| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2013:7.CDO.100.2013.g11.25 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 25.11.2013 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 7Cdo/100/2013 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 7Cdo/100/2013 datum: 25.11.2013 Najvyšší súd 7 Cdo 100/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ Ing. J., bývajúceho v P., 2/ V., bývajúcej v P., zastúpených JUDr. Š., advokátom v P., 3/ Ing. Ľ., bývajúceho v P., 4/ JUDr. I., bývajúceho v B., 5/ D., bývajúceho v S., 6/ H., bývajúcej v P., zastúpenej JUDr. Š., advokátom v P., proti odporcom 1/ A., bývajúcemu v P., 2/ M., bývajúcemu v P., 3/ Ing. P., bývajúcemu v P., 4/ E., bývajúcej v P., 5/ J., bývajúcemu v P., 6/ M., bývajúcemu v P., 7/ J., bývajúcemu v P., 8/ A., bývajúcej v P., 9/ Ing. J., bývajúcemu v P., 10/ M., bývajúcemu v P., 11/ M., bývajúcemu v P., 12/ H., bývajúcej v P., 13/ Ing. Š., bývajúcemu v D., 14/ Ing. E., bývajúcemu v P., 15/ M., bývajúcej v P., 16/ Ing. I., bývajúcej v P., 17/ V., bývajúcemu v P., 18/ A., bývajúcemu v P., 19/ I., bývajúcej v P., 20/ L., bývajúcemu v P., 21/ M., bývajúcej v P., 22/ E., bývajúcemu v P., 23/ P., bývajúcemu v P., 24/ A., bývajúcemu v P., 25/ J., bývajúcej v P., 26/ D., bývajúcemu v P., 27/ M., bývajúcej v P., 28/ K., bývajúcej v P., 29/ H., bývajúcej v P., 30/ M., bývajúcej v P., 31/ M., bývajúcej v P., 32/ C., bývajúcej v P., 33/ Ing. E., bývajúcej v P., 34/ N., bývajúcej v P., 35/ K., bývajúcej v D., 36/ A., bývajúcej v P., 37/ E., bývajúcej v P., 38/ A., bývajúcej v P., 39/ X., bývajúcej P., 40/ M., bývajúcej v P., 41/ A., bývajúcej v P., 42/ Z., bývajúcej v P., 43/ P., bývajúcemu v P., 44/ D., bývajúcemu v P., 45/ J., bývajúcemu v P., 46/ M., bývajúcej v P., 47/ I., bývajúcemu v P., 48/ M., bývajúcej v P., o určenie neplatnosti uznesenia č. 3 vlastníkov bytov, vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 7 C 65/2008, o dovolaní odporcov 26/, 27/, zastúpených JUDr. V., advokátom v P., proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 25. januára 2011 sp. zn. 24 Co 279/2010, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a. Navrhovateľom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Piešťany uznesením z 11. februára 2010 č.k. 7 C 65/2008-308 v spojení s uznesením z 15. júna 2010 č.k. 7 C 65/2008-530 zastavil konanie proti odporcom 6/ a 22/ (§ 96 ods. 1, 3 O.s.p.) a súčasne pripustil vstup ďalších účastníkov na strane odporcov vo výroku označených, vrátane odporcov D. (26/) a M. (27/). Takto rozhodol podľa § 92 ods. 1 O.s.p., lebo mal za to, že navrhovatelia sa oprávnene domáhajú, aby boli účastníkmi na strane odporcov i osoby uvádzané v petite tohto uznesenia. Krajský súd v Trnave odvolanie odporcov D. (26/) a M. (27/) uznesením z 25. januára 2011 sp. zn. 24 Co 279/2010 odmietol, ako odvolanie podané niekým, kto na odvolanie nebol oprávnený (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). V odôvodnení poukázal na znenie ustanovenia § 92 ods. 1 O.s.p. a uviedol, že navrhovateľ je ten účastník konania, od ktorého je závislé, kto bude účastníkom na strane odporcu a to buď označením týchto účastníkov priamo v návrhu alebo dodatočne návrhom na pripustenie účastníka na strane odporcu. V danom prípade bol navrhovateľom podaný návrh na pripustenie účastníkov na strane odporcu, kedy nie je potrebný súhlas osoby, ktorá sa má stať účastníkom konania. O takomto návrhu rozhoduje súd uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie (§ 201, 202 O.s.p.). Vo všeobecnosti ale platí, že podať odvolanie prináleží iba tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím súdu spôsobená určitá ujma. V prípade napadnutého uznesenia odvolanie by mohol podať navrhovateľ, ktorý takýto návrh nepodal, resp. ktorý s pristúpením do konania nesúhlasil. Pôvodný odporca, ani ten, koho pristúpenie na strane odporcu bolo pripustené, však právo podať odvolanie nemajú. V tomto smere odvolací súd poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 92/97 z 26. mája 1998 a sp. zn. 3 Obo 91/99. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie odporcovia 26/, 27/ (č.l. 584, 585 spisu). Navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie v časti, v ktorej sú účastníkmi konania, zrušil a opätovne určil, že odporkyňou 22/ je naďalej J.. Uviedli, že vôbec im nie je známe, o akú kauzu sa v danej veci jedná a nechcú naďalej vystupovať ako účastníci konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 242a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie odporcov 26/, 27/ nie je prípustné. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolaním odporcov 26/, 27/ je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým zákon dovolanie pripúšťa. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že prípustnosť dovolania odporcov 26/, 27/ z nich vyvodiť nemožno. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania odporcov 26/, 27/ smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania uvedené v § 237 O.s.p. odporcovia 26/, 27/ nenamietali. Vychádzajúc z uvedenej povinnosti dovolacieho súdu a vzhľadom na to, že podľa ustálenej judikatúry, ak súd odmietnutie odvolanie účastníka konania podľa § 218 ods. 1 O.s.p., hoci pre takýto záver neboli dané dôvody, odníma mu tým možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a bráni mu v realizácii procesného práva domáhať sa ochrany práva, Najvyšší súd skúmal, či v danej veci nejde o takýto prípad. Podľa ustanovenia § 92 ods. 1 O.s.p. môže súd na návrh účastníka pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa (bez návrhu takéto pristúpenie ďalšej osoby nie je možné). Z dispozičnej zásady ovládajúcej začatie sporového konania vyplýva, že pristúpenie ďalšieho účastníka na strane odporcu môže navrhnúť len navrhovateľ. Odporca túto možnosť nemá. Návrhu, aby do konania pristúpil ďalší účastník na strane navrhovateľa, môže súd vyhovieť len vtedy, ak s týmto táto osoba vysloví súhlas, pretože nikto sa nemôže proti svojej vôli stať navrhovateľom. Súhlas toho, kto má vystupovať na strane odporcu sa nevyžaduje, keďže odporca nemôže určovať okruh účastníkov konania. Povinnosťou súdu je rozhodnúť o takomto návrhu na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania. Navrhovatelia navrhli pripustiť, aby do konania pristúpili ďalší účastníci konania na strane odporcov, vrátane odporcov 26/ a 27/. Súd prvého stupňa preto o takomto návrhu navrhovateľov rozhodol v súlade s citovaným ustanovením § 92 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto jeho rozhodnutiu podali odporcovia 26/ a 27/ odvolanie, ktoré odvolací súd napadnutým uznesením odmietol (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Otázkou práva na odvolanie proti rozhodnutiu o pripustení pristúpenia ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu sa zaoberá rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. mája 1998 sp. zn. 3 Cdo 92/1997, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 28/2000 tak, že proti uzneseniu súdu o pripustení pristúpenia ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu je odvolanie zásadne prípustné, pretože to zákon nevylučuje. K podaniu odvolania je subjektívne legitimovaný účastník, ale nie každý účastník môže podať odvolanie. Odvolanie nemôže podať ten účastník, ktorý sa po vyhlásení uznesenia tohto práva výslovne vzdal (§ 207 ods. 2 O.s.p.) a tiež ten, ktorému výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá, i menej významná ujma na jeho právach. Môže ho podať navrhovateľ, ktorý takýto návrh (na pristúpenie) nepodal, resp. ktorý s pristúpením do konania nesúhlasil, pokiaľ súd pristúpenie účastníka pripustil. Ani pôvodný odporca, ani ten, koho pristúpenie na strane odporcu bolo pripustené, právo podať odvolanie nemajú, lebo pôvodného odporcu sa rozhodnutie o pripustení ďalšieho účastníka na jeho strane netýka a žiadnemu z týchto účastníkov nebola výrokom spôsobená ujma na jeho právach. Od týchto záverov, z ktorých vychádzal aj odvolací súd, ako z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že nemal dôvod sa ani v predmetnej veci dovolací súd odchýliť (obdobne pozri uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júla 2008 sp. zn. 1 Cdo 77/2008 a zo 14. februára 2013 sp. zn. 6 Cdo 108/2012). Keďže odporcovia 26/ a 27/ nemali právo podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým pripustil pristúpenie ďalších účastníkov do konania na strane odporcu, odvolací súd tým, že odmietol ich odvolanie v súlade s § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. neodňal im možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dovolanie odporcov 26/, 27/ podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. V dovolacom konaní úspešným navrhovateľom Najvyšší súd Slovenskej republiky náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože im žiadne trovy tohto konania nevznikli (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. novembra 2013 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky