| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2012:6.TDO.15.2012.g03.14 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 14.03.2012 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 6Tdo/15/2012 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 6Tdo/15/2012 datum: 14.03.2012 6 Tdo 15/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka v trestnej veci obvineného J. Ž. pre trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a iné, na neverejnom zasadnutí 14. marca 2012 v Bratislave, o dovolaní obvineného J. Ž. proti rozsudku Okresného súdu v Poprade z 3. septembra 2008, sp. zn. 5T 151/2001 a uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. júna 2010, sp. zn. 6To 22/09, takto r o z h o d o l : Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného J. Ž. s a o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Poprad z 3. septembra 2008, sp. zn. 5T 151/2001, bol obvinený J. Ž. uznaný vinným zo spáchania trestného činu znásilnenia podľa § 241 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a súlože medzi príbuznými podľa § 245 Tr. zák. ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. zák.) na tom skutkovom základe, že hoci bol rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi pod č. 4T 352/95 zo dňa 22. februára 1996 odsúdený za spolupáchateľstvo trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 9 ods. 2 k § 222 ods. 1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov, ktorý vykonal dňa 18. novembra 1998, v presne nezistenom čase v noci na 21. apríla 2001 v izbe svojej chatrče č. X. v obci J. – M., okres P., kde býva so svojou družkou B. Č. a ich ôsmimi deťmi, ľahol si do postele k svojej dcére, maloletej M. Ž., nar. X., rozopol jej nohavice a so spodnými nohavičkami jej ich stiahol na kolená, sebe stiahol trenírky na kolená, ľahol si na maloletú M. Ž. a donútil ju k súloži, pričom jednou rukou jej zakrýval ústa, aby nemohla volať o pomoc, dohováral jej, aby bola ticho, že jej bude dobre a tiež jej slovne hrozil, že ak niekomu o tom povie, že ju zbije. Za uvedený trestný čin bol obvinenému uložený podľa § 241 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 35 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov. Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. súd obvineného Ž. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do III. NVS. Proti tomuto rozsudku podal obvinený J. Ž. v zákonom stanovenej lehote odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Prešove uznesením z 24. júna 2010, sp. zn. 6To 22/09, podľa § 256 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 zamietol odvolanie obvineného. Dňa 29. februára 2012 bolo v predmetnej trestnej veci Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložené dovolanie obvineného, podané prostredníctvom jeho obhajcu Mgr. R. V.. Tento mimoriadny opravný prostriedok obvinený oprel o dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. a/, písm. g/ Tr. por., t.j. že vo veci rozhodol nepríslušný súd, a že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom. Obvinený prostredníctvom obhajcu poukázal na tú okolnosť, že počas dokazovania došlo k zmene členov senátu, v inom zložení senát vyhlásil rozsudok ako bola vykonaná prevažná časť dôkazov. K druhému dôvodu obvinený uviedol, že súdy chybne vyhodnotili dôkazy, keď neuverili jeho obhajobe, naopak uverili poškodenej a príbuzným jeho družky, navyše súd neskúmal, či v skutočnosti aj je biologickým otcom maloletej. Na základe vyššie uvedeného obvinený Ž. navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zrušil, ako aj rozsudok okresného súdu a prikázal mu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Okresný prokurátor navrhol dovolanie odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1 a ods. 3 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená podmienka dovolania podľa § 372 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok. Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.). Pokiaľ ide o dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/, písm. g/ Tr. por., treba poukázať na tú okolnosť, že síce došlo k zmene v zložení senátu (zomrel jeden z prísediacich), avšak obvinený dal písomný súhlas na zmenu členov senátu (č. l. 421) a napokon v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku túto okolnosť ani nenamietal, hoci mu rozdielne zloženie senátu bolo zrejmé. A z tohto pohľadu potom aj dôkazy vykonané pred pozmeneným senátom nemožno považovať za nezákonne vykonané. Podľa § 371 ods. 4 Tr. por. dôvody podľa ods. 1 písm. a/ až písm. g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom. V zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb a má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. V tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť i to, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, ktorými sa v dovolaní odôvodňuje existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. Dôvody dovolania je treba chápať materiálne, a preto nestačí na ne len formálne poukázať v podanom dovolaní, aby sa tým vyhovelo ustanoveniu § 374 Tr. por. Dovolanie je určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva. Koncepcia dovolania v trestnom práve vylučuje možnosť uplatňovania námietok proti skutkovým zisteniam. Na podklade uvedených dovolacích dôvodov nemožno teda preskúmavať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu, ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov. Skutkový stav je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený iba z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, t. j. či boli právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Z odôvodnenia posudzovaného dovolania vyplýva, že naplnenie vyššie uvedeného dovolacieho dôvodu obvinený vidí predovšetkým v tom, že tak zo strany prvostupňového ako i druhostupňového súdu došlo podľa jeho názoru k nesprávnemu vyhodnoteniu dokazovania. V uvedenej súvislosti treba konštatovať, že oba súdy dospeli k skutkovým zisteniam, z ktorých je zrejmé, že obvinený sa násilia na svojej dcére (a či je v skutočnosti jej biologickým otcom je právne irelevantné) dopustil, pričom obvinený v dovolaní namieta práve skutkové zistenia v danej súvislosti. Je zrejmé, že vyššie uvedené námietky smerujú k skutkovým zisteniam, resp. poukazujú na vady skutkové, a preto sa nimi dovolací súd s ohľadom na už skôr uvedené nezaoberal. S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. a/, písm. g/ Tr. por. v posudzovanej veci nie sú dané, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného J. Ž. odmietol na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci (§ 382 písm. c/ Tr. por.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný . V Bratislave 14. marca 2012 JUDr. Peter H a t a l a, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky