| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2013:5.CO.3.2012.g01.10 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 10.01.2013 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 5Co/3/2012 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
| Citované predpisy | 65/2001 Z. z.: § 7 |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 5Co/3/2012 datum: 10.01.2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky 5 Co 3/2012 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného K., so sídlom v B.,, proti povinnému 1/ S. so sídlom v Č., 2/ S. K. , 3/ S. K. , 4/ K. K. , zastúpených JUDr. B. M., advokátom so sídlom v Č.,, o zaplatenie 10 486,62 €, o odvolaní povinných 2/ až 4/ proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave z 13. decembra 2011, č.k. E 5050004405, takto r o z h o d o l: Odvolanie o d m i e t a . Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave uznesením z 13. decembra 2001, č.k. E 5050004405, I. námietky povinného v IV. rade (teraz povinný 3/) proti upovedomeniu o začatí exekúcie vydanému súdnym exekútorom Mgr. M. L., Exekútorský úrad B.a, pod sp.zn. Ex 459/2011 zamietol, II. exekúciu Krajského súdu v Bratislave, vedenú pod sp.zn. Er 5050004405/11 z 28. júla 2011 proti povinnému v III. rade (teraz povinný 2/) S. K. a v V. rade (teraz povinná 4/) K. K., zastavil, III. oprávnenému náhradu trov konania v súvislosti so zastavením exekúcie voči povinným v III. rade a v V. rade (teraz povinní 2/ a 4/ ) nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podali povinní 2/, 3/ a 4/ odvolanie, v ktorom namietali vadnosť a nezákonnosť tohto rozhodnutia. Mali za to, že súd prvého stupňa pochybil tým, že nedodržal procesný postup v konaní o nimi podaných námietkach v súlade s § 50 ods. 5 Exekučného poriadku, keď o podaných námietkach najskôr nerozhodol tak, či im vyhovuje alebo nie, pretože takýto postup je v konaní o podaných námietkach jedine prípustný a až potom, ako by v konaní o nich rozhodol tak, že im vyhovuje, po právoplatnosti tohto rozhodnutia je možné rozhodnúť o zastavení exekúcie a náhrade trov konania. Namietali, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že exekučný titul tak, ako je uvedený v poverení na vykonanie exekúcie vydanom exekútorovi a tiež v ňom vydanom upovedomení o začatí exekúcie vo vzťahu k povinným 2/ až 4/ neexistuje, a teda vedenie exekúcie bez právneho dôvodu nie je zákonne dôvodné. Povinný 3/ namietal aj záver krajského súdu, o tom, že zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky nadobudnutého majetku, teda do výšky 1636,24 €. Uviedol, že on, ako aj ostatní dedičia – povinní 2/ a 4/, pohľadávky veriteľov prihlásené do dedičstva po poručiteľovi v dedičskom konaní v celom rozsahu popreli, a teda sa na tieto ďalej neprihliadalo. Mal za to, že ak dedičské rozhodnutie nikoho z dedičov na vysporiadanie dlhov nezaväzovalo, nie je preukázané priame právne nástupníctvo vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke oprávneného tak, aby už vedená exekúcia voči poručiteľovi mohla voči nemu pokračovať. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) skúmal, či je odvolanie povinných 2/, 3/ a 4/ je procesne prípustné. Odvolací súd pri posudzovaní prípustnosti odvolania povinných vzal na zreteľ, že v preskúmavanej veci je predmetom konania vymáhanie súdnej pohľadávky z rozhodovacej činnosti a inej činnosti súdov v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov, pričom Krajský súd v Bratislave, Justičná pokladnica bol súdom prvého stupňa vecne a miestne príslušným na konanie v danej veci (§ 7 ods. 1 zákona č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov). Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Občiansky súdny poriadok v § 202 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého odvolanie nie je prípustné (o.i.) proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona, odkazuje na § 2 písm. a/ zákona č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov. Pokiaľ preto povinní 2/ až 4/ napadli odvolaním takéto uznesenie, nie je ich opravný prostriedok procesne prípustný. Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu odvolanie povinných 2/ až 4/ odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. V dovolacom konaní úspešnému oprávnenému vzniklo právo na náhradu trov konania proti povinným 2/ až 4/, ktorí úspech v dovolacom konaní nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 10. januára 2013 JUDr. Vladimír Magura, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky