| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2012:6.SŽO.50.2011.g10.24 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 24.10.2012 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 6Sžo/50/2011 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
| Citované rozhodnutia | I. ÚS 6/97, I. ÚS 8/96 |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 6Sžo/50/2011 datum: 24.10.2012 6Sžo/50/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A. H. , bytom P., v zastúpení JUDr. J. K., advokát, N.. O. X., M. , proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky , Pribinova 2, Bratislava, o návrhu na obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4S 206/2011 - 23 zo dňa 11.11.2011, jednoznačne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4S 206/2011 - 23 zo dňa 11.11.2011, m e n í tak, že návrh z a m i e t a. Účastníkom súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 11.11.2011, č. k. 4S 206/2011 - 23 zastavil konanie o návrhu na obnovu konania týkajúceho sa veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/245/2006, ktoré bolo právoplatne skončené potvrdením predmetného rozsudku rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo 91/2008 zo dňa 16.12.2008, z dôvodu nedostatku podmienky konania podľa ust. § 103, 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že výkladom ust. § 246 ods. 1, §§ 103, 104 ods. 1 O.s.p. dospel k záveru o potrebe zastaviť konanie z dôvodu nedostatku podmienky konania spočívajúcej v tom, že v správnom súdnictve obnova konania nie je prípustná. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 246c O.s.p. Proti uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. d/, e/, f/ O.s.p.). Odvolateľ sa nestotožňuje s právnym názorom krajského súdu prezentovaným v napadnutom rozhodnutí. Zastáva názor, že uvedený výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov je v rozpore s ústavou (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR) a taktiež v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konštatuje, že obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok nie je síce upravená v piatej časti O.s.p., ale to podľa jeho názoru neznamená, že nie je prípustná podľa prvej vety ust. § 246c O.s.p., kde je obsiahnutý odkaz na štvrtú časť zákona. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a povolil obnovu konania, alternatívne, aby zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné zmeniť. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti . Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Obnovu konania, ako mimoriadny opravný prostriedok, upravuje druhá hlava štvrtej časti O.s.p., ktorá sa na konanie podľa piatej časti O.s.p. použije podľa prvej vety § 246c ods. 1 O.s.p. primerane. Podľa § 234 ods. 1, 2 O.s.p. návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí. Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný , alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v konaniach podľa piatej časti O.s.p. je obnova konania neprípustná, nakoľko nikde v tejto časti sa ako opravný prostriedok (riadny alebo mimoriadny) neuvádza. Vzhľadom k tomu, že žalobca podal návrh na obnovu konania, pre ktoré nie je takýto návrh prípustný, mal krajský súd správne postupovať tak, že takýto návrh žalobcu mal ako neprípustný podľa § 234 ods. 2 O.s.p. zamietnuť a nie konanie zastaviť. (Obdobne pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Sžp 4/2010, zo dňa 19.1.2011) Najvyšší súd Slovenskej republiky argumentáciu žalobcu v odvolaní ohľadne porušenia čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru považuje za nedôvodnú. Odvolací súd napriek zastaveniu konania pre nedostatok podmienky konania, konkrétne neprípustnosti návrhu na obnovu konania krajským súdom, zastáva názor, že právny názor prezentovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o neprípustnosti obnovy konania je vecne správny bez ohľadu na zvolený spôsob ďalšieho procesného postupu. Výkladom relevantných ustanovení O.s.p. ako i právnym záverom krajského súdu o neprípustnosti obnovy konania, ako mimoriadneho opravného prostriedku odvolací súd dospel k záveru, že takýto postup je v súlade so systematickými súvislosťami zákona ako i s jeho účelom. Namietnuté porušenie čl. 6 Dohovoru žalobcom úzko súvisí s právom na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 a nasl. Ústavy SR, pričom ústavný súd vo svojej stabilnej judikatúre uvádza, že postup a rozhodnutie súdu, ktoré vychádzajú z aplikácie konkrétnej zákonnej procesnoprávnej úpravy, nemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97). Za porušenie základného práva pritom nemožno považovať neúspech v konaní; obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Preto odvolací súd rozhodol tak, že napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil, keďže neboli podmienky na jeho potvrdenie, ani zrušenie a návrh žalobcu na obnovu konania ako neprípustný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 250k O.s.p. tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal, nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný a iné trovy v konaní nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 24. októbra 2012 JUDr. Jozef Hargaš , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky