| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2013:2.OBO.15.2013.g03.19 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 19.03.2013 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 2Obo/15/2013 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
| Citované rozhodnutia | 2Obo/10/2012, 2Obo/51/2012, III. ÚS 209/04 |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 2Obo/15/2013 datum: 19.03.2013 Najvyšší súd 2 Obo 15/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A. a. s., so sídlom V. , IČO: X. (predtým S. S., a. s. B., Mestská pobočka T.), právne zastúpený: JUDr. M. M., s. r. o., N., IČO: X., proti žalovanému: 1/ J. P., bytom D., obchodné meno: J. P. - K., právne zastúpený: Mgr. V. M., advokát, A. advokátska kancelária, s. r. o., H., IČO: X., 2/ A., a. s., so sídlom V. , IČO: X., v konaní o zaplatenie sumy 234 428,79 € (7 062 401,60 Sk), na odvolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 2. januára 2013, č. k. 4Cb 2/2007-455, takto r o z h o d o l : Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 2. januára 2013, č. k. 4Cb 2/2007-455 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia a trovy konania vo výške 5 117,01 € na číslo účtu: 2627204014/1100, vedeného v T. B., a. s., a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 01. 12. 2010, sp. zn. 4Cb 2/2007, bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 30%-ný úrok zo sumy 74 287,99 € a 20,11 %-ný úrok zo sumy 142 410,91 € odo dňa 29. 04. 1998 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, Krajský súd v Bratislave konanie voči žalovanému 2/: A., a. s., so sídlom V., zastavil a rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že na odvolanie žalovaného 1/, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 13. 10. 2012, sp. zn. 2Obo/10/2012 a 2Obo/51/2012, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 01. 12. 2010, č. k. 4Cb 2/2007-390 v znení opravného uznesenia zo dňa 03. 10. 2011, č. k. 4Cb 2/2007-412 a opravného uznesenia zo dňa 17. 10. 2011, č. k. 4Cb 2/2007-416 potvrdil s tým, že o trovách konania rozhodne súd prvého stupňa. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že písomným podaním zo dňa 13. 09. 2012, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, právny zástupca žalobcu predložil vyčíslenie trov právneho zastúpenia. V prvostupňovom konaní si uplatnil trovy konania a právneho zastúpenia v celkovej sume 2 959,77 € spolu s DPH (prevzatie a príprava zastúpenia v sume 1 060,68 €, účasť na pojednávaní dňa 24. 03. 2010 v sume 265,17 €, účasť na pojednávaní dňa 28. 04. 2010 v sume 265,17 €, účasť na pojednávaní dňa 10. 11. 2010 v sume 1 060,68 €, účasť na vyhlásení rozsudku dňa 01. 12. 2010 v sume 265,17 €, 5x režijný paušál za 8,21 €). V odvolacom konaní si právny zástupca žalobcu uplatnil celkovo sumu 2 157,25 € spolu s DPH (vyjadrenie k odvolaniu v sume 1 069,60 € a režijný paušál 8,89 €, účasť na pojednávaní dňa 13. 09. 2012 v sume 1 069,60 € a režijný paušál v sume 9,156 €). Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že právny zástupca žalobcu preukázal kópiu osvedčenia o registrácii DPH. Na základe uvedeného zaviazal súd prvého stupňa žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania a právneho zastúpenia v celkovej výške 5 117,01 € v súlade s ust. § 142 ods.1 O. s. p. Proti napadnutému uzneseniu podal odvolanie žalovaný 1/, v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, pretože výpočtový základ pre trovy konania nebola istina, z akej si zrejme žalobca uplatňoval náhrady trov, ale iba príslušenstvo. Hodnota, z ktorej bola zrejme počítaná náhrada trov konania, dlhodobo nebola predmetom konania, pretože žalobca vo veci samej uplatňoval už iba nároky z úrokového príslušenstva. Podľa odvolateľa ohľadom istiny vôbec nesvedčal ani princíp úspechu vo veci samej, a preto zo základu istiny nemožno správne odvodzovať výšku trov konania, resp. trov právneho zastúpenia. Odvolateľ dodal, že príslušenstvo uplatňovaných pohľadávok sa do výpočtového základu ani nezahŕňa, a preto nie je možné náhrady trov z neho ani počítať. Žalovaný 1/ preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Dodal, že žalobca si svojim podaním zo dňa 13. 09. 2012 uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal v súdnom spore úspech, priznal mu súd prvého stupňa ním uplatnené a vyčíslené trovy právneho zastúpenia, a to podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. S poukazom na uvedené považuje žalobca podané odvolanie za nedôvodné, tvrdenia žalovaného 1/ za bezpredmetné a dostatočne nepreukázané. Preto žalobca žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a priznal mu trovy odvolacieho konania vo výške 544,14 €. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1,2 a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v medziach dôvodov odvolania a s prihliadnutím k vadám konania dospel k záveru, že sú zákonné dôvody na zrušenie napadnutého uznesenia. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia a trovy konania vo výške 5 117,01 € na číslo účtu: 2627204014/1100, vedeného v T. B., a. s., a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Proti napadnutému uzneseniu sa odvolal žalovaný 1/, ktorý namietal, že hodnota, z ktorej bola zrejme počítaná náhrada trov konania, dlhodobo nebola predmetom konania, pretože žalobca vo veci samej uplatňoval už iba nároky z úrokového príslušenstva. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných vád, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa § 169 ods. 1 O. s. p. v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky, spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, „ že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Rozhodnutie súdu predpokladá jeho odôvodnenie, ktoré musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t. j. musí byť preskúmateľné. V prejednávanej veci súd prvého stupňa rozhodol o náhrade žalobcom uplatnených trov konania, pričom do odôvodnenia svojho rozhodnutia mechanicky prevzal podanie žalobcu, ktorým uplatnil a vyčíslil trovy, ktoré mu mali vzniknúť v predmetnom konaní, pričom tento návrh žalobcu súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia skutkovo ani právne nevymedzil, vôbec žalobcom uplatnený nárok právne nekvalifikoval, teda neuviedol právne normy, za ktorých ho v uplatnenej výške považoval za dôvodný. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je preto arbitrárne a nepreskúmateľné. Uvedeným postupom súd prvého stupňa preto obmedzil žalovaného 1/ v jeho práve na spravodlivé konanie a pri podaní opravného prostriedku k zákonom vymedzeným odvolacím dôvodom, v dôsledku čoho mu uprel právo na spravodlivý proces a odňal právo konať pred súdom. Podľa § 159 ods. 1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nepochybne rozhodnutie o náhrade trov konania v zásade sleduje výsledky súdneho konania vo veci, z ktorého dôvodu súd o náhrade trov konania rozhoduje spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vychádzajúc z uvedeného zákonného ustanovenia dospel odvolací súd k záveru, že predmetné konanie je postihnuté aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania potom, čo v predmetnej veci Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 01. 12. 2010, č. k. 4Cb 2/2007-390 v znení opravného uznesenia zo dňa 03. 10. 2011, č. k. 4 Cb 2/2007-412 a opravného uznesenia zo dňa 17. 10. 2011, č. k. 4 Cb 2/2007-416 uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 30%-ný úrok zo sumy 74 287,99 € a 20,11%-ný úrok zo sumy 142 410,91 €, odo dňa 29. 04. 1998 do zaplatenia a voči žalovanému 2/ A., a. s., V., konanie zastavil s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z obsahu spisu však vyplýva, že predmetnou žalobou sa pôvodný žalobca v konaní domáhal voči žalovanému 1/ zaplatenia istiny 234 428,78 € (7 062 401,60 Sk) s uplatneným príslušenstvom, ktorý nárok podaním z 24. 09. 2003 (č. l. 85 spisu) voči žalovanému 1/ úpravou petitu obmedzil len na uplatnené príslušenstvo. Súd prvého stupňa v ďalšom konaní potom, čo odvolací súd uznesením zo dňa 14. 10. 2008 č. k. 3 Obo 246/2007 (č. l. 245 spisu) pôvodný rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. júna 2007, č. k. 4 Cb 2/2007-216 vydaný v predmetnej veci zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, nerozhodol o uvedenom dispozičnom úkone žalobcu, v dôsledku čoho nerozhodol o celom návrhu žalobcu voči žalovanému 1/ aj čo do pôvodne uplatnenej istiny. Vychádzajúc z uvedeného je konanie súdu prvého stupňa postihnuté aj ďalšou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím v rozpore s ust. § 151 O. s. p. rozhodol o náhrade trov konania predčasne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím k zisteným vadám konania preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave podľa ust. § 221 ods.1 písm. f/ a h/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O. s. p. rozhodne o trovách celého konania. Podľa ust. § 226 O. s. p. pre Krajský súd v Bratislave, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, je právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 19. marca 2013 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky