| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2014:5.TOST.26.2014.g07.21 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 21.07.2014 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 5Tost/26/2014 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 5Tost/26/2014 datum: 21.07.2014 5 Tost 26/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Š. Michálika v trestnej veci odsúdeného J. V. pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. júla 2014 o sťažnosti odsúdeného J. V. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 10. júna 2014, sp. zn. 1Ntok 1/2014, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného J. V. sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e : Odsúdený J. V. podal 16. januára 2014 návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 4T 4/2004. Krajský súd v Nitre na verejnom zasadnutí konanom 10. júna 2014 podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného J. V. na povolenie obnovy konania odmietol. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť odsúdený J. V., ktorú bližšie neodôvodnil. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného J. V. nie je dôvodná. Z obsahu súdneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 8. februára 2007, sp. zn. 4T 4/2004, bol odsúdený J. V. uznaný za vinného z trestného činu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Za to bol odsúdený podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) rokov, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Za nové skutočnosti sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania v konaní, ktorého sa návrh na obnovu týka. Obnove konania nebráni, ak obvinený o existencii týchto skutočností vedel, no z akýchkoľvek dôvodov ich neuviedol. Podstatné je, či tieto skutočnosti boli známe orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré vo veci rozhodovali. Novú skutočnosť je treba spravidla preukázať novými dôkazmi. Novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní obsiahnutý v spise, uplatnený niektorou z procesných strán alebo nebol vykonaný. Pri rozhodovaní, či má byť povolená obnova konania, je povinnosťou súdu preskúmať, či navrhovaný dôkaz je dôkazom novým, súdu skôr neznámym a či by na základe neho mohlo dôjsť k inému rozhodnutiu vo veci. Hodnotenie dôkazov v rámci tzv. obnovovacieho konania sa sústreďuje na zistenia, či navrhovaný dôkaz sám alebo v spojení s inými už vykonaným dôkazmi môže viesť k inému rozhodnutiu vo veci a uvedený rozsah by hodnotenie dôkazov nemalo prekračovať. Odsúdený J. V. v rámci konania o povolení obnovy konania neuviedol žiadne nové skutočnosti a ani nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by, či už samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi, mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu. V tomto smere je potrebné povedať, že odsúdený J. V. podal návrh na povolenie obnovy konania založený na tvrdení, že poškodeného Š. M. usmrtila iná osoba. Krajský súd v napadnutom uznesení takpovediac inštruktážnym spôsobom rozviedol závery, z ktorých vyplýva, že zákonné podmienky na povolenie obnovy konania návrhom podaným odsúdeným J. V. v trestnej vec vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 4T 4/2004, splnené neboli. Vzhľadom k tomu nadriadený súd na tieto závery len odkazuje, keďže sa s nimi v plnom rozsahu stotožnil a tieto si osvojil. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť odsúdeného J. V. ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 21. júla 2014 JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky