| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2012:8.SŽO.3.2012.g02.29 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 29.02.2012 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 8Sžo/3/2012 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 8Sžo/3/2012 datum: 29.02.2012 8Sžo/3/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J.. I.. A.. D. , bytom v K., Z., zastúpeného J.. A. K., advokátkou, konateľkou spoločnosťou A., S. so sídlom v B., S., proti žalovanej: Slovenská komora exekútorov , so sídlom v Bratislave, Šustekova 49, zastúpenej J.. B. G., advokátkou, so sídlom v B., K., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 30. septembra 2009 č. SKE 2770/2009 a zo dňa 13. apríla 2010 č. SKE 1655/2010, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/89/2011- 54 zo dňa 20. októbra 2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/89/2011-54 zo dňa 20. októbra 2011, p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 20.10.2011 č. k. 6S/89/2011-54 zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti oznámení žalovanej zo dňa 30.9.2009 č. SKE 2770/2009 a zo dňa 13.4.2010 č. SKE 1655/2010 v súlade s ustanovením § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pre zmeškanie lehoty na podanie žaloby. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi uložil zaplatiť ich náhradu v sume 261,82 € žalovanej na účet jej právnej zástupkyne. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobou podanou dňa 7.6.2011 sa žalobca domáhal preskúmania oznámení žalovanej č. SKE 2770/2009 zo dňa 30.9.2009 a č. SKE 1655/2010 zo dňa 13.4.2010, ktorými nebolo vyhovené jeho žiadosti o umožnenie vykonať 2 8Sžo/3/2012 odbornú skúšku z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok stanovených zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), a to dĺžky exekučnej praxe alebo súdnej praxe súvisiacej s výkonom rozhodnutia v zmysle § 10 ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku. Oznámenie žalovanej zo dňa 30.9.2009 neobsahovalo žiadne poučenie o opravnom prostriedku, resp. o možnosti jeho preskúmania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd vyslovil názor, že tieto rozhodnutia – oznámenia sa dotýkajú základných práv a slobôd žalobcu stanovených v čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky – každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, a z toho dôvodu nemôžu byť vylúčené zo súdneho preskúmavania. Konštatujúc, že uplynutím dvojmesačnej prepadnej lehoty zaniká možnosť preskúmania správneho rozhodnutia podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p., konanie v súlade s ustanovením § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že krajský súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, keď o žalobe podanej v zákonnej lehote dvoch mesiacov rozhodol tak, že žaloba bola podaná oneskorene. Poukázal na to, že žalobca sa so žiadosťou o vykonanie odbornej skúšky opakovane obrátil na žalovanú, ktorá mu odpovedala listom zo dňa 27.4.2011 tak, že trvá na svojom stanovisku zo dňa 13.4.2010. Tvrdil, že toto oznámenie mu bolo doručené 3.5.2011, žalobu podal na najvyšší súd dňa 7.6.2011, a preto mal za to, že tak urobil v zákonnej lehote dvoch mesiacov. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne považujúc odvolanie žalobcu za nedôvodné. Zdôraznila, že žalobca sa žalobou domáhal preskúmania dvoch oznámení, a to zo dňa 30.9.2009 č. SKE 2770/2009, a zo dňa 13.4.2010 č. SKE 1655/2010. Odvolávajúc sa na svoje vyjadrenie k žalobe zo dňa 9.9.2011 poukázala na podstatné skutočnosti, týkajúce sa preukázateľne oneskorene podanej žaloby, kedy oznámenie č. SKE 2770/2009 zo dňa 30.9.2009 bolo prevzaté žalobcom dňa 5.10.2009 a oznámenie č. SKE 1655/2010 zo dňa 13.4.2010 bolo prevzaté žalobcom dňa 16.4.2010. Mala preto za to, že krajský súd postupoval správne, keď po preskúmaní podmienok konania konanie o žalobe podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil z dôvodu, že žaloba bola podaná oneskorene. 3 8Sžo/3/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu a dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky z pripojeného spisu krajského súdu a administratívneho spisu zistil, že žalobou podanou 7.6.2011 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutí – oznámení žalovanej č. SKE 2770/2009 zo dňa 30.09.2009 a č. SKE 1655/2010 zo dňa 13.4.2010. Dňa 5.10.2009 bolo žalobcovi doručené oznámenie o žiadosti o vykonanie odbornej skúšky zo dňa 30.9.2009 s zamietavou odpoveďou na jeho žiadosť. V oznámení zo dňa 13.4.2010, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 16.4.2010, žalovaná potvrdila svoje závery. Následne dňa 18.10.2010 podal žalobca návrh proti nečinnosti orgánu verejnej správy na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý návrh zamietol z dôvodu, že nepatrí do právomoci súdu, aby súd uložil žalovanej povinnosť umožniť žiadateľovi vykonať odbornú skúšku – ako sa toho žalobca v návrhu domáha, pretože by tým súd neprípustným spôsobom zasiahol do činnosti žalovanej. Následne sa žalobca opäť obrátil na žalovanú so žiadosťou o vykonanie odbornej skúšky. Žalovaná v liste zo dňa 27.4.2011, ktorý sa do dispozície žalobcu dostal 3.5.2011, uviedla, že naďalej trvá na svojom stanovisku zo dňa 13.4.2010. Žalobca podaním zo dňa 6.6.2011, ktoré bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručené dňa 7.6.2011, podal žalobu proti žalovanej Slovenskej komore exekútorov, ktorou sa domáhal, aby súd zrušil rozhodnutia žalovanej zo dňa 30.9.2009 č. SKE 2770/2009 a zo dňa 13.4.2010 č. SKE 1655/2010 a vec jej vrátil na nové konanie. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 3Sž/14/2011 zo dňa 1.8.2011 postúpil vec Krajskému súdu v Košiciach, ktorý napadnutým uznesením konanie zastavil. Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený 4 8Sžo/3/2012 podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Lehota upravená v ustanovení § 250b ods. 1 O.s.p. je lehotou procesnoprávnou. Jej nedodržanie predstavuje neodstrániteľný nedostatok, ktorý má za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť bez meritórneho rozhodnutia z dôvodu nesplnenia procesných podmienok. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 40/1997) „oneskorene podanou žalobou“ podľa § 250b ods. 1 O.s.p. treba rozumieť, že žaloba bola podaná po dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Skutočnosti, na ktoré poukazoval žalobca v odvolaní, a síce že ho žalovaná informovala, že jeho žiadosti o pripustenie k odbornej skúške nevyhovela, listom zo dňa 27.4.2011, ktorý mu bol doručený dňa 3.5.2011, trvajúc na tom, že i napriek tomu, že žaloba bola podaná na vecne nepríslušný súd, urobil tak v zákonnej lehote dvoch mesiacov, nemohol najvyšší súd vziať v úvahu z dôvodu, že žalobca sa domáhal žalobou doručenou dňa 7.6.2011 preskúmania nie všetkých, ale len dvoch rozhodnutí - oznámení žalovanej, a to zo dňa 30.9.2009 č. SKE 2770/2009, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 5.10.2009, a zo dňa 13.4.2010 č. SKE 1655/2010, doručené mu dňa 16.4.2010. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že súdy v správnom súdnictve preskúmavajú v súlade s § 249 ods. 2 O.s.p. rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe – t. j. v medziach žaloby. Rozsahom tvrdení je súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. vyplýva zásada „iudex ne eat ultra petita partium“ (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí súd aplikovať zásadne vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Podľa § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Vychádzajúc z uvedeného lehota na podanie žaloby začala plynúť doručením napadnutých oznámení t. j. dňa 5.10.2009 a 16.4.2010, a teda v prípade oznámenia žalovanej zo dňa 30.9.2009 č. SKE 2770/2009 žalobcovi lehota na podanie žaloby uplynula dňom 5 8Sžo/3/2012 30.11.2009 a v prípade oznámenia žalovanej zo dňa 13.4.2010 č. SKE 1655/2010 uplynula dňom 16.6.2010. Odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd v danej veci rozhodol správne a v súlade so zákonom, keď konanie o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej zastavil v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p. z dôvodu zmeškania lehoty na podanie žaloby podľa § 250b ods.1 O.s.p., a preto napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že ich náhradu žalobcovi nepriznal, keďže nebol v konaní úspešný, a žalovanej ich nepriznal z dôvodu, že zo zákona nemá nárok na ich náhradu. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. februára 2012 JUDr. Jaroslava Fúrová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky