| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2013:3.TDO.23.2013.g10.16 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 16.10.2013 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 3Tdo/23/2013 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Rozsudok |
| Citované predpisy | 757/2004 Z. z.: § 3 |
| Citujú toto (NS) | 3Tdo/65/2020, 3Tdo/19/2020, 3Tdo/35/2016, 3Tdo/58/2016 |
| Citujú toto (ÚS) | II. ÚS 572/2016 |
Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 3Tdo/23/2013 datum: 16.10.2013 3 Tdo 23/2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Jany Serbovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. októbra 2013 prerokoval dovolania, ktoré podali obvinení M. Š., M. P., M. D. a T. P., prostredníctvom obhajcov JUDr. J. G., advokáta v T., Mgr. M. C., advokáta v T., JUDr. T. S., advokáta v T. a JUDr. J. Š., advokáta v T., proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 24. novembra 2011, sp. zn. 3To 82/2011, a dňa 16. októbra 2013 verejne vyhlásil t a k t o : I. Podľa § 386 ods. 1 Tr. por. z dôvodu § 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por. právoplatným uznesením Krajského súdu v Trnave z 24. novembra 2011, sp. zn. 3To 82/2011, bol porušený zákon v ustanovení § 319 Tr. por., rozsudkom Okresného súdu Trnava z 12. mája 2011, sp. zn. 2T 49/2010, v ustanovení § 2 ods. 7 Tr. por. v neprospech obvinených M. Š., M. P., M. D. a T. P.. Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnuté uznesenie krajského súdu sa z r u š u j e. Súčasne sa z r u š u j e aj rozsudok Okresného súdu Trnava z 12. mája 2011, sp. zn. 2T 49/2010. Z r u š u j ú sa aj rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Okresnému súdu Trnava sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. II. Podľa § 380 ods. 2 Tr. por. obvinení M. D., nar. X. v S., trvale bytom K., ul. B. č.X., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV Leopoldov, T. P., nar. X. v S., trvale bytom K., H. ul. č. X., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV Leopoldov, M. Š., nar. X. v S., trvale bytom B. ul. X. č. X., prechodne na povolenom pobyte v Českej republike, K., D. č. X., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV Leopoldov, sa berú do väzby z dôvodu § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Väzba sa bude vykonávať v Ústave na výkon väzby v Leopoldove. Podľa § 380 ods. 2 Tr. por. obvinený M. P., nar. X. v S., trvale bytom K., H. ul. č. X., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV Leopoldov, sa neberie do väzby s tým, že pokračuje vo výkone trestu odňatia slobody vo výmere 10 rokov a 4 mesiace, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Senica, sp. zn. 2T 80/09, zo dňa 28. septembra 2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, zo dňa 20. apríla 2010, sp. zn. 4To 95/2009. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 12. mája 2011, sp. zn. 2T 49/2010, boli obvinení M. P. a M. Š. uznaní za vinných z účastníctva na zločine porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 21 ods. 1 písm. b/, § 20, § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/, písm. e/, § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., ako aj z účastníctva na zločine lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 21 ods. 1 písm. b/, § 20, § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/, písm. e/, § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. a obvinení M. D. a T. P. zo zločinu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/, písm. e/, § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. ako aj z obzvlášť závažného zločinu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 20, § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e/, § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že obvinení M. P. a M. Š., v úmysle získať finančné prostriedky, v presne nezistený deň v mesiaci január 2010 v K. nahovorili obvinených M. D. a T. P., aby lúpežne prepadli občana A. Š., nar. X. v jeho dome na adrese K., ul. B. č. X. a keď to bude potrebné, aby ho aj bitkou – fackovaním, prinútili vydať im našetrené peniaze, pričom na jeho zastrašenie mali použiť bližšie neidentifikovanú strelnú zbraň – pištoľ kalibru 7,65 mm, ktorú im odovzdal obvinený M. P.; obvinení M. D. a T. P. po akceptovaní tohto návrhu uskutočnili lúpežné prepadnutie dňa 21. januára 2010 v ranných hodinách tak, že cez otvor v strešnej krytine, ktorý vytvorili krátko predtým odsunutím niekoľkých škridiel, vnikli ozbrojení pištoľou a zamaskovaní kuklami na povalu a z povaly po rebríku do domu poškodeného A. Š., dom začali prehľadávať a keď ich poškodený A. Š. v dome prekvapil, obvinený M. D. namieril na neho pištoľ a obvinený T. P. ho zo zeme zodvihnutou vodovodnou rúrkou veľkosti 55 cm a hmotnosti 1,99 kg, udrel najmenej sedemkrát silnou intenzitou do hlavy, po ktorých úderoch spadol poškodený na podlahu, kde mu obvinení M. D. a T. P. zviazali ruky aj nohy šnúrou na bielizeň, aby sa nemohol hýbať a po prehľadaní miestnosti odcudzili z domu jednu peňaženku s obnosom najmenej 1 200 Kč, druhú peňaženku s obnosom najmenej 110 € a uzamknutú kovovú pokladničku s obsahom najmenej 1 400 € a rôznymi dokladmi, pričom s odcudzenými peniazmi sa po odchode z miesta činu rozdelili aj s obvinenými M. P. a M. Š.; poškodený A. Š. v dôsledku úderov do hlavy utrpel zakrvácanie do komôr mozgu pri pomliaždení mozgu a zlomenine lebečnej klenby a spodiny a tieto zranenia umocnené neschopnosťou poškodeného privolať si pomoc a postupným podchladením jeho organizmu v dôsledku pretrvávajúcej veľmi nízkej teploty prostredia, viedli k zlyhaniu činnosti mozgu a neodvratnej smrti poškodeného krátko po čine. Za to im okresný súd uložil nasledovné tresty: 1/ obvinenému M. D. Podľa § 145 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťjeden rokov a osem mesiacov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b*/ Tr. zák. ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. mu súd uložil ochranný dohľad na jeden rok. Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. mu súd uložil trest prepadnutia veci, a to peňazí v sume 15,74 €. Podľa § 60 ods. 6 Tr. por. vlastníkom prepadnutej veci sa stal štát. 2/ obvinenému T. P. Podľa § 145 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťjeden rokov a osem mesiacov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. mu súd uložil ochranný dohľad na jeden rok. Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. mu súd uložil trest prepadnutia veci, a to peňazí v sume 55 €. Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stal štát. 3/ obvinenému M. P. Podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 5 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere jedenásť rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 2 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. mu súd uložil ochranný dohľad na dva roky. Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. mu súd uložil trest prepadnutia veci, a to peňazí v sume 83 Kč. Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stal štát. 4/ obvinenému M. Š. Podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere osem rokov a osem mesiacov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. mu súd uložil trest prepadnutia veci, a to peňazí v sume 155,75 € a 124 Kč. Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stal štát. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd splnomocneného zástupcu poškodenej strany – A. P., nar. 2X. 1957, bytom K., B. 573 s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Krajský súd v Trnave uznesením z 24. novembra 2011, sp. zn. 3To 82/2011, podľa § 319 Tr. por. odvolania všetkých štyroch obvinených zamietol. Prostredníctvom svojich obhajcov podali všetci títo obvinení proti uzneseniu krajského súdu dovolania. Obvinený M. Š. prostredníctvom svojho obhajcu, JUDr. G., v dovolaní namieta, podľa jeho názoru, nezákonné zloženie senátu okresného súdu, ktorý po podaní obžaloby v predmetnej veci rozhodujúc podľa § 238 ods. 3 Tr. por. o väzbe obvineného dňa 6. júla 2010 rozhodoval v takom zložení senátu, ktoré sa pri ďalšom rozhodovaní v tejto trestnej veci zmenilo. Obvinený Š. považuje takýto postup súdu za nezákonný, napĺňajúci dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por., t.j. že súd rozhodol v nezákonnom zložení. Dovolateľ je presvedčený, že po podaní obžaloby na súd, keď je vec pridelená konkrétnemu sudcovi, ktorý začne v nej rozhodovať s konkrétnymi prísediacimi, týchto už nie je možné zmeniť. Ďalej súdom vytýka, že sa nevysporiadali so skupinou dôkazov svedčiacich v prospech tohto obvineného, čo považuje za naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Z týchto dôvodov obvinený M. Š. navrhol, aby dovolací súd rozsudkom vyslovil porušenie zákona v ustanoveniach, o ktoré sa dovolanie opiera, následne zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a tomuto prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť. Obvinený M. P. v dovolaní podanom prostredníctvom obhajcu Mgr. C. uvádza, že ho podáva z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/, písm. j/ Tr. por. tak proti výroku o vine a treste, pričom namieta aj celé konanie predchádzajúce rozhodnutiam oboch súdov. Dovolaním napadnuté rozhodnutia považuje za nepreskúmateľné, bez bližšej argumentácie, vrátane uloženého trestu a ochranného opatrenia, dávajúce prednosť dôkazom z prípravného konania a neprihliadajúce na dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní. Krajskému súdu vytýka, že v odvolacom konaní nezisťoval, či obvinený súhlasí so substitučným zastúpením iným advokátom než bola ustanovená mu obhajkyňa. Nesúhlasí ani s právnou kvalifikáciou skutku, keďže nikoho nenavádzal a spolupáchateľstvo ako vyššia forma trestnej súčinnosti zahŕňa aj formy účastníctva, takže je vylúčený súčasný postih za spolupáchateľstvo i návod. Okrem toho, že mu bol uložený neprimerane prísny trest odňatia slobody, neboli u neho (t.j. obvineného) splnené zákonné podmienky pre uloženie ochranného dohľadu podľa § 76 ods. 2 Tr. zák., pretože v súčasnosti je vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát. Obvinený M. P. navrhol, aby najvyšší súd po vyslovení porušenia zákona z uvedených dovolacích dôvodov zrušil napadnuté rozhodnutia a vec prikázal príslušnému súdu, aby ju v inom zložení senátu znova prerokoval a rozhodol, resp. aby ju rozhodol iný súd toho istého druhu a stupňa. V dovolaní, ktoré prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. S. podal obvinený M. D. z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. (nesprávne právne posúdenie skutku) zdôrazňuje, že k vražde došlo výlučne individuálnym konaním obvineného T. P., a preto ho súd mal uznať za vinného len zo zločinu lúpeže v zmysle § 188 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Obvinený D. predmetné dovolanie následne doplnil dvoma osobitnými vlastnoručne napísanými podaniami, v ktorých rozoberá dôkazy a súčasne z identických dôvodov ako obvinený Š., poukazujúc ale na ustanovenie § 238 ods. 2 Tr. por. namieta nezákonné zloženie senátu prvostupňového súdu, a tým naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Z týchto dôvodov obvinený D. žiada, aby po zrušení uznesenia krajského súdu a rozsudku okresného súdu dovolací súd prikázal túto vec súdu prvého stupňa na nové prerokovanie a rozhodnutie ale v inom senáte. Obsahom dovolania podaného obvineným T. P. prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Š. je námietka nepreukázania tak objektívnej ako aj subjektívnej stránky trestného činu vraždy, čo podľa názoru obvineného napĺňa dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Ďalej v dovolaní poukazuje na to, že v rámci hlavného pojednávania dňa 12. októbra 2010 mu bolo odopreté právo vyjadriť sa k svedeckým výpovediam K. a ďalších, čo považuje za naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. (porušenie práva na obhajobu). Naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. l/ a písm. g/ Tr. por. spočíva podľa tohto obvineného v podaní odvolania obhajcom len do výroku o treste bez toho, aby sa o rozsahu odvolania v tejto trestnej veci poradil s obvineným a v použití dôkazu získaného z polygrafu, čiže dôkazu, ktorý je nezákonný. Preto navrhol zrušiť obe napadnuté súdne rozhodnutia a vec prikázať súdu prvého stupňa na nové prerokovanie a rozhodnutie. Z písomného vyjadrenia prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava k dovolaniam jednotlivých obvinených vyplýva, že ich považuje za nedôvodné. K námietke obvinených Š. a D. k nezákonnému zloženiu senátu okresného súdu prokurátor uviedol, že zásada bezprostrednosti, z ktorej vychádzajú procesné pravidlá o nezmeniteľnosti zloženia súdu a neprerušiteľnosti súdneho konania sa v jednotlivých štádiách trestného procesu uplatňujú rôzne. V najväčšom rozsahu a najdôslednejšie sa uplatňujú na hlavnom pojednávaní, kde sa rozhoduje o otázke viny a trestu. Základné ustanovenie § 252 ods. 1 Tr. por. o tom, že hlavné pojednávanie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu, zapisovateľa a prokurátora bolo dodržané a senát konal a rozhodol v tomto štádiu konania v nezmenenom zložení. Pokiaľ súdy nevyhodnotili dôkazy podľa subjektívnej predstavy obvinených, nezakladá to žiaden dovolací dôvod. Prokurátor v tejto súvislosti reagoval aj na ďalšie dovolacie dôvody obvineného D. a obvineného M. P. namietajúcich právnu kvalifikáciu skutku. S uvedenými dôvodmi sa nestotožnil, rovnako ani s tvrdením obvinených T. P. a M. P. o porušení práva na obhajobu. U všetkých štyroch obvinených prokurátorov navrhol dovolania ako nedôvodné podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), na základe podaných dovolaní zistil, že dovolania sú prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), boli podané osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), za splnenia podmienok uvedených v § 373 Tr. por. (podané prostredníctvom obhajcu), v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Súčasne zistil, že podané dovolania sú dôvodné v rozsahu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a môže o nich rozhodnúť na neverejnom zasadnutí podľa § 382a Tr. por. s následným verejným vyhlásením rozhodnutia. Z obsahu trestného spisu vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 2T 49/2010, vyplýva, že prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava podal na uvedenom okresnom súde dňa 30. júna 2010 obžalobu na všetkých štyroch obvinených pre už konštatovanú trestnú činnosť. Táto trestná vec bola technickým prostriedkom v ten istý deň pridelená sudkyni – predsedníčke senátu JUDr. Helene Gajdošovej, ktorá dňa 1. júla 2010 určila termín neverejného zasadnutia na rozhodnutie o väzbe obvinených Š. a D. po podaní obžaloby podľa § 238 ods. 3 Tr. por. na deň 6. júla 2010 s tým, že prísediacimi v senáte budú Valéria Kadlecová a Terézia Poliaková, ktoré boli ako prísediace už v inej trestnej veci, sp. zn. 2T 35/09, určenej na prerokovanie v ten istý deň. Následne po predbežnom prejednaní obžaloby podľa § 243 Tr. por. bol určený termín hlavného pojednávania v tejto trestnej veci, na ktoré predsedníčka senátu určila prísediacich Ľubomíra Jedličku a Pavlínu Kramárovú, pričom senát okresného súdu v tomto zložení vyhlásil dňa 12. mája 2011 aj odsudzujúci rozsudok, ktorý je tiež predmetom dovolacieho konania. Dovolací súd dospel k záveru, že tento postup okresného súdu, ktorý akceptoval aj odvolací súd nie je súladný s ústavou garantovaným právom uvedeným v článku 48, podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Uvedené právo je jedným zo zákonných predpokladov spravodlivého procesu. Citovaný článok ústavy v druhej vete v tejto súvislosti odkazuje na ustanovenia zákona. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákonný sudca je sudcom, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Z hľadiska dovolacieho súdu, citovanú druhú vetu zákona nie je možné vyložiť bez súvislosti s prvou vetou. Táto súvislosť je daná tým, že predsedníčkou senátu okresného súdu určení dvaja prísediaci, z prísediacich pridelených rozvrhom práce do senátu 2T, na rozhodnutie v intenciách § 238 ods. 3 Tr. por., t.j. po podaní obžaloby, sa stali zákonnými sudcami na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. K zmene v osobe týchto zákonných sudcov mohlo dôjsť v zmysle § 3 ods. 4 už uvedeného zákona č. 757/2004 Z.z. len v súlade so zákonom (napr. viď § 277 ods. 5 Tr. por.) a s rozvrhom práce. Preto v prejednávanej veci mal konať zákonný senát okresného súdu v zložení predsedníčky senátu JUDr. Heleny Gajdošovej a prísediacich Valérie Kadlecovej a Terézie Poliakovej, nie senát následne určený na vykonanie hlavného pojednávania. Nie je možné súhlasiť s názorom prokurátora, že zásada, z ktorej vychádzajú procesné pravidlá o nezmeniteľnosti zloženia súdu sa v jednotlivých štádiách trestného procesu uplatňuje rôzne, v najväčšom rozsahu a najdôslednejšie na hlavnom pojednávaní. Akceptácia tohto názoru by viedla k tomu, že inštitút zákonného sudcu by podliehal procesnej povahe úkonu. Inými slovami aj po podaní obžaloby procesný úkon, ktorý by nebol úkonom v merite veci, by mohol urobiť senát v inom zložení než v prípade úkonu povahy meritórnej. Dovolací súd konštatuje, že ani legitímna snaha súdu o prednostné rozhodnutie o väzbe, nemôže ísť po podaní obžaloby na úkor nedodržania princípu zákonného sudcu. Keďže prvostupňový rozsudok vyniesol senát v nezákonnom zložení, čím došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por., ostatné dovolacie dôvody uvedené v dovolaní obvinených sa stávajú bezpredmetnými, pretože sa vzťahujú k nezákonnému rozhodnutiu. Túto nezákonnosť mal v odvolacom konaní napraviť už krajský súd. So zreteľom na už citovaný článok 48 Ústavy Slovenskej republiky, nie je rozhodujúce, či obvinení Š. a D. túto skutočnosť namietali v rámci riadneho alebo až mimoriadneho opravného prostriedku, prípadne že obvinení M. P. a T. P. uvádzali ďalšie dovolacie dôvody. Obmedzujúce ustanovenie uvedené v § 371 ods. 4 veta pred bodkočiarkou Tr. por. v prípade dovolacieho dôvodu pod písmenom b/, prvého odseku § 371 Tr. por. je vzhľadom na uvedený ústavný článok neaplikovateľné. Preto dovolací súd po vyslovení porušenia zákona krajským súdom v ustanovení § 319 Tr. por. a okresným súdom v ustanovení § 2 ods. 7 Tr. por. (právo na spravodlivý proces) v neprospech všetkých štyroch obvinených, zrušil napadnuté rozhodnutia, ako aj na ne obsahovo nadväzujúce rozhodnutia, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Okresnému súdu Trnava prikázal, aby vec znovu prerokoval a rozhodol z dôvodu v rozhodnutí dovolacieho súdu uvedenom (zákonní sudcovia – prísediaci sú podľa písomného vyjadrenia Okresného súdu Trnava z 1. októbra 2013 stále činní podľa rozvrhu práce v senáte 2T). Na obvinených M. D., T. P. a M. Š. sa vykonáva trest odňatia slobody uložený im pôvodným rozsudkom a dovolací súd tento zrušil, preto musel rozhodnúť v intenciách § 380 ods. 2 Tr. por. o ich väzbe. Vzhľadom na dôvodnú obavu, že v prípade ich prepustenia na slobodu by pokračovali v trestnej činnosti, keďže všetci traja obvinení majú sklony k jej páchaniu, o čom svedčia ich predchádzajúce odsúdenia, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ich vzal do väzby, ktorá sa vykoná v Ústave na výkon väzby v Leopoldove. U obvineného M. P. rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že ho nezobral do väzby s tým, že obvinený pokračuje vo výkone trestu odňatia slobody vo výmere desať rokov a štyri mesiace uloženého mu právoplatne iným súdnym rozhodnutím v inej trestnej veci. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 16. októbra 2013 JUDr. Igor B u r ge r, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky