| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2012:7.CDO.20.2012.g02.22 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 22.02.2012 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 7Cdo/20/2012 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 7Cdo/20/2012 datum: 22.02.2012 7 Cdo 20/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I., a.s. , v reštruktualizácii so sídlom v B., IČO: X., zastúpeného JUDr. Z., advokátkou so sídlom v B., proti žalovanej U. , so sídlom v B., IČO: X., o zaplatenie 23 301,83 eur s príslušenstvom , vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 10 C 92/2010, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. mája 2011 sp.zn. 5 Co 452/2010, takto r o z h o d o l : Dovolanie žalovanej o d m i e t a. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania 293,70 eur k rukám právnej zástupkyne žalobkyne, JUDr. Z., advokátky v B., do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 23. septembra 2010 č.k. 10 C 92/2010-157 zastavil konanie v časti žalovanej istiny 23 301,83 eur z dôvodu späťvzatia žaloby po tom, čo žalovaná túto zaplatila, (§ 96 O.s.p.). Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 13 % úrok z omeškania ročne z 1 899,95 eur od 13.5.2006 do 30.6.2006, z 1 634,77 eur od 13.5.2006 do 30.6.2006, z 2 638,82 eur od 13.5.2006 do 30.6.2006, z 940,28 eur od 13.5.2006 do 30.6.2006, z 1 690,43 eur od 13.5.2006 do 30.6.2006, z 372,50 eur od 15.5.2006 do 30.6.2006, z 294,73 eur od 22.5.2006 do 30.6.2006, z 675,40 eur od 29.5.2006 do 30.6.2006, z 472,68 eur od 29.5.2006 do 30.6.2006, z 211,08 eur od 4.6.2006 do 30.6.2006, z 18,72 eur od 4.6.2006 do 30.6.2006, z 501,49 eur od 5.6.2006 do 30.6.2006, z 2 111,03 eur od 19.6.2006 do 30.6.2006, z 3 166,57 eur od 19.6.2006 do 30.6.2006, z 3 558,92 eur od 19.6.2006 do 30.6.2006, z 191,70 eur od 19.6.2006 do 30.6.2006, z 178,45 eur od 22.6.2006 do 30.6.2006; 14 % úrok z omeškania ročne z 1 899,95 7 Cdo 20/2012 eur od 1.7.2006 do 31.12.2006, z 1 634,77 eur od 1.7.2006 do 31.12.2006, z 2 638,82 eur od 1.7.2006 do 31.12.2006, z 940,28 eur od 1.7.2006 do 31.12.2006, z 1 690,43 eur od 1.7.2006 do 31.12.2006, z 372,50 eur od 1.7.2006 do 31.12.2006, z 294,73 eur od 1.7.2006 do 31.12.2006, z 675,40 eur od 1.7.2006 do 31.12.2006, z 472,68 eur od 1.7.2006 do 31.12.2006, z 211,08 eur od 1.7.2006 do 31.12.2006, z 18,72 eur od 1.7.2006 do 31.12.2006, z 501,49 eur od 1.7.2006 do 31.12.2006, z 2 111,03 eur od 1.7.2006 do 31.12.2006, z 3 166,57 eur od 1.7.2006 do 31.12.2006, z 3 558,92 eur od 1.7.2006 do 31.12.2006, z 191,70 eur od 1.7.2006 do 31.12.2006, z 842,30 eur od 3.7.2006 do 31.12.2006, z 178,45 eur od 1.7.2006 do 31.12.2006, z 1 301,83 eur od 25.7.2006 do 31.12.2006, z 19,29 eur od 24.9.2006 do 31.12.2006, z 199,16 eur od 14.10.2006 do 31.12.2006, z 331,57 eur od 28.10.2006 do 31.12.2006, z 50,16 eur od 25.11.2006 do 31.12.2006; 14,75 % úrok z omeškania ročne z 1 899,95 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007, z 1 634,77 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007, z 2 638,82 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007, z 940,28 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007, z 1 690,43 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007, z 372,50 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007, z 294, 73 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007, z 675,40 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007, z 472,68 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007, z 211,08 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007, z 18,72 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007, z 501,49 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007, z 2 111,03 eur od 1.1.2007 do 30.6. 2007, z 3 166,57 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007, z 3 558,92 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007, z 191,70 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007, 842,30 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007, z 178,45 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007, z 1 301,83 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007, z 19,29 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007, z 199,16 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007, z 331,57 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007, z 50,16 eur od 1.1.2007 do 30. 6. 2007; 14,25 % úrok z omeškania ročne z 1 899,95 eur od 1.7.2007 do 29. 4. 2008, z 1 634,77 eur od 1.7.2007 do 29.4.2008, z 2 638,82 eur od 1.7.2007 do 29.4.2008, z 940,28 eur od 1.7.2007 do 29.4.2008, z 1 690,43 eur od 1.7.2007 do 29.4.2008, z 372,50 eur od 1.7.2007 do 29.4.2008, z 294,73 eur od 1.7.2007 do 29.4.2008, z 675,40 eur od 1.7.2007 do 29.4.2008, z 472,68 eur od 1.7.2007 do 29.4.2008, z 211,08 eur od 1.7.2007 do 25.7.2008, z 18,72 eur od 1.7.2007 do 25.7.2008, z 501,49 eur od 1.7.2007 do 25.7.2008, z 2 111,03 eur od 1.7.2007 do 25.7.2008, z 3 166,57 eur od 1.7.2007 do 25.7.2008, z 3 558,92 eur od 1.7.2007 do 25.6.2008, z 191,70 eur od 1.7.2007 do 25.7.2008, z 842,30 eur od 1.7.2007 do 25.7.2008, z 178,45 eur od 1.7.2007 do 25.7.2008, z 1 301,83 eur od 1.7.2007 do 25.7.2008, z 19,29 eur od 1.7.2007 do 25.7.2008, z 199,16 eur od 1.7.2007 do 19.8.2008, z 331,57 eur od 1.7.2007 do 19.8.2008, z 50,16 eur od 1.7.2007 do 19.8.2008; ako aj nahradiť trovy konania v sume 1 463,45 eur na účet advokátky žalobkyne, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Mal za preukázané, že pohľadávka žalobkyne a dlh právneho predchodcu 7 Cdo 20/2012 žalovanej – Š. vznikli z ich záväzkových vzťahov (kúpnych zmlúv) v rámci výkonu ich podnikateľskej činnosti; žalobkyňa (predávajúca) vykonávala veľkoobchodnú a veľkodistribučnú činnosť s farmaceutickými výrobkami a zdravotníckym materiálom, právny predchodca žalovanej (kupujúcej) ako štátna príspevková organizácia v rámci týchto zmluvných vzťahov uspokojovala verejné potreby (poskytovanie zdravotnej starostlivosti občanom vo verejnom záujme). Vzniknuté záväzkové vzťahy medzi účastníkmi konania posúdil súd podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka a nárok žalobkyne na príslušenstvo pohľadávky podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom do 31.12.2008. Vzhľadom na to, že úroky z omeškania neboli medzi účastníkmi dohodnuté, žalobkyňa si dôvodne uplatnila úrok z omeškania sadzbou o 10 % vyššou akou bola najvyššia zákonom prípustná sadzba, v súlade so zákonom. Súd žalobe preto v tejto časti vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovanej rozsudkom z 10. mája 2011 sp.zn. 5 Co 452/2010 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny ( § 219 O.s.p. ) a žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania 291,02 eur do rúk jej právnej zástupkyne do troch dní. Konštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, v celom rozsahu sa stotožnil s jeho odôvodnením. Na doplnenie k spornému charakteru záväzkovo - právneho vzťahu účastníkov kúpnej zmluvy uviedol, že bola uzavretá na dodanie liekov a zdravotníckych pomôcok žalovanej, ktorá ako verejne dostupný poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti realizuje lekárenskú starostlivosť, čo je formou zdravotnej starostlivosti zabezpečovanej štátom v rámci ústavne garantovaného práva na ochranu zdravia. Preto súd prvého stupňa správne posúdil záväzkovo – právny vzťah účastníkov podľa § 261 ods. 2 a úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p. v spojení s § 244 ods. 1 O.s.p. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, v ktorom namietala, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že odvolací súd nesprávne postupoval, keď vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku nevyslovil prípustnosť dovolania. Podľa jej názoru v predmetnej veci išlo o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, keďže rozhodovacia prax odvolacieho súdu je vo veciach, založených na tých istých skutkových okolnostiach, pri posudzovaní právnej kvalifikácie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, rozdielna. Nesúhlasila s právnym názorom odvolacieho súdu, keď daný právny vzťah posúdil ako 7 Cdo 20/2012 obchodnoprávny; mala za to, že ide o vzťah občianskoprávny. Z uvedených dôvodov žiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolanie nie je v danom prípade procesne prípustné. Rozsudok odvolacieho súdu považovala za vecne správny a navrhla dovolanie zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. V prejednávanej veci dovolanie nesmeruje proti takému rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie podľa § 238 ods. 1 O.s.p. preto nie je prípustné. Nejde ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci nerozhodoval (§ 238 ods. 2 o.s.p.). Nejedná sa ani o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a ani o potvrdenie rozsudku, súdu prvého stupňa, ktorým vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 7 Cdo 20/2012 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Dovolanie žalovanej nie je preto podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné. Jej dovolanie by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd však žiaden dôvod prípustnosti dovolania v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia nezistil. K námietke žalovanej, že v konaní jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. tým, že odvolací súd v potvrdzujúcom rozsudku nevyslovil prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 3 písm. a/ O.s.p. treba uviesť, že oprávnenie založiť prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, proti ktorému by inak dovolanie nebolo prípustné, zveruje ustanovenie § 238 ods. 3 O.s.p. odvolaciemu súdu. Táto možnosť pripustenia dovolania je vyhradená len pre riešenie otázok zásadného právneho významu. Posúdiť, či vo veci ide o riešenie takejto otázky (právnej otázky), prislúcha výlučne odvolaciemu súdu. Občiansky súdny poriadok nezakladá procesné právo účastníka konania na rozhodnutie o návrhu na vyslovenie prípustnosti dovolania. Odvolací súd nie je povinný rozhodnúť o návrhu účastníka konania na vyslovenie prípustnosti dovolania, a ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku prípustnosť dovolania nevysloví, nemá povinnosť v odôvodnení rozhodnutia ani odôvodňovať, prečo tak neurobil a dovolací súd nie je oprávnený skúmať, či inak ide o vec zásadného právneho významu (porovnaj tiež R 38/1993, rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 16/2011, 3 Cdo 254/2007, 5 Cdo 224/2011). 7 Cdo 20/2012 Žalovaná preto neopodstatnene namietala, že odvolací súd tým, že vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku nevyslovil prípustnosť dovolania, zaťažil konanie vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p. Pokiaľ ide o právne posúdenie predmetnej veci treba uviesť, že právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 O.s.p. Právnym posudzovaním totiž súd nemôže založiť žiadnu procesnú vadu, ktorá je uvedená v tomto ustanovení (§ 237 O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia žalovanej o nesprávnom právnom posúdení veci boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), žalovanou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie žalovanej procesne neprípustné. Dovolací súd preto jej mimoriadny opravný prostriedok odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. V dovolacom konaní procesne úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd priznal žalobkyni náhradu, ktorá spočíva v odmene advokátky za jeden úkon právnej služby v súvislosti s vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 21. júla 2011 ( § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ). Základnú sadzbu určil podľa § 10 ods. 1 a vyčíslení advokátky vo výške 237,34 eur ( hodnota sporu- úroky 7 Cdo 20/2012 z omeškania 6684,39 eur ), režijný paušál 7,41 eur ( § 16 ods. 3 ) a DPH 48,95 eur ( § 18 ods. 3 ), t.j. spolu 293,70 eur. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 22. februára 2012 JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky