôvodu, že jej bol rozhodnutím zo dňa 08.05.2004 od 27.11.2002 priznaný starobný dôchodok. V konaní vedenom na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 18Sd/447/2005, boli tieto rozhodnutia zrušené rozsudkom zo dňa 24.09.2007 z dôvodu ich nepreskúmateľnosti. Odporkyňa citovaný rozsudok realizovala vydaním rozhodnutí zo dňa 08.11.2007 I. o priznaní starobného dôchodku od 27. novembra 2002 v sume 3 696 Sk 2 9So/89/2013 mesačne a II. o odňatí invalidného dôchodku od 8. júla 2004, ktoré sú právoplatné. Vo veci vedenej pod sp. zn. 18Sd/446/2005 (o invalidný dôchodok) bol uznesením zo dňa 15.03.2012 navrhovateľke, vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav a nejasné podania, ustanovený opatrovník v osobe jej manžela Jána Kapuša. Ani súdom ustanovený opatrovník však nevedel pred súdom riadne vysvetliť, čoho sa domáha, a ktoré konkrétne rozhodnutie odporkyne žiada preskúmať. Z toho dôvodu krajský súd návrh navrhovateľky podľa § 250p veta prvá O.s.p. odmietol a súčasne rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu konania. Navrhovateľka, zastúpená opatrovníkom proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietala okrem nesprávneho čísla konania, aj obsah uznesenia, v ktorom sú nepravdivé, skreslené a zavádzajúce informácie. Podľa jej názoru nevyriešené zostalo odvolanie proti rozhodnutiu o priznaní starobného dôchodku z 8. mája 2004. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Podľa § 250m ods. 1 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. Podľa § 250p O.s.p. ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Z obsahu spisov jednoznačne vyplýva, že v konaní vedenom na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 18Sd/446/2005, sa navrhovateľka domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutí odporkyne o invalidnom dôchodku a jeho výške a zrušenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3So 146/2001. Preskúmanie rozhodnutia z 8. mája 2004 o starobnom dôchodku bolo predmetom preskúmania v konaní vedenom na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 18Sd/447/2005, ktoré bolo právoplatne skončené. Navrhovateľka na výzvy súdu, a ani súdom ustanovený opatrovník pri vypočutí na pojednávaní na Krajskom súde v Trenčíne dňa 11. februára 2013 neoznačili, ktoré konkrétne rozhodnutie o invalidnom dôchodku žiada preskúmať. Manžel navrhovateľky ako jej opatrovník uviedol, že za nedoriešenú považujú zmenu invalidného dôchodku na čiastočný 3 9So/89/2013 invalidný dôchodok v roku 1998 a trvajú na tom, aby bol navrhovateľke vrátený plný invalidný dôchodok. Z dávkového spisu odporkyne mal aj odvolací súd za preukázané, že rozhodnutia odporkyne o invalidnom dôchodku navrhovateľky vydávané odporkyňou v období rokov 1978 až 2004 sú právoplatné, nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu na základe návrhu navrhovateľky z 20. apríla 2004. Rozhodnutia odporkyne z 29. júla 1998 o odňatí invalidného dôchodku navrhovateľky od 8. septembra 1998 a rozhodnutie odporkyne z 27. júla 1998 o priznaní čiastočného invalidného dôchodku od 8. septembra 1998 boli predmetom súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 12S 106/99 a rozsudkom z 9. januára 2001, č. k. 12S 106/99-35 boli potvrdené. Uvedený rozsudok bol rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. decembra 2001, sp. zn. 3So 146/2001, potvrdený ako vecne správny. Preskúmanie uvedených rozhodnutí o invalidnom a čiastočne invalidnom dôchodku navrhovateľky teda už nemôže byť predmetom preskúmania súdom, keďže mu bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Z obsahu spisu, ani z návrhu navrhovateľky a jej odvolania voči uzneseniu krajského súdu nevyplýva, že by odporkyňou bolo vo veci vydané rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom preskúmania súdom na základe včas podaného opravného prostriedku. Krajský súd preto nepochybil, keď podanie navrhovateľky z 20. apríla 2004 odmietol. Najvyšší súd preto napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal, lebo v tomto konaní im žiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 20. augusta 2014 JUDr. Zuzana Ďurišová , v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky