| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2013:2.OBDO.35.2012.g10.28 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 28.10.2013 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 2Obdo/35/2012 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 2Obdo/35/2012 datum: 28.10.2013 2 Obdo 35/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. J. V., bytom P.R., 2/ R. R., bytom R., 3/ Ing. A. K., bytom P.R., 4/ Ľ. R., bytom R., 5/ S. K., bytom P.R., 6/ M. L., bytom L., všetci právne zastúpení JUDr. S. R., advokátom, AK P. proti žalovanému: O., sídlisko S. , IČO: X., právne zastúpenému JUDr. I. B., advokátkou, AK so sídlom N., o neplatnosť uznesenia členskej schôdze - Zhromaždenia delegátov O. P. z 20. mája 2010, vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 9Cb/174/2010-111, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 16. mája 2012, č. k. 8Cob/92/2011-127, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16. mája 2012, č. k. 8Cob/92/2011-127 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom zo dňa 20. 04. 2011, č. k. 9Cb/174/2010-111 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ až 6/ domáhali určenia neplatnosti uznesenia členskej schôdze - Zhromaždenia delegátov žalovaného, konanej dňa 20. 05. 2010 a žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 437,72 € na účet právnej zástupkyne žalovaného do troch dní od právoplatnosti. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovia odôvodňovali svoju žalobu tvrdením, že Zhromaždenie delegátov dňa 20. 05. 2010 bolo zhromaždením nelegitímne zvolaných delegátov, v dôsledku čoho na ňom prijaté uznesenie je v rozpore so stanovami žalovaného, a teda je neplatné. Nelegitímnosť podľa nich spočívala v tom, že kandidáta Zhromaždenia delegátov nenavrhovali členovia družstva, ako to vyplýva zo Stanov žalovaného a z volebného a rokovacieho poriadku žalovaného, ale títo delegáti boli navrhnutí písomnou formou Predstavenstvom, resp. inými osobami, čím už bol vopred v písomnej forme určený kandidát. Takýto písomný návrh obdržali členovia žalovaného na podpis súhlasu alebo nesúhlasu s takto navrhnutým kandidátom a týmto, podľa tvrdenia žalobcov nelegitímnym spôsobom bolo vytvorené Zhromaždenie delegátov, a to v rozpore s čl. 66 bod 1 Stanov a v rozpore s čl. 4 bod 1, 3 Volebného a rokovacieho poriadku žalovaného a napokon aj v rozpore s uznesením Zhromaždenia delegátov zo dňa 28. 05. 2009, na ktorom bolo uložené realizovať voľbu delegátov na Zhromaždenie delegátov pre obdobie rokov 2010 - 2013. Žalobcovia poukazovali na znenie čl. 66 Stanov žalovaného, podľa ktorého účastníkmi Zhromaždenia delegátov sú delegáti zvolení priamou voľbou členmi družstva podľa vopred stanoveného kľúča a v prípade, že si členovia družstva nezvolia svojich zástupcov priamou voľbou v plnom počte, určí Predstavenstvo spôsob voľby zostávajúceho počtu delegátov. Ďalej poukazovali na znenie čl. 4 bod 1 Volebného a rokovacieho poriadku žalovaného, podľa ktorého voľba členov do orgánov sa vykonáva rovným a priamym spôsobom, verejným hlasovaním s tým, že podľa bodu 3 uvedeného článku sa verejné hlasovanie vykonáva buď zdvihnutím delegačného lístka alebo zdvihnutím ruky. Súd prvého stupňa po zistení, že žalobcovia 1/ - 6/ boli aktívne legitimovaní na podanie žaloby a námietky voči napadnutému uzneseniu členskej schôdze, resp. Zhromaždenia delegátov podali riadne a včas - v zákonnej lehote stanovenej v § 242 Obchodného zákonníka, zaoberal sa ďalej skúmaním žalobcami tvrdenými dôvodmi neplatnosti uznesenia Zhromaždenia delegátov, konaného dňa 20. 05. 2010. Po dokazovaní vykonanom oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, predložených účastníkmi konania a výsluchom účastníkov konania, Stanovami žalovaného, Volebným a rokovacím poriadkom žalovaného, súd prvého stupňa konštatoval, že Volebný a rokovací poriadok, na ktorý poukazovali žalobcovia 1/ - 6/, sa týka len volieb ustanovujúcich, doplňujúcich a náhradných, a pre danú vec je neaplikovateľný, rovnako ako čl. 4, upravujúci spôsob volieb. Uviedol, že nie je preto dôvodná námietka žalobcov, že voľby neboli vykonané rovným priamym spôsobom, verejným hlasovaním. Okrem toho, verejné hlasovanie, upravené v citovanom článku, sa týka jednoznačne samotných volieb, ktoré sa konajú už na samotnom Zhromaždení delegátov alebo na samotných orgánoch, ale nie je aplikovateľné na voľbu do týchto orgánov. Pripustil síce, že v čl. 8 ods. 1 písm. b/ Volebného a rokovacieho poriadku je uvedené, že návrh kandidátov na členstvo do spoločných orgánov pre nové volebné obdobie navrhujú členovia tohto orgánu, ktorého volebné obdobie končí a kandidátov za príslušnú lokalitu navrhujú členovia orgánu, ktorí danú lokalitu zastupujú, avšak toto ustanovenie je v rozpore s čl. 66 bod 1 Stanov, podľa ktorého majú byť delegáti na Zhromaždení delegátov zvolení priamou voľbou členmi družstva podľa vopred schváleného kľúča. Tento kľúč bol určený na základe Stanov v uznesení zhromaždenia delegátov O. zo dňa 28. 05. 2009, kde bolo uložené Predstavenstvu realizovať voľby delegátov na Zhromaždenie delegátov pre obdobie rokov 2010-2013 tak, že každý delegát zastupuje min. 80 a max. 120 členov, pričom návrh kandidáta na delegáta si určujú členovia, volebné obvody určí Predstavenstvo berúc do úvahy rozmiestnenie domov a v odôvodnených prípadoch je možné zmeniť počet členov, ktorí tvoria delegátov. Súd prvého stupňa zdôraznil, že tento postup bol prijatý uznesením na Zhromaždení delegátov dňa 28. 05. 2009, platnosť ktorého nebola napadnutá podaním žaloby na súde, a preto je platné a záväzné a v súlade s ním následne aj predstavenstvo pri organizácii a realizácii volieb zhromaždenia delegátov na ďalšie volebné obdobie postupovalo. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s názorom žalobcov, ktorí tvrdili, že jednotlivým členom bolo upreté právo navrhovať kandidátov na Zhromaždenie delegátov, v dôsledku čoho by podľa ich názoru mali byť voľby neplatné. Vychádzal pritom nielen z výpovede žalobkyne 3/, ktorá bola navrhnutá a zvolená napriek pôvodne navrhovanej kandidátke p. F., ale aj zo skutočnosti, že aj žalobca 5/ bol navrhnutý žalovaným za delegáta, avšak z predložených volebných listín vyplynulo, že s jeho osobou jednotliví členovia družstva nesúhlasili a navrhli si nového kandidáta p. F., ktorého následne aj zvolili. Súd prvého stupňa preto ustálil, že v danom prípade nedošlo k porušeniu práv členov žalovaného pri spôsobe navrhovania kandidátov na delegátov, lebo v konečnom dôsledku si členovia týchto priamo zvolili tým, že vyjadrili nesúhlas s navrhnutým kandidátom, čiže ho nevolili alebo v prípade nesúhlasu navrhli iného kandidáta. Členovia družstva tak slobodne prejavili vôľu pri hlasovaní a nemožno konštatovať, že by im bolo upreté právo navrhovaného kandidáta nezvoliť, alebo že by nemali právo navrhnúť iného kandidáta. Ani zvolený spôsob hlasovania podpisovaním volebných listín, neodporuje Stanovám alebo zákonu; naviac tento spôsob voľby bez námietok v čase konania volieb akceptovali aj samotní žalobcovia. S poukazom na tieto zistenia súd prvého stupňa konštatoval, že nezistil dôvody na určenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze - Zhromaždenia delegátov žalovaného v zmysle § 242 Obchodného zákonníka. Výrok o trovách konania sa zakladá podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Na odvolanie žalobcov 1/ až 6/ Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, napadnutým rozsudkom zo dňa 16. mája 2012, č. k. 8Cob/92/2011-127 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a určil, že uznesenie Zhromaždenia delegátov O. P., konaného dňa 20. 05. 2010, ktorého priebeh bol osvedčený v notárskej zápisnici N 63/2010, Nz 19566/2010, NCRls 19996/2010 pod bodmi XIV./1, 2a, b, c, d, 3/a, b, c, d, e, f, g, h, 4/a, b, c, d, e, je neplatné. Odvolací súd ďalej žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až 6/ náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania o výške 2 179,05 € k rukám JUDr. S. R., advokáta, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd zdôraznil, že spornou medzi účastníkmi bola skutočnosť, či žalobcami 1/ až 6/ napádané uznesenie prijalo dňa 20. 05. 2010 Zhromaždenie delegátov (nahrádzajúce členskú schôdzu) kreované spôsobom stanoveným zákonom, resp. stanovami. Odvolací súd poukázal na čl. 66 a čl. 80 Stanov žalovaného, čl. 1 bod 1, 2, 3, čl. 4 bod 1, 2, 3 a čl. 8 bod 1 písm. a/, b/ Volebného a rokovacieho poriadku platného od 15. 05. 1998. Z volebných listín kandidátov zhromaždenia delegátov, nachádzajúcich sa v spise na č. l. 64 až 88 však podľa odvolacieho súdu vyplýva, že pri kreovaní zhromaždenia delegátov sa uvedeným spôsobom nepostupovalo, lebo namiesto toho, aby kandidáti na delegátov boli navrhnutí a volení spôsobom uvedeným v stanovách a vo volebnom a rokovacom poriadku, členom žalovaného boli predložené volebné listiny s konkrétnymi menami vopred určených osôb ako kandidátov do zhromaždenia delegátov, bez toho, aby bolo zrejmé, kto týchto kandidátov navrhol. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa o tom, že voľby delegátov do zhromaždenia pre obdobie rokov 2010 - 2013 prebehli v súlade s uznesením prijatým zhromaždením delegátov dňa 28. 05. 2009, ktorého platnosť nebola napadnutá. Predmetným uznesením totiž nebola schválená zmena Stanov, ani zmena Volebného a rokovacieho poriadku a okrem toho, aj v zmysle uvedeného uznesenia si návrh kandidáta na delegáta mali určiť členovia. Tým, že členom družstva boli vopred predložené volebné hárky s určenými kandidátmi bez toho, aby týchto kandidátov navrhli členovia, došlo k porušeniu Stanov žalovaného, a žalobcovia 1/ až 6/ sa dôvodne domáhali vyslovenia neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov zo dňa 20. 05. 2010, keď toto uznesenie prijalo nelegitímne v rozpore so Stanovami a Volebným a rokovacím poriadkom vytvorené Zhromaždenie delegátov. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie v zákonnej lehote a navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O. s. p. (konanie je postihnuté inou vadou a rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho názoru). Podľa názoru dovolateľa sa odvolací súd nevysporiadal so všetkými tvrdeniami, ktoré uvádzal žalovaný a odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je jednoznačné, pričom odvolací súd nekonštatuje žiadnu inú vadu volieb, nespochybnil hlasovanie prostredníctvom hlasovacích lístkov, teda v písomnej forme, ani volebné obvody. Odvolací súd sa podľa dovolateľa zameral iba na jeden sporný bod volieb, ktorý však nevyplýva ani zo stanov, ani z Volebného poriadku, a síce, že kandidátov na delegátov mali navrhovať členovia družstva. Tento spôsob navrhovania kandidátov podľa dovolateľa vyplýva jedine z uznesenia prijatého na Zhromaždení delegátov, konaného dňa 28. 05. 2009. Podľa názoru odvolacieho súdu, O. malo postupovať pri voľbách podľa platného Volebného poriadku. Dovolateľ ale zdôraznil, že tu je príkry rozpor vyššie citovaného uznesenia zo Zhromaždenia delegátov v roku 2009 a znenia čl. 8, bod 1 písm. b/ Volebného poriadku, podľa ktorého kandidátov na členstvo do spoločných orgánov navrhujú pre nové volebné obdobie členovia toho orgánu, ktorého volebné obdobie končí. Tento rozpor podľa dovolateľa odvolací súd v napadnutom rozsudku vôbec neodstránil, ani sa mu náležite nevenoval. Žalovaný sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý vo svojom rozsudku taktiež uvádza, že Volebný a rokovací poriadok, na ktorý poukazovali žalobcovia 1/ až 6/ sa týka len volieb ustanovujúcich, doplňujúcich a náhradných a pre danú vec je neaplikovateľný, rovnako ako čl. 4 upravujúci spôsob volieb. Zo znenia tohto článku podľa dovolateľa jednoznačne vyplýva, že verejné hlasovanie upravené v tomto článku sa týka už samotných volieb, ktoré sa konajú na samotnom Zhromaždení delegátov alebo v ostaných orgánoch družstva, ale je neaplikovateľný na voľby do týchto orgánov. Túto skutočnosť potvrdzuje taktiež ďalšia podstatná okolnosť a síce, že delegátov volili členovia družstva zoskupení na tento účel do volebného obvodu. Takáto skupina členov družstva ale nemá štatút žiadneho z orgánov družstva, ktoré by uvádzali Stanovy alebo Volebný poriadok, nie je teda žiadnym z orgánov uvedených v čl. I Volebného poriadku, a preto tento volebný poriadok nebolo možné na voľbu delegátov použiť. Dovolateľ má za to, že volebný poriadok je vo viacerých svojich častiach obsoletný a nie je v súlade so Stanovami družstva, a preto niektoré časti Volebného poriadku stratili svoju účinnosť. Dovolateľ v podanom dovolaní ďalej uviedol, že za najväčšie pochybenie odvolacieho súdu pri rozhodovaní o neplatnosti napadnutých uznesení Zhromaždenia delegátov, považuje jeho nesprávny záver v otázke navrhovania kandidátov na delegátov. Dovolateľ poukázal na to, že v uznesení Zhromaždenia delegátov z roku 2009 je uvedené, že kandidátov na delegátov si majú navrhnúť členovia. Podľa názoru odvolacieho súdu týmto uznesením nedošlo k zmene Stanov, ani k zmene Volebného a rokovacie poriadku. Stanovy o navrhovaní kandidátov za delegátov neobsahujú absolútne žiadne ustanovenie. Volebný poriadok v čl. 8 ods. 1 písm. b/ uvádza, že kandidátov navrhujú členovia toho orgánu, ktorý končí volebné obdobie. Tento spôsob navrhovania však Zhromaždenie delegátov v roku 2009 prelomilo, keď prijalo uznesenie, že kandidátov majú navrhovať členovia družstva. Toto uznesenie je podľa dovolateľa platné a záväzné, preto Predstavenstvo, aj družstvo sú povinné ho akceptovať a v prípade, že by predstavenstvo toto uznesenie nesplnilo, porušilo by čl. 70 ods. 2 Stanov O., v zmysle ktorého predstavenstvo plní uznesenia zhromaždenia delegátov. Podľa dovolateľa, ak sa prijme názor, že kandidátov mali navrhnúť členovia družstva, tak dovolateľ tvrdí, že táto podmienka bola splnená a všetci členovia družstva, ktorí sa zúčastnili volieb, mali právo navrhnúť svojho kandidáta na delegáta. Svoje právo mohli realizovať slobodne a nezávisle od Predstavenstva, a to pri úprave hlasovacieho lístka, ktorý obsahoval vymedzený priestor - stĺpec, do ktorého mohol volič navrhnúť svojho kandidáta. Takýmto spôsobom bolo zabezpečené, aby volič, ktorý nesúhlasí s kandidátom, uvedeným na kandidačnej listine, navrhoval svojho kandidáta. Žalovaný v konaní predložil konkrétne hlasovacie lístky, z ktorých vyplýva, že voliči toto svoje právo využívali a navrhovali si iných kandidátov, ako tých, ktorí boli uvedení na hlasovacom lístku. Samotný priebeh volieb, ako i ich výsledky potvrdili, že kandidátov na delegátov navrhovali členovia družstva. Dovolateľ má preto za to, že v žiadnom prípade nebola žiadnemu členovi družstva odňatá možnosť navrhnúť si vlastného kandidáta. Keďže v čase začatia bol okruh kandidátov neznámy, podľa dovolateľa týmto bola zabezpečená demokratickosť volieb a voliči mohli slobodne vyjadriť svoju vôľu, koho zvolia za kandidáta. Dovolateľ zároveň poukázal aj na skutočnosť, že nikdy neboli delegáti volení priamo, nakoľko ich volili domoví dôverníci, alebo ich náhradným spôsobom určovalo Predstavenstvo. Odvolací súd však tejto námietke žalovaného nevenoval v napadnutom rozhodnutí žiadnu pozornosť, čím je podľa dovolateľa konanie postihnuté takou vadou, ktorá má za následok nesprávnosť celého napadnutého rozhodnutia. Záverom dovolateľ uviedol, že odvolací súd sa nevysporiadal ani s ďalšou námietkou žalovaného a síce, že delegát nie je samostatným orgánom družstva, ktorý by sám osobne disponoval nejakou rozhodovacou právomocou, nakoľko sú to podľa čl. 56 stanov iba Zhromaždenie delegátov, Predstavenstvo a Kontrolná komisia. Žalobcovia 1/ až 6/ vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedli, že nesúhlasia s názorom žalovaného, že by rozhodnutie odvolacieho súdu spočívalo v nesprávnom právnom posúdení a že konanie je postihnuté inou vadou, spočívajúcou v neurčitom a rozpornom odôvodnení rozsudku. Zdôraznili, že samotný názor žalovaného ohľadom neaplikovateľnosti volebného poriadku, platného v čase volieb pre voľbu delegátov, preukazuje neplatnosť voľby a tým správnosť odvolacieho rozsudku, lebo ani v prípade dôvodnosti takýchto tvrdení by sa nemohla založiť, odôvodniť platnosť voľby, pretože by išlo o svojvoľný postup, neupravený pravidlami a nerešpektujúcimi práva členskej základne podieľať sa na kreovaní najvyššieho orgánu družstva. Žalobcovia zdôraznili, že podľa čl. 66 Stanov O. Zhromaždenie delegátov je najvyšším orgánom družstva, ďalej čl. 1, body 1/, 2/ Volebného a rokovacieho poriadku uvádzajú, že tento rozpracúva príslušnú časť Stanov a doplňuje ustanovenie orgánov, spôsob a postup pri voľbách do týchto orgánov, pod týmto treba nepochybne považovať aj voľbu delegátov, pretože práve takouto voľbou sa aj orgán, ktorým je aj Zhromaždenie delegátov, ustanovuje. Žalobcovia majú za to, že žiaden člen družstva, ani žiadny orgán družstva nie je oprávnený svojvoľne rozhodovať o tom, či je pre neho predpis aplikovateľný alebo nie, musí takýto predpis rešpektovať, predpisom sú viazaní členovia aj orgány družstva, inak by došlo k svojvôli. Podľa žalobcov, žalovaný v dovolaní nerozlišuje resp. zamieňa určenia volebného kľúča voľby delegátov a tento kľúč zamieňa za orgán družstva. Majú za to, že kľúč pre paritu delegátov podľa počtu členov a rozmiestnenia domov bol záväzne určený v uznesení z 28. 05. 2009. Článok 8 bod 6. Volebného a rokovacieho poriadku upravuje právo Zhromaždenia delegátov modifikovať čl. 8 bod 1 písm. b/, k čomu došlo uznesením z 28. 05. 2009. V každom prípade návrh kandidátov vychádza z iniciatívy členov, nie je k tomu oprávnený orgán, keď v danom prípade Predstavenstvo vyhotovilo kandidátne listiny alebo volebné listiny, ktoré obsahovali mená jednotlivých členov a na tejto volebnej listine je uvedený aj kandidát, ktorý bol vo forme odporúčania navrhnutý. Nezákonnosť postupu žalovaného, podľa žalobcov spočívala aj v tom, že menil pravidlá voľby počas priebehu, resp. došlo k voľbe určitého počtu delegátov (53), potom došlo k zmene volebných obvodov a k ďalšej voľbe ostatných delegátov. Neobstojí tvrdenie, že k zmene došlo iba u tých členov a tých lokalít, kde došlo k námietkam. Pokiaľ došlo k zmene volebných obvodov, musela by sa podľa žalobcov týkať všetkých obvodov pre dané voľby, pričom tých 53 delegátov bolo zvolených pre iné obdobie (2009 - 2012), než voľba ostatných delegátov (2010 - 2013). Vzhľadom na vyššie uvedené, je podľa žalobcov rozhodnutie odvolacieho súdu vecne správne. Odvolací súd konštatoval, že napadnuté uznesenie prijalo nelegitímne, v rozpore so Stanovami a Volebným a rokovacím poriadkom, vytvorené zhromaždenie delegátov. Žalobcovia dodali, že voľby, ktoré predchádzali napadnutému uzneseniu, boli neplatné, nezákonné, v rozpore so Stanovami a volebným a rokovacím poriadkom aj z dôvodu, že Predstavenstvo „zabezpečilo“ voľby písomnou formou, v rozpore s čl. 4/1 volebného a rokovacieho poriadku, pričom v súčasnosti už prebiehajú schôdze členov, na ktorých sa voľba vykonáva, rovným, priamym a verejným spôsobom. Žalobcovia zároveň poukázali na to, že v súčasnosti družstvo zabezpečuje voľby delegátov tak, že zvoláva členov podľa volebných obvodov na schôdze za účelom zvolenia delegáta na Zhromaždenie delegátov O., pričom táto skutočnosť preukazuje, že tvrdenia o nepoužiteľnosti volebného poriadku sú účelové a nepravdivé. Preto žalobcovia navrhujú, aby dovolací súd dovolanie žalovaného zamietol a zaviazal ho k úhrade trov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je dôvodné. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú ustanovenia § 237 až § 239 O. s. p. Podľa ust. § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí z niektorou z vád uvedených v ust. § 237 O. s. p., prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti podľa ust. § 241 ods. 1 O. s. p. V prípade, že dovolací súd zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, že dovolanie nie je v zmysle ust. § 238 a § 239 O. s. p. prípustné. Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. § 238 O. s. p., a to pre prípad rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenený, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci a tiež v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. V danom prípade boli splnené podmienky pre prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 238 O. s. p., pretože odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil. Žalovaný dovolanie odôvodnil tým, že v odvolacom konaní došlo podľa jeho názoru k vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (ust. § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p.). Inou vadou konania podľa ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd svoj zmeňujúci rozsudok založil na právnom závere, že žalobcovia 1/ až 6/ sa dôvodne domáhali vyslovenia neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného zo dňa 20. 05. 2010, keď toto uznesenie prijalo nelegitímne, v rozpore so Stanovami a Volebným a rokovacím poriadkom vytvorené Zhromaždenie delegátov tak, že členom družstva boli vopred predložené volebné hárky s určenými kandidátmi bez toho, aby týchto kandidátov navrhli členovia, čím došlo k porušeniu Stanov žalovaného. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa o tom, že voľby delegátov do zhromaždenia pre obdobie rokov 2010 a 2013 prebehli v súlade s platným uznesením, prijatým zhromaždením delegátov dňa 28. 05. 2009, keď predmetným uznesením podľa odvolacieho súdu nebola schválená zmena Stanov, ani zmena Volebného a rokovacieho poriadku. Skonštatoval však, že aj v zmysle uvedeného uznesenia si návrh kandidáta na delegáta mali určiť členovia. Podľa čl. 66 bod 1 Stanov žalovaného zhromaždenie delegátov je najvyšším orgánom družstva, kde uplatňujú členovia svoje právo riadiť záležitosti družstva a kontrolujú činnosť družstva a jeho orgánov. Zhromaždenie delegátov plní v plnom rozsahu pôsobnosť členskej schôdze. Jeho účastníkmi sú delegáti zvolení priamou voľbou členmi družstva podľa vopred schváleného kľúča. V prípade, že si členovia družstva nezvolia svojich zástupcov priamou voľbou v plnom počte, určí predstavenstvo ďalší spôsob voľby zostávajúceho počtu delegátov. Podľa čl. 80 Stanov žalovaného podrobnosti o činnosti orgánov družstva, o ich zvolávaní, voľbe a uznášaní sa a rozhodovaní, vyhotovovaní zápisníc a pod., upravuje rokovací a volebný poriadok, ktorý schvaľuje Zhromaždenie delegátov. Podľa čl. 1 bod 1. I. časti Volebného a rokovacieho poriadku (ďalej VRP), tento podrobnejšie rozpracováva príslušnú časť Stanov O. P.. Podľa bodu 2. čl. 1, I. časti VRP, tento doplňuje: - ustanovenie orgánov, spôsob a postup pri voľbách do týchto orgánov, - činnosť orgánov pri rokovaní a rozhodovaní. Podľa bodu 3. čl. 1, I. časti VRP stanovy O. P. určujú právomoci a zodpovednosť, ako aj rozsah orgánov a počet jednotlivých orgánov, ktoré sa pre účely tohto VRP delia na: a) spoločné - zhromaždenie delegátov, kontrolná komisia, predstavenstvo, predseda, b) samosprávne - členská schôdza samosprávy, výbor samosprávy, ďalšie orgány samosprávy, c) ostatné – orgány zriadené niektorým zo spoločných orgánov. Podľa bodu 1. čl. 2, II. časti VRP rozsah všetkých orgánov družstva a počet členov v orgánoch určuje a schvaľuje: a) ustanovujúca členská schôdza pri založení, rozdelení alebo splynutí družstva, b) zhromaždenie delegátov počas trvania O. P.. Podľa bodu 1. čl. 3, II. časti VRP pri územnom členení na lokality P., Dubnica nad Váhom platí princíp paritného alebo rovnocenného zastúpenia pre počet členov v orgánoch. Podľa bodu 2. čl. 3, II. časti VRP pre kľúč delegátov lokalít na ZD platí paritné zastúpenie. Kľúč parity určuje: - pri založení, rozdelení alebo splynutí družstva ustanovujúca členská schôdza na prvé volebné obdobie, - ZD počas trvania družstva, a to vždy na celé ďalšie volebné obdobie. Podľa čl. 5., II. časti VRP ustanovujúce voľby sa uskutočňujú: a) pri založení, rozdelení alebo splynutí družstva do všetkých spoločných orgánov, b) pri zložení, rozdelení alebo splynutí samospráv do samosprávnych orgánov, c) do spoločných, samosprávnych a a ostatných orgánov v tom roku, v ktorom končí predchádzajúce volebné obdobie. Podľa bodu 1, čl. 8, II. časti VRP kandidátov na členstvo do spoločných orgánov pre ustanovujúce voľby navrhuje: a) plénum ustanovujúcej schôdze pri založení, rozdelení alebo splynutí družstva Počet kandidátov na jedno členstvo je neobmedzený, b) pre nové volebné obdobie členovia toho orgánu, ktorého volebné obdobie končí. Kandidátov za príslušnú lokalitu navrhujú členovia orgánu, ktorí danú lokalitu zastupujú. Na jedno členstvo v orgáne môžu byť navrhnutí najviac traja kandidáti. Z uvedených príslušných ustanovení Stanov žalovaného a VRP, ako ich súčasti je zrejmé, že upravujú voľby do zhromaždenia delegátov, ako spoločného orgánu družstva, a to nielen pre prípad ustanovenia tohto orgánu pri založení, rozdelení alebo splynutí družstva, ale aj pre prípad ustanovenia tohto orgánu pre nové volebné obdobie. Odvolací súd svoje rozhodnutie o tom, že návrh kandidátov pre nové volebné obdobie do zhromaždenia delegátov prináležal len členom družstva žalovaného, oprel aj o čl.8 VRP, čím podľa odvolacieho súdu v danom prípade predložením volebných lístkov s už určenými kandidátmi bez návrhu členov družstva, došlo k porušeniu stanov žalovaného. Tento záver odvolacieho súdu, na ktorom založil svoje rozhodnutie, vychádza však z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 239 ods. 7 Obch. zák., ak s ohľadom na rozsah družstva nie je možné zvolávať členskú schôdzu, môžu stanovy určiť, že v rozsahu nimi určenom plní pôsobnosť členskej schôdze zhromaždenie delegátov. Každý z delegátov sa volí rovnakým počtom hlasov. Stanovy môžu určiť odchýlky, pokiaľ sú potrebné vzhľadom na organizačné usporiadanie družstva. Zhromaždenie delegátov je voleným orgánom družstva s pôsobnosťou členskej schôdze. Rozsah pôsobnosti zhromaždenia delegátov určujú výlučne stanovy družstva. Zhromaždenia delegátov sa zúčastňujú iba zvolení zástupcovia členov (delegáti). V prípade, že zhromaždenie delegátov podľa stanov nevykonáva pôsobnosť členskej schôdze v plnom rozsahu, je zhromaždenie delegátov fakultatívnym orgánom družstva, ako jeho ďalší orgán, a v prípade, že podľa stanov vykonáva pôsobnosť členskej schôdze v plnom rozsahu, a členská schôdza sa teda vôbec neschádza, je obligatórnym orgánom družstva; delegáti zhromaždenia sú členmi tohto orgánu družstva. Z čl. 66 stanov žalovaného vyplýva, že zhromaždenie delegátov je najvyšším orgánom družstva, ktorý plní v plnom rozsahu pôsobnosť členskej schôdze. Jeho účastníkmi sú zvolení delegáti, ktorí v spojení s čl. 3 VRP danú lokalitu zastupujú. Na základe uvedeného, preto podľa čl. 8 bod 1, písm. b/ VRP kandidátov na členstvo do spoločného orgánu (podľa čl. 1 bod 3 písm. a/ VRP, zhromaždenia delegátov), navrhujú členovia tohto orgánu, ktorého volebné obdobie končí, pričom za príslušnú lokalitu kandidátov navrhujú, tí členovia orgánu (delegáti), ktorí danú lokalitu zastupujú. Pokiaľ na základe dotknutého čl. 8 VRP dospel odvolací súd k záveru, že členom družstva vo voľbách do zhromaždenia delegátov pre obdobie rokov 2010 – 2013 bolo upreté právo navrhovať kandidátov, vychádza jeho rozhodnutie v tomto smere z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí ďalej poukázal na názor súdu prvého stupňa, že voľby delegátov do zhromaždenia pre obdobie rokov 2010 – 2013 prebehli v súlade s uznesením, prijatým zhromaždením delegátov dňa 28. 05. 2009, s ktorým sa nestotožnil, keď konštatoval, že predmetným uznesením nebola schválená zmena stanov, ani zmena volebného a rokovacieho poriadku. Tento svoj záver odvolací súd skutkovo ani právne neodôvodnil, jeho rozhodnutie v tomto smere je preto arbitrárne, zjavne neodôvodnené a nepreskúmateľné, z ktorého dôvodu došlo k porušeniu základného práva dovolateľa na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, čím je daná vada konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a výskyt procesnej vady konania uvedenej v § 237 O. s. p., dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O. s. p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. októbra 2013 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky